Vlčie hory — Jedna z mno­hých pých Slo­ven­ska

interez.sk / 11. september 2016 / Zo Slovenska

Každý zatr­pk­nutý Slo­vák roz­mýšľa o našej kra­jine ako o „diere“ na okraji vyspe­lej Západ­nej Európy, ktorá mu nemá čo ponúk­nuť, a preto treba čo naj­rých­lej­šie vyces­to­vať do zahra­ni­čia, pop­rí­pade ľutuje, že tak už dávno neuro­bil. Slo­ven­sko je však pre­krásna kra­jina, domov, ktorý nám ponúka množ­stvo nád­her­nej prí­rody, his­to­ric­kých, ľudo­vých a prí­rod­ných pamia­tok, ktoré si polo­vica Slo­vá­kov neváži a tá druhá ju nepozná. Pozrite sa s nami na miesta, vďaka kto­rým môžete byť hrdí, že ste sa naro­dili práve na Slo­ven­sku.

Národný park Polo­niny je našim naj­vý­chod­nej­ším národ­ným par­kom a delíme sa oň aj so svo­jimi susedmi, Poľ­skom a Ukra­ji­nou. Tento bohom zabud­nutý kraj je naj­roz­siah­lej­šie pra­lesné úze­mie nie­len Slo­ven­ska, ale celej Európy. Čo to zna­mená? Že lesy, kto­rými národný park dis­po­nuje, sú tu naj­me­nej pre­tvo­rené, ničené člo­ve­kom a zacho­vali si svoj pôvodný vzhľad a dre­vinné zlo­že­nie. Nie­ktoré úze­mia s týmito pôvod­nými buko­vými a jed­ľovo-buko­vými lesmi sú dokonca zapí­sané v zozname sve­to­vého prí­rod­ného dedič­stva UNESCO. Názov Polo­niny pochá­dza od jedi­neč­ných hor­ských hre­be­ňo­vých lúk, ktoré sa nachá­dzajú nad úrov­ňou lesa a v týchto kon­či­nách nesú pome­no­va­nie Polo­niny.

foto: Jan Miklín foto: Jan Mik­lín

foto: Jan Miklín foto: Jan Mik­lín

foto: Kamil Ghaisfoto: Kamil Ghais

foto: Jan Miklín foto: Jan Mik­lín

foto: Jan Miklín foto: Jan Mik­lín

Les starý ako svet sám, svo­jím tak­mer nesmr­teľ­ným osu­dom čne­júci nad všet­kými zázrakmi. Nedot­knutá pusta­tina, plná pras­ta­rých dubov. Jedny padajú sprách­ni­vené na zem, iné sa dví­hajú dovy­soka, podo­pie­ra­júc sa navzá­jom alebo vytvá­rajú pre­ple­ta­jú­cimi sa zakri­ve­nými konármi oblúky, akoby otvá­ra­júcu sa bránu, popod ktorú môžu pre­chá­dzať jaz­decké oddiely.

Takto opí­sal Plí­nius úze­mie Slo­ven­ska po tom, čo Rima­nia pre­kro­čili Dunaj a po prvý raz uvi­deli našu kra­jinu. Kde by sme dnes mohli hľa­dať niečo podobné? No predsa v Polo­ni­nách, v Bukov­ských vrchoch, na území, ktoré je na mapách zo 16. sto­ro­čia nazý­vané „Vlčími horami“. Presne tak nazval fil­már Erik Baláž svoj doku­men­tárny film o najk­raj­šej panen­skej prí­rode na našom území, ktorý sa čoskoro dočká svo­jej pre­mi­éry aj vo sve­to­zná­mej tele­víz­nej sta­nici Nati­onal Geog­rap­hic. Oblasť na hra­ni­ciach Slo­ven­ska, Poľ­ska a Ukra­jiny nám uka­zuje, ako to vyze­ralo kedysi, keď bol pánom lesa miesto člo­veka med­veď, rys, zubor, či vlk a prí­roda bola všade nedot­knutá a nepo­ru­šená.

vlk2foto: arollafilm.com

sobfoto: trampsky-magazin.cz

Národný park Polo­niny vo svo­jich útro­bách ukrýva aj ďal­šiu slo­ven­skú vzác­nosť. Je ňou Park tma­vej oblohy, teda úze­mie bez noč­ného sve­tel­ného smogu. Takéto oblasti sú na Slo­venku iba tri, a to práve v Polo­ni­nách, v Morav­sko-sliez­skych Bes­ky­dách a najm­ladší sa nachá­dza vo Veľ­kej Fatre. Bez nežia­dú­ceho sve­tel­ného smogu, ktorý je výsled­kom ľud­ského osvet­le­nia, je prí­roda od tohto vplyvu uchrá­nená a navyše si môžu nad­šenci astro­nó­mie užiť pre­krásnu a temnú nočnú oblohu.

flightnetwork.comflightnetwork.com

preze-startitup

zdroj: interez.sk

Pridať komentár (0)