Mladí Slo­váci, ktorí začali v cudzine s vlast­ným pro­jek­tom

Ľubica Račeková / 29. február 2016 / Rozhovory

Dvaja cha­lani a jedna baba. Odišli zo Slo­ven­ska do zahra­ni­čia, no nesp­lý­vajú s davom, ale tvo­ria tam kus seba!

Začneme hneď hlav­nou témou, čo je to Street Soc­cer Lea­gue?

Street Soc­cer Lea­gue je liga pou­lič­ného fut­balu, je to náš pro­jekt, ktorý sme roz­behli zatiaľ na Gib­ral­tári, ale plá­nu­jeme ho v blíz­kej dobe roz­ší­riť aj do Špa­niel­ska. Aj keď nápad to nebol čisto náš, keďže takýchto líg exis­tuje po svete veľa. Dá sa pove­dať že fut­bal začí­nal najprv na ulici a až potom sa dostal na šta­di­óny a viac medzi ludi.
V našom orga­ni­zač­nom tíme sme traja, voláme sa Marko, Jano a Kris­tin. Každý z nás má v pro­jekte svoju úlohu.

Aká je hlavná myš­lienka vašej ligy?

Hlav­nou myš­lien­kou celého pro­jektu je spá­jať ľudí pro­stred­níc­tvom športu. Zatiaľ v tejto časti zeme­gule. Žije tu veľa ľudí vďaka dob­rým život­ným pod­mien­kam, no nežijú sociálne, nestre­tá­vajú sa. Každý tu je ako cudzi­nec. Práve preto hovo­ríme o spá­janí ľudí, fut­bal je tímová hra, kde sa ľudia zozna­mujú a zába­vou dokážu spoz­nať nových pria­te­ľov.

Ako domáci rea­gujú na váš pro­jekt?

Reak­cia domá­cich je naozaj veľmi dobrá, pre nás až neča­kaná. doč­kali sme sa naozaj veľ­kej pod­pory tunaj­ších médií, sami sa nám začali ozý­vať, píšu o nás články, robia s nami roz­ho­vory a podobne… A to všetko nám veľmi pomáha. Potre­bu­jeme čo naj­lep­šiu reklamu, aby sa o našom pro­jekte dozve­del každý, kto má rad futba

Čo by ste chceli dosiah­nuť so SSL?

Určite je viac vecí, ktoré by sme chceli dosiah­nuť. Teraz máme určené jasné ciele, a to zor­ga­ni­zo­vať pár tur­na­jov. Jeden bude one­dlho, už 19.3., na kto­rom chceme mať viac tímov a chceme vylep­šiť naše služby. Veľa času venu­jeme aj celo­roč­nej lige, ktorú chceme spus­tiť v sep­tem­bri a plá­nu­jeme, aby sa hrá­vala každý týž­deň ako kla­sický fut­bal. Hlav­ným cie­ľom je ligu roz­ší­riť do via­ce­rých kra­jín, aj do Česka či Slo­ven­ska a celý pro­jekt pre­po­jiť, a tak vytvo­riť šance mla­dým hrá­čom uká­zať sa. To sa nám pomerne darí už teraz.

Takže už vieme, že ste akční Slo­váci, ktorí sa v zahra­ničí nepris­pô­so­bujú, ale tvo­ria tam kus seba. Pove­dzte nám teda, prečo ste na Gib­ral­tári?

Ján: Pra­co­val som na rieč­nej lodi, zväčša kot­via­cej. Úpl­nou náho­dou som stre­tol býva­lého spo­lu­hráča, ktorý tam bol aku­rát na výlete a roz­prá­val mi, že tam už je nejaký čas a ľudia sú super, poča­sie je teplé celo­ročne. Čo ma pre­sved­čilo bolo, aj to, že mena na Gibe je libra, ktorá je stále výhodná.

Marko: Už dlh­šiu dobu som chcel vyces­to­vať do zahra­ni­čia, plá­no­val som to v hlave, ale nikdy som nemal nejako určené kam budem sme­ro­vať, ale teraz to bolo iné. Jano tam šiel pred nami, mal som tam teda nie­koho, kto vedel, ako to tam chodí. Dokonca, Špa­niel­sko bol môj sen od malička. Ísť sem žiť a nie­len prísť na dovo­lenku. Chcel som spoz­nať tunaj­šiu kul­túru a ich spô­sob života. Už od malička fan­dím Realu Mad­rid, tak sa cítim ako Špa­niel :D .

Kris­tína: Cho­dila som na strednú ume­leckú školu dizajnu (gra­fický a pries­to­rový dizajn). Po škole som veľmi chcela ísť do zahra­ni­čia, ale neod­vá­žila som sa, tak som začala plá­vať ako stra­tená ryba vo veľ­kom mori, ktorá neve­dela kam sme­ruje. Dizajn som robila len občas, inak som stále cho­dila po bri­gá­dach a žila som si nočný život.

Až dovtedy kým som sa nedoz­ve­dela, že tam sú moji kama­ráti, infor­mo­vala som sa, ako tam je, čo sa tam dá robiť atď… Jed­ného dňa som si pove­dala, že nech­cem žiť ste­re­otyp, dohodla som sa s cha­lanmi, zba­lila som si kufre a do dvoch týž­dňov som letela. Bol to skvelý pocit a neľu­tu­jem ani sekundu.

Pove­dzte nám o sebe niečo v krát­kosti.

- Čaute, volám sa Marko, som mladý vysmiaty cha­lan z Bra­ti­slavy, mám 23 rokov a milu­jem slo­ven­ské ženy.

- Ahojte, som Kris­tin, mám 22 rokov. Som spo­lo­čen­ská, rada sa zabá­vam. Milu­jem módu a mám rada výzvy!

- Čaute, volám sa Jano, som hype­rak­tívny blá­zon z Bra­ti­slavy, mám 24 a milu­jem šport.

Marko, Jano, Sha­kira (kama­rátka z Gib­ral­táru) a Kris­tin

Mys­líš, že hocikde v cudzine sa dá pre­sa­diť vlastný nápad?

Určite áno, všade sú rov­naké mož­nosti, stále nie­kde niečo chýba a ľudia niečo potre­bujú. Dá sa naozaj vymys­lieť čokoľ­vek, my Slo­váci sme veľmi šikovní a kre­a­tívni ľudia.

O vašu ligu je veľký záu­jem médií, rea­go­val na vás už aj nejakí spon­zori?

Teraz sme však len na malom začiatku, máme za sebou spl­nené 1% zo 100%. So spon­zormi už jed­náme, ale nemáme ešte nič uzav­reté. do budúcna však chceme a potre­bu­jeme mať viac spon­zo­rov, otvorí nám to nové mož­nosti.

Z čoho zatiaľ spon­zo­ru­jete pro­jekt?

Na ligu zatiaľ netreba extra spon­zo­ring. Máme tu prácu, čiže pla­tíme niečo zo svojho a časť z toho, čo vyzbie­rame.

DCIM100GOPROGOPR2065.

Akú prácu máte okrem SSL?

Pra­cu­jeme asi ako každý cudzi­nec v zahra­niční, na začia­tok sme si našli prácu v gas­tro­nó­mii. Jano robí za barom a ja som čaš­ník. Kris­tin sa venuje gra­fike a svo­jim pro­jek­tom. Jano si našiel prácu vďaka per­fekt­nej anglič­tine. Ja na tom nie som až tak dobre s jazy­kom, ale pomo­hol mi Slo­vák, ktorý tu žije už vyše roka a pol.

Aké boli vaše začiatky v zahra­ničí?

Marko: Vtipné, nemal som adresu miesta, kam som šiel, ani som neve­del, ako sa sem dopra­vím. Letel som z BA do Malagy, odtiaľ je to sem, kde bývame ešte 3 hodiny auto­bu­som, alebo hodinku niečo autom. Neve­del som po špa­niel­sky, vystú­pil som na letisku, vypa­dol mi sig­nál.

Nemal som žiadne údaje, pre­tože mi ich kamoš nepos­lal. Viac­krát som mu to síce pri­po­mína, ale on mi hovo­ril zavo­laj, keď vystú­piš z lie­tadla a poviem ti, kde si kúpiš lís­tok na auto­bus a ako sa sem dostať. Našťas­tie po 20 minú­tach mi nasko­čil sig­nál a dovo­lal som sa mu. Som tu od októbra, víza tu nie sú potrebné, bývame v Špa­niel­sku sme súčas­ťou Európy, pra­cu­jeme na Gib­ral­táre, kde sa regis­tru­jete na Tax Office. Všetko potrebné dosta­nete na to, keď si náj­dete prácu.

12650943_1534645200167071_3961752035850371195_n-1

Kris­tin: Začiatky boli trošku ťaž­šie a ešte stále aj sú, ale tým si prejde každý. Mojou výho­dou bolo, že som sem išla za cha­lanmi a vedela som, že mi pomôžu. Uby­to­va­nie bolo vyba­vené, čiže to bolo super. Mám sa ešte čo učiť, chcem sa určite zlep­šiť v anglič­tine a zdo­ko­na­ľo­vať sa v gra­fike. Životné náklady tu nie sú vysoké, jedlo tu je lac­nej­šie a ostatné veci tiež oproti Slo­ven­sku.

Ján: Začiatky na Gib­ral­táre boli zau­jí­mavé, pri­šiel som sem bez uby­to­va­nia a práce na blind. Bookol som si hotel na prvé dni a hľa­dal som pri­oritne ubytko, ale záro­veň aj job. Prácu sa mi, našťas­tie, poda­rilo nájsť hneď v prvý deň roz­ha­dzo­va­nia živo­to­pi­sov v jed­nom miest­nom špor­to­vom bare, čo mne, ako špor­tov­covi, naj­viac vyho­vo­valo a pote­šilo ma to. Po zhruba dvoch mesia­coch som mal lepší roz­hľad, tak som túto prácu vyme­nil za lepší bar, kde som dote­raz už piaty mesiac.

Pra­covný roz­pis dostá­vame týž­deň dopredu, ale dá sa tu dohod­núť na pra­cov­nom čase, tré­nu­jem tu fut­bal a keď im poviem, že mám tré­ning a potre­bu­jem naň ísť, nemajú prob­lém mi zme­niť roz­pis. Sú veľmi ústre­toví, pre­dov­šet­kým, ak ide o šport.

Je Gib­ral­tár, kde robíte alebo Špa­niel­sko, kde žijete, iné ako naše Slo­ven­sko?

Špa­niel­sky štýl sa nám všet­kým páči. A je to tu iné ako Slo­ven­sko, keď som ešte nebol v zahra­ničí stále som čítal roz­ho­vory, kde všetci ľudia odpo­ve­dali na podobnú otázku tak­mer rov­nako. V tom, že v zahra­ničí sú ľudia pozi­tívni a vysmiati. Niečo podobné je aj tu. Všetci tu cho­dia s úsme­vom ‚pozdra­via vás aj keď vás nepoz­najú, opý­tajú sa, ako sa máte a podobne. Toto je veľký roz­diel oproti Slo­ven­sku. Naša kra­jina však nie je zlá, aku­rát mám pocit, že v nej ľudia stra­tili svoje sny a úsmev.

DCIM100GOPROG0211593.

Medzi našimi čita­teľmi je možno veľa ľudí, ktorí by chceli začať s ich vlast­nými snami, no boja sa. Ty si práve svoj jeden svoj sen plníš živo­tom v Špa­niel­sku. Máš pre čita­te­ľov teda nejakú radu?

Marko: Určite sa netreba ničoho báť! Ja som išiel do zahra­ni­čia s tým, že som sa vedel po anglicky aku­rát pozdra­viť a teraz to tu už per­fektné zvlá­dam, a to pre­šlo len päť mesia­cov. Našiel som si tu prácu a doká­žem s ľuďmi v pohode komu­ni­ko­vať.


Vedelisteze.sk

Zdroj: Vedelisteze.sk, zdroj foto­gra­fií: Street Soc­cer Lea­gue

Pridať komentár (0)