Z NULY DO SVETA: Filip Glasa z Fins­tatu — Chceli sme uro­biť niečo uži­točné, nie biz­nis

Martin Bohunický / 13. marec 2016 / Startupy

To, že má každý občan právo dostať sa k finanč­ným úda­jom jed­not­li­vých firiem možno via­cerí netu­šili. Aj preto sa tím okolo Fins­tatu roz­ho­dol, že tieto dáta vezme a začne ich “dis­tri­bu­ovať” v omnoho pre­hľad­nej­šej forme. 

Ahoj, nejaký ten rok už exis­tuje por­tál FinS­tat, vieš vôbec spo­čí­tať, koľko firiem si ním naštval?:)

To neviem. Na web nám chodí veľké množ­stvo náv­štev­ní­kov – väč­ši­nou ľudia, ktorí s týmito dátami pra­cujú a tí sú radi, že si môžu pozrieť dáta o fir­mách ľah­šie. Pod­ni­ka­te­lia a firmy, ktorí pôso­bia v B2B dostá­vajú peniaze zvy­čajne až po dodaní služby alebo tovaru. Prí­padne nesú iný druh rizika, ktorý vyplýva z obchod­ného styku. Keď si zobe­rieš koľko firiem rieši svoje prob­lémy nepla­te­ním a následne sa sna­žia zba­viť svo­jich dlhov reštruk­tu­ra­li­zá­ciou alebo kon­čia v kon­kurze, tak pozi­tíva zve­rej­ňo­va­nia dát o fir­mách pre­vy­šujú nega­tí­vum ohľa­dom „súkro­mia“ práv­nic­kých osôb.

Screen Shot 2016-03-13 at 15.41.45

foto: archív F.G.

Firmy, teda „práv­nické osoby“, si môžu ľahko pre­ve­riť obchod­ných par­tne­rov cez štátne regis­tre a súkromné pro­jekty ako je FinS­tat a tým zní­žiť riziko pri obchod­nom styku. Za túto mož­nosť však nutne musia tole­ro­vať to, že si také isté dáta môžu pozrieť iné firmy aj o nich.

Treba pove­dať, že finančné výkazy firiem sú zve­rej­ňo­vané na Slo­ven­sku už viac ako desať rokov v zbierke lis­tín pri obchod­nom regis­tri. Okrem štát­nych regis­trov fun­go­vali dlhé roky komerčné data­bázy s týmito údajmi od firiem, ktoré sa zaobe­rali pre­da­jom kre­dit­ných infor­má­cií.

A to ešte veľmi dávno pred Open Data ini­cia­tí­vami. Aku­rát tie dáta boli ťaž­šie dostupné (papie­rové výkazy v zbierke lis­tín) alebo drahé (komerčné data­bázy). Prí­stup k nim mal však každý.

Stáva sa vám pra­vi­delne, že firmy žia­dajú, aby ich údaje zostali skryté?

Zo začiatku sa to stá­valo čas­tej­šie, dokonca si chceli zapla­tiť za to že nezve­rej­níme ich údaje. Čo ale nedáva zmy­sel, lebo aj tak by boli zve­rej­nené v zdro­jo­vých štát­nych regis­troch. Keďže všetky sťaž­nosti vyba­vu­jeme a vysvet­ľu­jeme, tak infor­mo­va­nosť stúpla a podob­ných sťaž­ností je už menej ako zo začiatku.

Finstat

foto: redak­cia

To sa samoz­rejme nedialo preto, že by ste robili niečo zlé — práve naopak. Prečo ste sa roz­hodli dať všetky tieto infor­má­cie von?

My sme sa neroz­hodli. Dáta zve­rej­ňuje štát. My ich pre­be­ráme, spra­cu­jeme a následne zve­rej­níme v zro­zu­mi­teľ­nej­šej forme.

Je to rov­naké, ako pri iných Open Data ini­cia­tí­vach a pro­jek­toch. Inšti­tú­cie zve­rej­nia dáta v základ­nej forme a súkromné firmy, obča­nia a nezis­kovky tieto dáta spra­cujú a výstup pris­pô­so­bia kon­krét­nemu use case-u, potrebe občana, novi­ná­rov alebo firiem.

Zve­rej­ňo­va­nie dát (nie len o fir­mách – ale kopa iných dát od štátu a samospráv) vo forme Open Data sa deje všade vo svete. Slo­ven­sko je v nie­kto­rých kon­krét­nych Open Data pro­jek­toch zve­rej­ňo­vaní dát veľmi pop­redu oproti západ­ným európ­skym štá­tom.

Ale v tom že by mal mať štát v rámci Open Data nejaký kon­krétny kon­cept a smer, zase trošku pokriv­ká­vame.

Pred­po­kla­dám, že aj vďaka Fins­tatu sa poda­rilo dostať na povrch veci, ktoré mali zostať skryté. Vieš nám pove­dať nejaký kon­krétny prí­klad, na ktorý môžete byť pyšný?

To je skôr práca novi­ná­rov. Majú nejaký tip zo svo­jich zdro­jov a toto si potom dokážu ove­riť pomo­cou pokro­či­lej­ších ana­lýz a data­mi­ningu naprí­klad z našich dát. Vo via­ce­rých kau­zách sme pomá­hali novi­ná­rom s dátami a ich spra­co­va­ním. V pod­state pre všetky noviny a týž­den­níky, ktoré robia eko­no­miku a pod­ni­ka­nie a kauzy s nimi súvi­siace.

Nemusí to byť však len o kau­zách. Robíme aj ana­lýzy, ktoré zis­ťujú vplyv legis­la­tívy na pod­ni­ka­te­ľov (naprí­klad daňové licen­cie, zmeny v obchod­nom zákon­níku, zmeny v kon­kur­zoch a reštruk­tu­ra­li­zá­ciách).

Zau­jí­mavé sú aj pozi­tív­nej­šie ladené ana­lýzy – robíme naprí­klad ana­lýzy ras­to­vých firiem, star­tup-ov, sca­leup-ov a podobne.

Screen Shot 2016-03-13 at 15.42.34

foto: archív F.G.

Aké boli vaše začiatky v pod­ni­kaní? S akými naj­väč­šími pre­káž­kami ste sa v prvých mesia­coch stretli?

Začiatky boli ťažké v tom, že sme ešte len hľa­dali smer. Uro­bili sme prvú ver­ziu FinS­tatu a neve­deli sme úplne presne, čo okrem pre­vádz­ko­va­nia webu budeme robiť ďalej. Skú­šali sme všetko možné okolo dát, prog­ra­mo­va­nia, ana­lýz a webu. To skú­ša­nie má stálo veľa peňazí a času.

V prvých mesia­coch neboli nejaké veľké pre­kážky. Ladili sme kon­cept, sna­žili sme sa zorien­to­vať v prob­le­ma­tike a začali sme niečo prog­ra­mo­vať. Nelá­mal som si hlavu nad mone­ti­zá­ciou, obchod­ným mode­lom a podobne. Chceli sme uro­biť niečo zau­jí­mavé a uži­točné. Práve o to je to ľah­šie – odpadá ti sta­rosť s biz­ni­som – lebo chceš iba uro­biť svoj pro­jekt.

Tech­nické pre­kážky sa dajú všetky vyrie­šiť a z biz­ni­som som si vtedy hlavu nelá­mal ☺

Na prvý pohľad sa zdá, že s mone­ti­zá­ciou to nebude také jed­no­du­ché. Na druhý pohľad sa potom člo­veku vyno­ria v hlave rôzne sce­náre, ako by to mohlo byť aj finančne zau­jí­mavé pre tvorcu. Dokáže vás Fins­tat všet­kých v pohode uži­viť?

Dote­raz sme boli v plá­no­va­nej strate. Míňali sme moju „prvotnú inves­tí­ciu“. Z našich príj­mov som zapla­til všetky výplaty a výdavky a niečo ešte dopla­til zo svojho.

Takže FinS­tat všet­kých v pohode uži­vil okrem mňa ☺

Screen Shot 2016-03-13 at 15.42.05

foto: archív F.G.

Aký pro­dukt z vášho port­fó­lia je pre vás finančne naj­zau­jí­ma­vejší? Čo si žia­dajú slo­ven­ské firmy naj­viac?

Firmy s dátami pra­cujú rôzne, majú svoje pro­cesy a požia­davky. Naj­zau­jí­ma­vej­šie sú rôzne rie­še­nia na mieru pre kon­krétny účel ktorý zákaz­ník potre­buje.

Data­báza Fins­tatu je obrov­ská, exis­tujú nejaké nástroje, vďaka kto­rým je fun­go­va­nie také­hoto sys­tému možné?

Vyví­jame v pro­stredí .NET a pou­ží­vame NoSQL data­bázu RavenDB. Ser­very máme na Mic­ro­soft Azure. Okrem RavenDB sú to všetko Mic­ro­soft rie­še­nia.

Dostali sme sa k tomu cez našich vývo­já­rov. Nevy­be­ral som tech­no­ló­giu ale ľudí. Naši prví dvaja vývo­jári, Kubo Maž­gut a Vlko (Marián Vlčák) boli dot­ne­ťáci (.NET). Vlko robil prvú ver­ziu FinS­tatu a preto aj vybral tech­no­ló­gie.

Na kla­sic­kom hos­tingu by sme neve­deli vôbec fun­go­vať. Pou­ží­vali sme aj kla­sický dedi­ko­vaný ser­ver, ale mali sme tro­chu prob­lém s pruž­nos­ťou také­hoto rie­še­nia a služ­bami okolo neho. Aktu­álne nám všetko beží na Azure a dedi­ko­vaný ser­ver pou­ží­vame len na špe­ciálne úlohy.

Screen Shot 2016-03-13 at 15.47.46

foto: archív F.G.

Čo bude ďalej? Ako sa dá ešte celý sys­tém posu­núť dopredu?

Máme obrov­ské množ­stvo feed­backu, nápa­dov a požia­da­viek. Vychá­dzajú od nás aj od pou­ží­va­te­ľov. Vybe­ráme z nich a postupne ich zapra­co­vá­vame. Ak by sme chceli uro­biť všetky z také­hoto pomy­sel­ného todo listu, tak je to práca na nie­koľko rokov ☺

Na Slo­ven­sku ešte pri­dáme ďal­šie dátové zdroje a vylep­šíme exis­tu­júce UI a UX. V zahra­ničí máme roz­be­hnutý pro­jekt v Anglicku s ich Open Dátami, kde by sme radi prvú ver­ziu spus­tili tento rok.

Okrem toho sa obze­ráme po Európe – skú­sime vybrať čo ďal­šie by bolo zau­jí­mavé, na čo by nám sta­čili sily a doká­zali by sme to v roz­um­nom čase dokon­čiť keď sa do toho raz pus­tíme.

Pridať komentár (0)