103-ročný neurológ opísal 3 pravidlá dlhého života: Všetci chceli zázračnú diétu, on varoval pred hnevom

Dlhovekosť je téma, ktorá ľudí fascinuje celé generácie. Mnohí v nej hľadajú tajomstvo ukryté v jedálničku, pohybe, genetike alebo prísnej disciplíne. Príbehy ľudí, ktorí sa dožili výnimočne vysokého veku a zároveň si zachovali jasnú myseľ aj chuť žiť, však často ukazujú, že rozhodovať môžu aj oveľa jednoduchšie veci.

Jedným z takýchto príkladov bol aj 103-ročný lekár, ktorý väčšinu života venoval medicíne. Namiesto zázračného receptu však hovoril o každodenných návykoch, mentálnej aktivite, vnútornej rovnováhe a schopnosti tešiť sa zo života bez extrémov. Jeho rady pôsobia jednoducho, no vychádzajú zo skúsenosti človeka, ktorý zostal aktívny aj vo veku, keď mnohí už dávno spomaľujú.

Jednoduché zásady

Vo veku 103 rokov patril medzi ľudí, ktorých životný príbeh prirodzene priťahuje pozornosť. Americký neurológ Howard Tucker, ktorý podľa Guinnessových svetových rekordov získal označenie najstaršieho lekára na svete, strávil medicínou viac ako 75 rokov, píše portál Today.

Pracoval až do roku 2022, keď nemocnica, v ktorej pôsobil, ukončila činnosť. V roku 2025, žiaľ, zomrel. Svoj život tak zasvätil práve medicíne a zdraviu, ktoré mu vydržalo naozaj dlho.

Ľudia sa ho však často pýtali, ako si dokázal udržať spokojnosť, bystrú myseľ a pocit naplnenia aj vo vysokom veku. Sám však odmietal predstavu, že existuje jediný zázračný návod na dlhý život.

Pripúšťal, že významnú úlohu môžu zohrávať dobré gény aj šťastie. Zároveň však zdôrazňoval, že počas života si vytvoril niekoľko zásad, ktoré podľa neho majú veľkú váhu.

Jeho odporúčania nie sú komplikované ani drahé. Netýkajú sa výnimočných diét, extrémneho cvičenia ani prísneho odriekania. Opierajú sa skôr o spôsob, akým človek premýšľa, ako sa správa k sebe aj k okoliu a či zostáva aktívny.

Myseľ treba používať podobne ako sval

Prvou zásadou je udržiavať mozog v činnosti. Lekár svojim pacientom často pripomínal, že myseľ funguje podobne ako sval v tele. Keď ju človek nepoužíva, postupne slabne.

Práca ho podľa jeho slov nútila premýšľať, učiť sa a riešiť zaujímavé problémy. Keď sa jedna etapa jeho lekárskej kariéry skončila, nenašiel si dôvod prestať.

Pokračoval v medicínsko-právnych posudkoch a začal sa učiť pracovať so sociálnymi sieťami. Aj tým ukazoval, že vysoký vek nemusí znamenať ústup zo života.

Jeho prístup k učeniu sa prejavil už skôr. Keď mal niečo po šesťdesiatke, začal večerne študovať právo, hoci cez deň pracoval ako lekár. Vo veku 67 rokov zložil advokátsku skúšku v štáte Ohio. Nešlo mu o rekordy ani o pozornosť. Právo ho zaujímalo podobne ako medicína a učenie považoval za prirodzenú súčasť života.

Podľa neho práca neznamená iba zamestnanie alebo kariéru. Môže ísť aj o dobrovoľníctvo, čítanie, učenie sa novej zručnosti, hranie na hudobný nástroj, členstvo v klube alebo akúkoľvek aktivitu, ktorá človeka núti premýšľať. Za dôležité považoval najmä to, aby sa človek neodpojil od sveta okolo seba.

Hnev a zatrpknutosť berú energiu

Druhé pravidlo sa netýka tela, ale postoja k životu. Howard upozorňoval, že ľudia sa ho často pýtali najmä na stravu a pohyb. Tie podľa neho význam majú, no rovnako dôležitý je aj spôsob, akým človek spracúva sklamania, straty či nespravodlivosť.

Vo svojom živote zažil veľa situácií, ktoré mohli viesť k hnevu. Napriek tomu nepovažoval za rozumné nosiť v sebe nenávisť. Tvrdil, že hnev a zatrpknutosť spotrebúvajú energiu a môžu človeku ublížiť viac ako tomu, voči komu sú namierené.

„Nemusíte zabudnúť na každú krivdu ani ospravedlňovať zlé správanie,“ povedal pre CNBC. Podstatné podľa neho bolo, aby horkosť neovládla celý život. Za zdravšie považoval ísť ďalej, zaujímať sa o iných ľudí a venovať energiu veciam, ktoré dávajú každodennosti zmysel.

Tento pohľad má aj praktický rozmer. Dlhodobý hnev môže zvyšovať stres, zaťažovať telo a ovplyvňovať celkovú pohodu. Howard preto odporúčal neviazať sa na nenávisť, ale hľadať spôsob, ako žiť s väčším pokojom.

Radosť zo života má miesto, no s mierou

Treťou zásadou je striedmosť. Howard Tucker nepatril k ľuďom, ktorí by tvrdili, že dobrý život znamená úplné odriekanie. Priznával, že si rád vypije aj martini a dá dobrý steak. Jeho manželka Sue, s ktorou prežil 68 rokov, podľa neho výborne varí a v ich domácnosti sa vždy dobre jedlo.

Zároveň však hovoril o rovnováhe. K dobrému jedlu podľa neho patril aj šalát, zelenina a primeranosť. Práve striedmosť považoval za dôvod, prečo si človek môže radosť udržať dlhodobo. Príliš veľa môže človeka vyčerpať, no príliš málo môže mať podobný účinok.

Jeho odporúčania preto nepôsobia ako prísny manuál, ale skôr ako životná skúsenosť človeka, ktorý zostal aktívny aj vo veku, keď mnohí už dávno spomaľujú. Udržiavať myseľ v činnosti, nepestovať v sebe zatrpknutosť a dopriať si životné radosti s mierou. To sú tri zásady, ktoré podľa neho môže nasledovať takmer každý.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing