Tieto veci sme ako deti milo­vali, no tie dnešné ich už neza­žijú

Marianna Mikešová / 6. november 2016 / Zaujímavosti

Doba sa mení rých­los­ťou svetla a to, čo bolo bežné pred desia­timi či dvad­sia­timi rokmi, je dnes už úplne inak. Na čo môžeme s rados­ťou spo­mí­nať, o čom roz­prá­vať svo­jím deťom alebo mlad­ším súro­den­com?

Na Slo­ven­sku žijem 23 rokov a vyras­tala som na dedine, no záro­veň na síd­lisku a v tes­nej blíz­kosti mesta, čo mi doži­čilo aj tro­chu tej mest­skej skú­se­nosti. Na tieto veci z doby, keď tech­no­ló­gia nebola tak pokro­čilá ako dnes, s rados­ťou spo­mí­nam.

Beha­nie po vonku 12/7

Nepa­mä­tám si, že by sme ako deti nie­ktorý deň pre­se­deli doma bez toho, aby sme boli chorí alebo mali “zara­cha”. Lie­tali sme po dedine ako víchor, za deň sme ju pre­šli krí­žom krá­žom z jed­ného konca na druhý a to všet­kými smermi. Za jej hra­nice sme sa bez povo­le­nia rodi­čov až do mini­málne 12 rokov nemohli pohnúť, no sta­čilo nám to. Bolo to naše úze­mie, naše veľké ihrisko.

Domov sme sa počas dňa cho­dili len najesť, napiť či pre­zliecť, keď nám bola zima. Často nás ani to jedlo nedo­nú­tilo odtr­hnúť sa od hier a mama nám z okna či bal­kóna musela vyha­dzo­vať zaba­lené rožky a chleby. Skús sa dnes prejsť po svo­jej dedine či meste. Koľko detí uvi­díš hrať sa vonku?

kidsplayingFoto: sott.net

Síd­lis­kové gangy

Aj keď bola dedina malá, nezna­me­nalo to, že sa všetky deti hrali svorne spolu. Pomy­selne bola roz­de­lená na síd­liská, ulice, horné konce a dolné konce. S deťmi z ostat­ných častí sme často bojo­vali proti sebe ako tímy. Nastá­vali aj občasné šar­vátky, no zvy­čajne by spa­dali do noriem o zdra­vom det­skom vývine. To, že sme nie­kam pat­rili a záro­veň sa vyhra­ňo­vali voči iným, nás posil­ňo­valo. Určite nám to pro­spie­valo viac, než len sede­nie za počí­ta­čom a hra­nie ima­gi­nár­nych hier, ktoré však môžu byť skve­lým dopl­n­kom, ak je vonku ška­redo.

kiddosonbikes

Foto:massey.ac.nz

Kre­a­tívne hry

Keď hovo­ríme o hrách, v ich vymýš­ľaní sme boli pre­bor­níci. Ak mal nie­kto loptu, švi­hadlá, gumy na ská­ka­nie či iné špor­tové prí­slu­šen­stvo, bol to raj a kým sa daná vec nepo­ka­zila alebo nestra­tila, mali sme o zábavu posta­rané. No keď nič z toho nebolo, museli sme expe­ri­men­to­vať.

Často sme sa hrá­vali pri potoku či v sto­dole za domom a sta­vali sme si hrač­kár­ske prí­bytky a hrady, hrali sa na rodinu alebo na zoo. Nero­bilo nám prob­lém vyro­biť si luk a šípy či pro­vi­zórnu piš­toľ, s kto­rými sme sa hrali na indiá­nov a kov­bo­jov. Po vonku sme lie­tali aj na bicyk­loch, ska­te­bo­ar­doch a kor­ču­liach, hrá­vali sme sa fut­bal a hokej pred domom, čím sa zvy­šo­vala šanca drob­ného zra­ne­nia či pošria­ba­nia suse­dovho auta.

Boys from theYonge Eglinton Neighbourhood mix it up with a little street hockey. The city is under pressure to drop the city wide ban on street hockey and Trustee Josh Matlow is heavily involved.Matlow in the middle of the street with boys as a car approaches..(June15 2010 )Rick Eglinton/Toronto Star.Foto: schooloversports.files.wordpress.com

Sneh

Dnes sa deti ešte stále môžu tešiť z kopy snehu, ak bývajú naprí­klad v okolí Pop­radu. No u nás na západe sa už sánky za celú zimu nevy­tiahnu. Keď sme boli malí, sán­ko­vali sme sa každý deň na kopci za domom, vo ved­ľaj­šej ulici či na lyžiar­skom svahu. Keď neboli sánky, mali sme lopaty alebo ige­lit. Každý deň po škole sme hodili tašku do kúta a bežali na zasne­žený kopec, kde sme šan­tili až kým sa nezot­melo a neprišla po nás mama. Cho­die­vali sme sa tiež kor­ču­ľo­vať na ľad na potoku alebo na klzisko, ktoré nám na škol­skom dvore vyro­bil ujo škol­ník.

Friends enjoy sledging on Brecon Beacons, South Wales, where snow is settling and even more has been forecast by the MET office for Friday 18th January over South Wales and the Westcountry. PRESS ASSOCIATION Photo. Picture date: Thursday January 17, 2013. See PA story WEATHER Snow. Photo credit should read: Ben Birchall/PA WireFoto: metro.co.uk

Bez­sta­rostné jedlo

Kedy napo­sledy si zje­dol nejaké jedlo bez toho, aby ti nie­kto pri­po­me­nul, koľko éčiek a ume­lých prí­sad obsa­huje? Keď sme boli deti, nič také neexis­to­valo. Bez výči­tiek sme jedli rožky s mas­lom a naši rodi­čia sa nebáli, že je tam akýsi démon s náz­vom lepok. Milo­vali sme horalky a nikoho nena­padlo, že je v nich prí­liš veľa cukru a nasý­te­ných tukov. Po vonku sme si však kradli jabĺčka a ore­chy a pra­vi­delne nás ovo­cím záso­bo­vali babičky, ktoré dnes už tiež pre­šli na super­mar­ke­tový zelo­voc.

img_1962Foto: ifiv.blogspot.sk

Roz­voj tech­no­ló­gií

Dnešné deti sa chy­tajú za hlavu pri pred­stave, že by vyras­tali bez smart­fónu a note­bo­oku. My sme si užili det­stvo bez pri­pú­ta­nia k tech­no­ló­giám, no zažili sme aj ich začiatky a naj­väčší roz­voj. Pamä­táme si na prvé kra­bi­cové počí­tače, na kto­rých sme hrá­vali hru Super Mario a Doom, zažili sme prvé mobilné tele­fóny pri­po­mí­na­júce vysie­lačky s midi zvo­ne­niami.

Hudbu sme najprv počú­vali na gra­mo­fó­noch, pre­nos­ných rádiách a neskôr na vlast­ných walk­ma­noch a disk­ma­noch, ktoré súčasné deti často nedo­kážu iden­ti­fi­ko­vať. Ešte dnes máme doma hro­mady video­ka­ziet s roz­práv­kami a fil­mami, ktoré sme si nahrá­vali z tele­ví­zie alebo nosili z video­po­ži­čovne.

aszpd3lFoto: rebrn.com

Zdroj titul­nej foto: picturesofbabies.net/schooloversports.files.wordpress.com

Pridať komentár (0)