Sku­točne musíš milo­vať to, čo robíš?

Peter Lastovecký / 21. január 2016 / Business

Zrejme si už pocho­dil viac star­tu­po­vých kon­fe­ren­cií, kde si počú­val moti­vač­ných spe­ak­rov ako ti všetci radili jednu spo­ločnú vec, že ak nero­bíš to, čo ozaj milu­ješ a čo ťa napĺňa, to rad­šej ani dnes nevy­chá­dzaj z postele. Rov­nako to pove­dal aj Steve Jobs kon­čia­cim štu­den­tom Stan­fordu pred desia­timi rokmi, „Jediný spô­sob, ako robiť niečo výni­močné, je robiť to, čo ťa nesmierne baví. Ak si to ešte nena­šiel tak nepres­tá­vaj hľa­dať.“ Pre­čí­tajte si tro­cha opačný názor Jasona Frieda, zakla­da­teľa base­campu.

Nie je určite nič zlé robiť to, čo ťa baví, o tom sa nedá pochy­bo­vať. No nemys­lím si, že je to jediný pred­po­klad pre zača­tie pod­ni­ka­nia, alebo ísť si za svo­jou kari­é­rou. Zdá sa mi, že je troška pre­hnané zo strany extrémne úspeš­ných ľudí, aby to celé zaba­lili do tohto klišé. Rov­nako, ako zvyknú tvr­diť že na penia­zoch nezá­leží. Cenia si to, na čom im záleží teraz a zabú­dajú, aké to bolo na začiat­koch. Je to v ľud­skej povahe, každý k tomu ink­li­nu­jeme.

Ako hovorí Jason Fried: “Z môjho pohľadu sa veľa veľ­kých biz­ni­sov a dôle­ži­tých ino­vá­cií zrodí z frus­trá­cie, či dokonca z hnevu. Zakla­da­te­lia Uberu neza­čali ich mega úspešné pod­ni­ka­nie pre­tože milo­vali autíčka ale preto, že boli vyto­čení že sa im neušiel taxík.” Teraz samoz­rejme že zbož­ňujú svoju spo­loč­nosť, no všetko to začalo nevin­nou deba­tou v Paríži.

5352229724_dd08e1ac73_b

Ak sa roz­prá­vaš často s inými pod­ni­ka­teľmi, veľa ich spo­loč­ností vzniklo z podob­ných dôvo­dov. Lebo zakla­da­teľ chcel niečo, čo ešte neexis­to­valo, prí­padne to nevy­užilo celý svoj poten­ciál a on to chcel vylep­šiť. Podobné pohnútky mal aj Jason pri zakla­daní jeho teraj­šieho pro­jektu pod náz­vom Base­camp. “Nech­cel som zby­točne kom­pli­ko­vaný a prí­liš pre­hnaný tool pre prácu via­ce­rých ľudí na pro­jekte. Pri čom ma až tak neba­vili tea­mové pro­jekty a už vôbec nie prog­ra­mo­va­nie.”

Prav­du­po­ve­diac ani teraz nejak obzvlášť nez­bož­ňu­jem svoju prácu.” Plno nevy­hnut­ného papie­ro­va­nia, na minútu presne naplá­no­vaný denný har­mo­no­gram a k tomu tá zod­po­ved­nosť za veľkú, stále sa roz­ví­ja­júcu firmu. Tieto veci asi málo­koho nad­chnú, lenže stále by to nevy­me­nil za nič iné. Sám o sebe hovorí že, “Mys­lím si, že som v tom dobrý. Každý deň nová pre­kážka, kre­a­tívna a najmä nie mono­tónna práca a hľa­da­nie stále lep­ších mož­ností a nástro­jov, ako správne a efek­tívne to celé mana­žo­vať, no hlavne to cel­kové zados­ťu­či­ne­nie je na neza­pla­te­nie.” Snáď naj­väč­šou odme­nou sú ale ľudia kto­rých stre­táva a s akými pra­cuje den­no­denne.

Ak by Jason mal dať moti­vačnú reč, znela by nasle­dovne “Ak chceš byť úspešný a niečo fakt pri­niesť svetu, musíš byť ska­lo­pevne moti­vo­vaný svo­jou prá­cou a byť ochotný veno­vať sa jej celé dni.” Nák­lon­nosť k tomu sa možno pridá časom, nie je nutné ju mať na začiatku. Môžeš uspieť aj ak chceš niečo, čo tu ešte nie je.

jason_fried_1

Zdroj: signalvnoise.com

Pridať komentár (0)