Hypotéky môžu zdražieť až na 5 % a Nike stratila 80 % hodnoty (TÝŽDENNÝ PREHĽAD)

Tento týždeň u nás rezonovali témy týkajúce sa slovenskej ekonomiky, politiky aj zahraničia. Nechýbala však ani makroekonomická analýza či príbehy úspešných Slovákov. Pozri sa na PREMIUM texty, ktoré hýbali naším webom.

Slovenskí realitní, finanční a ekonomickí odborníci sa zhodli: Slováci, ktorí čakajú na lacnejšie hypotéky, nemajú dôvod na optimizmus. Po období postupného zlacňovania úverov na bývanie prišiel obrat a viaceré banky začali úrokové sadzby opäť zvyšovať. Kým dnes sa hypotéky pohybujú približne na úrovni 3,5 až 4 %, niektorí odborníci nevylučujú, že v budúcom roku by sadzby mohli vzrásť až k hranici 5 %. Pre domácnosti to môže znamenať desiatky eur mesačne navyše a ešte náročnejšiu cestu k vlastnému bývaniu.

Nemecký priemysel stráca pracovné miesta a pribúdajú bankroty, no zároveň zažíva rozmach startupov zameraných na umelú inteligenciu. Pre Slovensko, ktoré do Nemecka vyváža viac ako pätinu svojho exportu, ide o riziko aj príležitosť. Analytik Maximilián Weber upozorňuje, že rozhodnú nižšia byrokracia, dostupné energie, inovácie a schopnosť prilákať nové investície do slovenskej ekonomiky.

Anna Symington Maarová, zakladateľka školy Rozmanita, upozorňuje na nedostatok podpory učiteľov a vysokú mieru segregácie v slovenskom školstve. Vysvetľuje, prečo inkluzívne vzdelávanie prospieva všetkým deťom a prečo samotné reformy nestačia. Otvorene hovorí aj o vyčerpaní pri vedení školy a výchove troch detí. Rodičom radí viac počúvať svoje deti a štátu pripomína, že kvalitné školstvo potrebuje nielen vyššie platy, ale aj praktickú pomoc.

Vyštudovala King’s College a Oxford

Anna Symington Maarová, zakladateľka školy Rozmanita, upozorňuje na vážne problémy slovenského školstva. Hoci sa od učiteľov očakáva čoraz viac, často im chýbajú peniaze, čas, odborná pomoc aj praktické nástroje. V rozhovore vysvetľuje, prečo samotné reformy a školenia nestačia a prečo by sa školy mali viac prispôsobovať individuálnym potrebám detí.

Slovensko podľa nej patrí medzi krajiny s najvyššou mierou školskej segregácie. Deti z rôzneho prostredia sa často vzdelávajú oddelene, hoci spoločné triedy môžu prospievať všetkým. Inklúzia podľa Maarovej neznamená znižovanie nárokov na šikovnejších žiakov, ale rozvíjanie spolupráce, empatie, kritického myslenia a schopnosti zvládať konflikty.

Približuje aj každodenný život v Rozmanite, kde deti pracujú vlastným tempom, učia sa pomenovať emócie a riešiť problémy bez ponižovania či strachu z chyby.

Otvorene hovorí aj o vlastnom vyčerpaní. Vedenie školy, neziskovej organizácie a starostlivosť o tri deti ju priviedli k poznaniu, že nie všetko dokáže kontrolovať. Pomáha jej všímavosť a schopnosť nastavovať si hranice. Rodičom radí predovšetkým počúvať svoje deti bez okamžitého hodnotenia a rád. Štátu odkazuje, že ak chce kvalitnejšie školstvo, musí učiteľom poskytnúť nielen vyššie platy, ale aj skutočnú podporu pri každodennej práci.

Hypotéky za 5 %?

Koniec vojny na Ukrajine?

ZVS Holding patrí medzi významných európskych výrobcov veľkokalibrovej munície a jej komponentov. V Snine vyrába telá delostreleckej munície, v Dubnici nad Váhom zabezpečuje jej plnenie a výrobu ďalších komponentov. Štát vlastní polovicu spoločnosti prostredníctvom DMD GROUP, druhú polovicu MSM GROUP zo skupiny CSG. Firma dnes zamestnáva viac ako 1 300 ľudí.

ZVS v posledných rokoch výrazne rastie a investuje do nových výrobných kapacít. Súčasne sa dostala do verejnej diskusie o tom, ako je tento rast financovaný, ako fungujú obchodné vzťahy v rámci skupiny a či z výsledkov firmy primerane profituje aj štát ako jej spoluvlastník.

S generálnym riaditeľom ZVS Holding Jakubom Krchňavým sme sa zhovárali o investíciách, budúcnosti delostreleckej munície, riziku poklesu dopytu po skončení vojny na Ukrajine aj o kritike obchodných vzťahov medzi ZVS a MSM GROUP.

„Slovensko môže profitovať z útlmu priemyslu v Nemecku,“ analytik

Nemecko, náš najdôležitejší obchodný partner, prechádza výraznou ekonomickou premenou. Viac ako pätina slovenského vývozu smeruje práve tam, preto problémy nemeckého priemyslu môžu zasiahnuť aj slovenské fabriky. Krajina medzi rokmi 2019 a 2025 stratila približne 400-tisíc priemyselných pracovných miest a počet firemných insolvencií rastie. Zároveň však zažíva technologický rozmach. Len v prvom polroku 2026 vzniklo vyše 3 000 startupov, približne tretina zameraná na umelú inteligenciu.

Analytik Slovenskej sporiteľne Maximilián Weber upozorňuje, že Slovensko môže z presunu výroby dokonca profitovať vďaka nižším nákladom. Musí však obmedziť byrokraciu, investovať do výskumu, vzdelávania a zavádzania AI do priemyslu. Príležitosti vidí v elektromobilite či obrannom priemysle.

Rizikom zostávajú drahé energie, odliv kvalifikovaných ľudí a nepredvídateľné podnikateľské prostredie. Budúcnosť slovenského hospodárstva tak závisí aj od schopnosti posunúť sa od montáže k vývoju vlastných technológií.

Akcie Nike stratili od maxima približne 80 % hodnoty

Športovú značku Nike pozná celý svet, no jej akcie zažívajú dramatický prepad. Od historického maxima v roku 2021 stratili približne 80 % hodnoty. Investícia 10 000 dolárov by tak dnes mala hodnotu približne 2 000 dolárov, bez započítania dividend.

Za problémami stoja nevydarené strategické rozhodnutia, oslabenie spolupráce s obchodnými partnermi, silnejúca konkurencia aj pokles predaja v Číne. Hoci Nike stále dosahuje miliardové tržby, investorov trápi stagnácia a neistota, či sa spoločnosť dokáže vrátiť k rastu.

Investičný analytik Richard Kováč upozorňuje, že výrazný pokles ceny ešte neznamená výhodnú investíciu. Rozhodujúce je pochopiť príčiny prepadu a posúdiť, či ich spoločnosť dokáže prekonať. Investorom odporúča sledovať vývoj tržieb, ziskov, peňažných tokov a stratégiu vedenia. Pred nákupom by si mali preveriť aj ocenenie akcií, vlastnú toleranciu rizika a investičný horizont.

Nike sa pod vedením Elliotta Hilla pokúša obnoviť inovácie a vzťahy s obchodnými partnermi. Úspech však zatiaľ nie je zaručený.

Pre bežných Slovákov je preto podľa odborníka bezpečnejšie rozložiť investície medzi viacero spoločností, napríklad prostredníctvom širokých indexových fondov. Kto chce napriek riziku investovať priamo do Nike, mal by vyčleniť iba menšiu časť portfólia a počítať aj s menovým rizikom.