Na Fakulte pod­ni­ko­vého manaž­mentu sa roz­bieha výskum o star­tu­poch

Richard Bednár / 1. marec 2016 / Business

Na Fakulte pod­ni­ko­vého manaž­mentu sa pred nie­koľ­kými mesiacmi spus­til troj­ročný pro­jekt, ktorý mapuje slo­ven­ské star­tupy a sle­duje vývoj ich pod­ni­ka­teľ­ských mode­lov. Jeho hlav­ným cie­ľom je hlb­šie spoz­nať vývoj a pre­meny pod­ni­ka­teľ­ských mode­lov na úspešné firmy. Vedú­cim pro­jektu je prof. Ing. Šte­fan Slá­vik, CSc. z Katedry manaž­mentu. Par­tnermi pro­jektu sú Neulogy Ven­tu­res a KPMG. 

ŠTE­FAN SLÁ­VIK

Pred nie­koľ­kými mesiacmi ste spus­tili výskum slo­ven­ských star­tu­pov. Čo je jeho cie­ľom?
Cie­ľom výskumu je pre­dov­šet­kým hlb­šie a šir­šie poznať štruk­túru, obsah a meta­mor­fózy pod­ni­ka­teľ­ských mode­lov star­tu­pov, kto­rých nevyz­re­tosť, sla­bosť či nedo­ko­na­losť je jed­nou z hlav­ných prí­čin ich zly­ha­nia, pre­tože star­tupy nedo­kážu pre­tvo­riť pod­ni­ka­teľ­ský nápad do pro­duktu alebo služby, ktorý je pre­dajný a neskôr aj zis­kový.

Objek­tom výskumu budú aj star­tupy, ktoré zdo­lali všetky externé aj interné zlo­ži­tosti a pre­kážky pod­ni­ka­nia a ich pod­ni­ka­teľ­ské modely sú hodné prin­ci­piál­neho zovše­obec­ne­nia a pozi­tív­neho ponau­če­nia. Pop­ri­tom výskum venuje časť kapa­city na pre­skú­ma­nie tímo­vej práce a vod­cov­stva vnútri star­tupu a na spoz­ná­va­nie eko­sys­tému a star­tu­po­vej scény na Slo­ven­sku.

Akým spô­so­bom budete ana­ly­zo­vať star­tupy?
Výskumné ana­lýzy sa budú rea­li­zo­vať v šty­roch pol­ro­koch a budú pozná­vané a skú­mané časoz­ber­nou metó­dou. Každý star­tup bude osobne nav­ští­vený a prie­bežne sle­do­vaný počas tohto obdo­bia jed­ným čle­nom výskum­ného tímu. Úče­lom také­hoto výskumu je zís­kať auten­tické poznatky o vývoji a pre­me­nách star­tupu a prí­či­nách týchto pre­mien a vývoja.

foto: Marián Smo­rada

Pomôžu výsledky vyučo­va­ciemu pro­cesu na uni­ver­zi­tách?
Výsledky výskumu budú v prvom rade sprí­stup­nené účast­ní­kom výskumu, teda star­tu­pom, a potom budú pub­li­ko­vané vo vedec­kých časo­pi­soch a v zbor­ní­koch z vedec­kých kon­fe­ren­cií. Meno­vité poznatky bez súhlasu star­tupu nebudú zve­rej­ňo­vané. Ak bude na výsledky výskumu priaz­nivá odozva odbor­nej verej­nosti a star­tu­po­vej scény, začle­níme poznatky do pred­me­tov Katedry manaž­mentu FPM a uva­žu­jeme aj so zave­de­ním pred­metu s pred­bež­ným náz­vom Pod­ni­ka­teľ­stvo. Výsledky výskumu by mali napo­môcť zvý­šiť kva­litu vyučo­va­cieho obsahu a udr­žia­vať súlad medzi pod­ni­ka­teľ­skou rea­li­tou a obsa­hom štú­dia na FPM EUBA.

Aké sú prvé reak­cie star­tu­pis­tov? Majú záu­jem spo­lu­pra­co­vať?
Reak­cie sú z celého spek­tra posto­jov od okam­ži­tého súhlasu, až po mlča­nie aj po nie­koľ­kých výzvach. Star­tupy, ktoré rea­go­vali rýchlo a pozi­tívne na žia­dosť o prvé, infor­mačné, stret­nu­tie sa sprá­vajú ústre­tovo, aj počas ďal­ších stret­nutí a roz­ho­vo­rov. Nie­ktoré star­tupy dokonca oce­nili, že sa o nich zau­jíma aka­de­mická inšti­tú­cia. Výskumný tím dostal pozi­tívne odozvy pri­bližne od dvoch tre­tín oslo­ve­ných star­tu­pov. Dĺžka štruk­tú­ro­va­ného roz­ho­voru za jeden pol­rok pri­tom nepre­siahne dve hodiny. Samoz­rejme, nie je vylú­čená krat­šia občasná komu­ni­ká­cia mimo pol­roč­ného inter­valu, ak vznikne potreba a je záu­jem.

KEN­NETH RYAN

Kenneth Ryan

Ken­neth Ryan, foto: as

Roz­hodli ste sa zapo­jiť do uni­ver­zit­ného výskumu star­tu­pov. Prečo?

Zapo­jili sme sa z 3 dôvo­dov. Po prvé, slo­ven­ský star­tu­pový eko­sys­tém sa kaž­dým dňom roz­rastá a posil­ňuje. To isté platí aj pre slo­ven­ské star­tupy. Z dlho­do­bého hľa­diska je naj­dô­le­ži­tej­šie dôsledne zbie­rať kva­litné údaje a infor­má­cie. Tento krok nám všet­kým pomôže lep­šie poro­zu­mieť súčas­nému eko­sys­tému a čosi sa z jeho aktu­ál­neho vývoja naučiť. Veď kto by bol vhod­nejší na dôsledné dlho­dobé zbie­ra­nie a ana­lýzu dát, než ľudia z aka­de­mic­kej oblasti?

Po druhé, veríme, že ak sa budú aka­de­mické inšti­tú­cie zapá­jať do takýchto výskum­ných pro­jek­tov, uni­ver­zi­tám to pomôže postupne pre­kle­núť prie­pasť medzi pod­ni­ka­ním v praxi a teóriou, ktorá sa vyučuje na uni­ver­zit­ných kur­zoch. Ak sa podarí túto prie­pasť pre­ko­nať, budeme schopní vycho­vať novú, sil­nej­šiu gene­rá­ciu (štu­dent­ských) pod­ni­ka­te­ľov. Po tre­tie, KPMG na Slo­ven­sku aktu­álne pri­pra­vuje tretí roč­ník pries­kumu star­tu­po­vého eko­sys­tému pod náz­vom Star­tup sur­vey. Veríme, že spo­lu­práca na tomto uni­ver­zit­nom výskum­nom pro­jekte nám umožní pode­liť sa o naše skú­se­nosti z posled­ných troch rokov a záro­veň nám pomôže roz­ší­riť naše zvy­čajné výskumné zame­ra­nie.

Ako môžu slo­ven­ské uni­ver­zity pomôcť star­tu­po­vému eko­sys­tému v našej kra­jine?
Výbor­ným spô­so­bom sú, samoz­rejme, dlho­dobé výskumné pro­jekty ako je naprí­klad, aj tento. Star­tu­po­vým tímom by mohlo ďalej výrazne pomôcť, ak by sa mladí pod­ni­ka­te­lia cez na mieru šité výskumné pro­jekty pod­po­ro­vali. Pro­jekty by fun­go­vali za dostupné ceny alebo na základe neja­kého bar­te­ro­vého sys­tému.

Tímy majú totiž zvy­čajne obme­dzené zdroje (čas, peniaze atď.), a teda nie sú vždy schopné odpo­ve­dať na všetky otázky, dôle­žité pre rast ich pod­ni­ka­nia. Okrem toho by sa, samoz­rejme, mla­dej gene­rá­cii zakla­da­te­ľov star­tu­pov a pod­ni­ka­te­ľov dalo pomôcť, ak by sa pomo­cou neja­kých kon­štruk­tív­nych ini­cia­tív pod­po­ro­val u štu­den­tov vývin pod­ni­ka­vého ducha a rele­vant­ných zruč­ností.

foto: Marián Smo­rada

Uni­ver­zity sa často kri­ti­zujú za to, že sa prí­liš zame­ria­vajú na teóriu. Mys­líte si, že výsledky tohto výskumu by mohli budú­cim mla­dým pod­ni­ka­te­ľom pri­niesť niečo prak­tické do budúc­nosti?
Jed­no­značne. Keď štu­denti dostanú prí­le­ži­tosť sle­do­vať pod­ni­ka­teľ­ské dráhy toľ­kých zakla­da­te­ľov a tímov, budú mať mož­nosť vidieť, že aj tí, ktorí nako­niec úspešne vytvo­rili glo­bálnu spo­loč­nosť, museli v neja­kom štá­diu rastu čeliť pre­káž­kam a vyrov­nať sa so zly­ha­ním. Toto je pre mladú gene­rá­ciu pod­ni­ka­te­ľov veľmi dôle­žitý odkaz. Zly­ha­nie je v urči­tých štá­diách nie­len neod­vratné, ale v pod­state je aj potrebné na to, aby mohli spo­loč­nosti a ich zakla­da­te­lia rásť a zlep­šo­vať sa. Každý, kto začína pod­ni­kať, musí túto myš­lienku pri­jať a tak­mer každý deň byť pri­pra­vený zly­hať a následne sa opäť posta­viť na nohy.

IVAN ŠTE­FUNKO

Ivan Štefunko

Ivan Šte­funko, foto: as

Roz­hodli ste sa stať súčas­ťou uni­ver­zit­ného výskumu. Prečo?

Roz­hodli sme sa pomôcť uni­ver­zit­nému výskumu, lebo na Slo­ven­sku chý­bajú kva­li­ta­tívne dáta o star­tu­po­vom pro­stredí a záro­veň chceme, aby aka­de­mické pro­stre­die vní­malo ino­va­tívnu pod­ni­ka­teľ­skú scénu nie­len ako kapi­tolu v učeb­nici, ale malo reálny kon­takt s pro­stre­dím a moti­vo­valo štu­den­tov.

Ako môžu slo­ven­ské uni­ver­zity pomôcť star­tu­po­vému eko­sys­tému?
Dátami, kva­lit­ným ľud­ským kapi­tá­lom ako aj osve­tou.

Uni­ver­zity sú často kri­ti­zo­vané za za prí­lišné teore­ti­zo­va­nie. Mys­líte si, že práve takéto výskumy by mohli pri­niesť niečo prak­tické pre slo­ven­ských star­tu­pis­tov?
Áno, mys­lím, že takýto výskum môže uviesť uni­ver­zity v pozi­tív­nom svetle.

12787334_10207956066760387_1028458718_o

foto: Marián Smo­rada

Pridať komentár (0)