His­tó­ria kan­ce­lá­rií: Od stre­do­veku až po dnešný farebný cowor­king

Alexandra Dulaková / 21. február 2016 / Business

Aj keď sa hro­madné pra­covné pries­tory začali for­mo­vať už pred stá­ro­čiami, moderné formy kan­ce­lá­rií sme vynašli len nedávno. Vývoj tva­ro­vali mnohé poli­tické, eko­no­mické aj kul­túrne okol­nosti. Dnes už vieme oveľa lep­šie, čo pod­ne­cuje pro­duk­ti­vitu, kde sa naj­lep­šie nad­vä­zujú pro­fe­si­onálne kone­xie, aj to, ako pod­ni­ka­teľ­ské pod­ne­bie roz­ví­jať do budúc­nosti.

Asi je tro­chu ťažké si pred­sta­viť to, čo dnes chá­peme pod slo­vom kan­ce­lá­ria, v stre­do­veku. No vývoj moder­ných kan­ce­lá­rií na našom území začal práve tam. Para­doxne mali k dneš­ným otvo­re­ným pries­to­rom bliž­šie ako nedáv­nej­šie epo­chy, no veno­valo sa v nich cel­kom iným akti­vi­tám. Pocho­pi­teľne ich v tej dobe oku­po­vali (tak­mer) výlučne muži a pre­dov­šet­kým pre­pi­so­vali vládne doku­menty, zákony a knihy, keďže kníh­tlač bola vynáj­dená až na konci stre­do­veku a podľa mno­hých značí práve jeho koniec. Väč­šinu podob­ných kan­ce­lá­rií mali pod pal­com buď lokálne krá­ľov­stvá a vládne útvary, alebo v tom čase enormne mocná cir­kev. Viac než kan­ce­lá­rie však pri­po­mí­nali dielne.

FirstPrinter

foto: Blogs­pot

To, čo sa v kan­ce­lá­riach robilo, vo veľ­kej miere odrá­žalo dobu a závi­selo od toho, čo sa v daných časoch pod­ni­kalo aj mimo pra­co­viska. Čím sofis­ti­ko­va­nejší bol verejný život, tým viac bolo „kan­ce­lá­rií“ a ich úče­lov. Počas Rene­san­cie sa veno­vali správe a doku­men­tá­cii roz­ras­ta­jú­ceho sa obchodu, ktorý čoraz viac pre­kra­čo­val hra­nice miest a kra­jín, ako aj nových reme­siel a zamest­naní. Roz­kvet nových reme­siel a špe­cia­li­zá­cií, ktorý exis­to­val vďaka zvý­še­nému dôrazu na vzde­la­nie a báda­nie, si tak­tiež vyža­do­val evi­den­ciu a spi­so­va­nie, ako aj pries­tory na prácu. Budovy „kan­ce­lá­rií“ sa začali roz­de­ľo­vať na vládne, kle­rické a obchodné.

Microcosm_of_London_Plate_063_-_The_Post_Office

foto: Wiki­pe­dia

Kolo­ni­zá­cia ďale­kých kra­jov mala okrem iného na sve­domí zalo­že­nie nových obchod­ných spo­loč­ností a kon­cer­nov, ktoré sa sta­rali o pre­voz tova­rov, ako aj ľudí a otro­kov, do rôz­nych kútov sveta. To všetko malo základňu v čoraz väč­ších budo­vách. Prvé moderné „offi­ces“ vznikli v Lon­dýn­skom Somer­set House.

NH077530_942long

foto: Lon­don Town

Spolu s indus­tria­li­zá­ciou sa rapídne vyví­jala aj spo­loč­nosť. Nové remeslá, stroje, nové spô­soby práce a spra­co­vá­va­nia mate­riá­lov, nové spo­lo­čen­ské triedy… Odrazu bolo na svete roz­vi­nuté žele­ziar­stvo a želez­nice, ban­kov­níc­tvo, palivá, pois­ťov­níc­tvo, komu­ni­kačný sek­tor (tele­graf), kovárne… Je teda logické, že prvý špe­cia­li­zo­vaný blok kan­ce­lá­rií vzni­kol práve v srdci indus­triál­nej revo­lú­cie, Anglicku, kon­krétne v Liver­po­ole. A podobné budovy boli čoraz moder­nej­šie a efek­tív­nej­šie. Inšta­lo­vali sa výťahy, čo zväč­šilo výšku budov a zrých­lilo pre­sun vrámci nej. Budovy sa tak­tiež často sta­vali so skle­ne­nými átriami, pre­tože sa pre­uká­zalo, ako dobre na zamest­nan­cov vplýva denné svetlo. 

V dvad­sia­tom sto­ročí sa postupne dostá­vame „domov“. K podobe kan­ce­lá­rií, ktorú poznáme dnes, pris­peli aj vojny (ktoré v mno­hých sme­roch urých­lili moder­ni­zá­ciu, s čo naj­niž­ším plyt­va­ním času a mate­riá­lov), opäť nové pod­ni­ka­teľ­ské smery, či roz­pí­na­júce sa nové prie­mysle (fil­mový, mul­ti­me­diálny, tele­ko­mu­ni­kačný, vojen­ský). V USA záro­veň vzniklo prvé otvo­rené pra­co­visko, v kto­rom všetky pra­covné stoly sme­ro­vali tvá­rou k super­ví­zo­rom a mana­žé­rom. Mali tak nad pra­cov­níkmi väčší pre­hľad a kon­trolu a zamest­nanci pod týmto drob­no­hľa­dom výkon­nej­šie pra­co­vali. Cel­kovo sa postupne zazna­me­ná­val návrat k otvo­re­ným pries­to­rom spred indus­tria­li­zá­cie a roz­ší­re­nie moder­ných kan­ce­lár­skych sto­lov. Lenže v polke dvad­sia­teho sto­ro­čia sa zase prišlo na to, že zamest­nanci oce­ňujú súkro­mie, ktoré pod­ne­cuje ich efek­ti­vitu a sústre­de­nie — možno ako reak­cia na neus­tály dozor super­ví­zo­rov. Preto sa v 60. rokoch, tak­tiež v USA, zro­dil feno­mén „cubic­les“, ktoré sú nám všet­kým dôverne známe mini­málne z fil­mov.

Telephone operators, MO

foto: Huff Post

Dnešný trend kan­ce­lá­rií sa čoraz viac nakláňa k pries­to­rom cowor­kingu. Exis­to­vali síce už pred­tým vo forme otvo­re­ných pries­to­rov, no nebolo to to isté. Dnes cowor­king pred­sta­vuje pries­tory, na kto­rých sa stre­tá­vajú zamest­nanci rôz­nych oblastí, kto­rých spolu neviaže jedna firma, ako aj fre­e­lan­ceri a ľudia, ktorí „kan­ce­lá­riu“ potre­bujú len prí­le­ži­tostne. Cowor­king pri­náša rie­še­nie na mnohé muchy, ktoré pre­došlé gene­rá­cie pri fun­go­vaní s inými sys­té­mami vychy­tali. Rie­šia izo­lá­ciu a rozp­tý­le­nie vrámci práce z domu, ktoré fre­e­lan­ceri dôverne poznajú, ale aj neosob­nosť kan­ce­lár­skych pries­to­rov a cubic­les, v kto­rých sa často cítime uväz­nene, nepro­duk­tívne a unu­dene.

Cowor­king do kul­túry kan­ce­lá­rií vnie­sol iskru, ktorá mu zjavne chý­bala. Prvý moderný cowor­king space uzrel svetlo sveta v roku 2005 v San Fran­ciscu a nesie meno The Hat Fac­tory. Odvtedy sa ich počet kaž­dým rokom zná­so­buje. V Európe šta­fetu ako prvý pre­bral Lon­dýn a cel­kovo Anglicko, kde sa v roku 2009 zro­dila Cam­den Col­lec­tive. Lon­dýn má dnes naj­väč­šie množ­stvo cowor­kin­go­vých pries­to­rov a hneď po ňom nasle­duje čoraz popu­lár­nej­šie star­tu­pové cen­trum, Ber­lín (Fac­tory Ber­lin, House of Clouds).

d4ae9f4d202013e0b0b236bf34647d53

foto: Ber­lin star­tup offi­ces

Aké sú teda výhody cowor­kingu? Nie je ich málo. Cowor­king ponúka pries­tory, na kto­rých sa stre­tá­vajú ľudia z rôz­nych oblastí a vedia si tak navzá­jom pomôcť, ponúk­nuť inšpi­rá­ciu, či jed­no­du­cho nad­via­zať pro­fe­si­onálnu spo­lu­prácu. Stre­tá­vajú sa v nich najmä fre­e­lan­ceri a rôzne mladé firmy a star­tupy, čiže mladá gene­rá­cia pod­ni­ka­nia, ktorá len tak vypľúva zau­jí­mavé nápady a pro­jekty. Nie všetky vždy vyjdú, no z kaž­dého majú ľudia mini­málne bohaté skú­se­nosti. Pre nie­kto­rých môže byť cowor­king odra­zo­vým mos­tí­kom, pre iných skve­lým mies­tom, kde sa na pár hodín denne usa­dia a môžu tak uro­biť bez inves­tí­cií do pre­nájmu celých kan­ce­lá­rií, alebo kan­ce­lár­skeho prí­slu­šen­stva. A v nepo­sled­nom rade sa vďaka cowor­kingu zapĺňajú nevy­užité pries­tory, ako naprí­klad staré továrne, ktoré by inak ostali schát­ralé a opus­tené.

Kul­túra cowor­kingu už dáv­nej­šie pre­nikla aj na Slo­ven­sko, zatiaľ najmä do hlav­ného mesta. Ich náv­štev­níci si pochva­ľujú kre­a­tívnu atmo­sféru tvo­renú mla­dými ľuďmi, kto­rým sa chce vytvá­rať nové veci a meniť spo­loč­nosť k lep­šiemu. Oproti fád­nym kan­ce­lá­riam je to vraj skvelý pokrok, pre­tože sa v nich nachá­dzajú medzi ľuďmi tej istej veko­vej sku­piny, podob­ných ambí­cií a pocho­pe­ním pre nové trendy a nápady. Naj­čas­tej­šie ich obý­vajú fre­e­lan­ceri, z dvoch tre­tín sú to muži, väč­ši­nou majú uni­ver­zitné vzde­la­nie a ich prie­merný vek je 34 rokov. Aj keď platy majú, pocho­pi­teľne, roz­dielne, viac ako polo­vica podobne fun­gu­jú­cich ľudí sa cíti spo­kojne a finančne zabez­pe­čene. Cowor­king pova­žujú za efek­tívny.

betahaus-coworking-berlin

foto: star­tup­x­plore

Naše naj­zná­mej­šie cowor­kingy sú naprí­klad Con­nect v sta­rej Cver­novke pri Mlyn­ských Nivách, kde sa v moder­ných pries­to­roch stre­tá­vajú stovky ľudí, či už denno-denne, alebo na rôz­nych podu­ja­tiach: semi­ná­roch, works­ho­poch, hac­ka­to­noch aj pred­náš­kach. To platí aj pre iné bra­ti­slav­ské cowor­kingy. Impact Hub sídli v cen­tre mesta na Hviez­do­sla­vo­vom námesti a okrem cowor­kingu ponúka aj fun­kciu inku­bá­tora a men­tor­stvo zau­jí­ma­vých ľudí. The Spot je tak­tiež v cen­tre mesta v Obchod­nom cen­tre Dunaj a ponúka rôz­no­rodý prog­ram pre všet­kých pod­ni­ka­teľ­ských nad­šen­cov. Uni­Care Cowor­king Cen­tre je tro­chu rari­tou v tom, že sa v jeho pries­to­roch nachá­dza aj miesto, kam si ľudia môžu zobrať svoje deti, takže sa nemu­sia ukrá­tene cítiť ani ženy (alebo otco­via) na mater­skej. Ďalej sídi cel­kom známy PONK Cowor­king v Nitre, v Koši­ciach sú rovno tri (East­cu­ba­tor, Salia, Co-Sicke), v Ban­skej Bys­trici Busi­ness Inno­va­tion Cen­tre, a zoznam pokra­čuje ďalej.

agora-Co-working-Pullover-copy

foto: agoracollective.org

Cel­kovo sa ceny člen­stva pohy­bujú od jed­no­ra­zo­vých vstu­pov a prí­stu­pov na akcie za 20 eur, celo­me­sačné vstupne od pri­bližne 70 eur a firemné balíčky za cca 200 eur mesačne. Okrem pries­to­rov cowor­kingu sú v týchto sumách aj zahr­nuté rôzne akcie, works­hopy aj semi­náre, kto­rých sa ľudia môžu vždy zúčast­niť a roz­ši­ro­vať tak svoju pod­ni­ka­teľ­skú zre­teľ a veno­vať sa networ­kingu.

V hlav­nom meste sa nám kul­túra cowor­kingu cel­kom pekne roz­rastá, inde to ide tro­chu pomal­šie, čo však zod­po­vedá miest­nym pod­ni­ka­teľ­ským pod­mien­kam. Vše­obecne platí, že čím väč­šie miesto, tým viac cowor­kin­gov. A možno ani nevieš, že práve v tom tvo­jom sa tiež jeden nachá­dza. Tak prečo ho nevys­kú­šať?

Sharedesk

foto: sha­re­desk

Zdroj: Wiki Office, Cowor­king zdroj cover fotky: Blog Kas­per­sky

Pridať komentár (0)