Pre­čo tak veľa slo­ven­ských pod­ni­ka­te­ľov špor­tu­je?

Martin Bohunický / 8. augusta 2016 / Lifehacking

Ak sle­du­ješ blo­gy Micha­la Tru­ba­na, som si tak­mer istý, že si si polo­žil otáz­ku: Ako to ten cha­lan môže stí­hať?

Áno, Mišo je nie­len úspeš­ný slo­ven­ský pod­ni­ka­teľ, ešte k tomu je aj vyni­ka­jú­ci špor­to­vec. Zúčast­nil sa nie­koľ­kých Iron­ma­nov a iných extrém­nych pre­te­kov, ako napr. Nor­se­man, či pre­plá­va­nie z Alcat­ra­zu na pobre­žie. Inak pove­da­né, cha­lan, kto­rý má pod pal­com nie­koľ­ko star­tu­pov a firiem, pra­vi­del­ne men­to­ru­je na kon­fe­ren­ciách a je ini­cia­tív­ny v mno­hých ďal­ších akti­vi­tách, stí­ha pop­ri­tom všet­kom tré­no­vať na nie­čo, na čo sa odvá­ži len zlo­mok ľudí z celé­ho sve­ta.

Potom je tu Saj­fa. Ok, Saj­fa asi nie je telom a dušou pod­ni­ka­teľ, ale je to extrém­ne šikov­ný cha­lan, kto­rý si vybu­do­val osob­nú znač­ku. Opäť člo­vek, kto­rý má mili­ón iných akti­vít a dá sa čakať, že si ťaž­ko náj­de čas na nie­čo iné. A ten­to cha­lan pra­vi­del­ne behá mara­tó­ny a tak­tiež sa zúčast­nil Iron­ma­na.

Mar­ti­nu­sá­ci pra­vi­del­ne cho­dia na mara­tó­ny po celom sve­te, desiat­ky firiem skla­da­jú tímy na šta­fe­to­vé behy ako napr. Od Tatier k Duna­ju. Desiat­ky pod­ni­ka­te­ľov pre­pad­li behu, cest­né­mu bicyk­lu, plá­va­niu, pre­káž­ko­vým behom ako Spar­tan Race či Tvr­ďák a mno­hým ďal­ším.

Títo ľudia majú den­ne celé hodi­ny prá­ce, čas­to sú zod­po­ved­ní za veci, kto­ré pra­vi­del­ne pod­rob­ne sle­du­je celé Slo­ven­sko a nemô­žu si dovo­liť chy­bu. A aj tak doká­žu špor­to­vať na sku­toč­ne vyso­kej úrov­ni. Čím to je, že toľ­ko slo­ven­ských pod­ni­ka­te­ľov pod­ľah­lo špor­tu?

Ak necvi­čím, moja fyzič­ka a zdra­vie idú dolu kop­com. Ak moje zdra­vie ide dolu kop­com, moja pro­duk­ti­vi­ta sa zve­zie s ním. Som ner­vóz­nej­ší, strá­cam chuť a kle­sá mi moti­vá­cia robiť veci, kto­ré robia môj biz­nis úspeš­ný,” napí­sal raz náš redak­tor Dárius. “Z prvej ruky viem, že pokrok v jed­nej oblas­ti môj­ho živo­ta zna­me­ná pokrok v tej ďal­šej.”

Ak žiješ v pred­sta­ve, že so špor­tom nebu­deš mať dosť času a ener­gie a že biz­ni­su tre­ba obe­to­vať všet­ko, nemô­žeš sa viac mýliť. Poru­šiť “life balan­ce” a veno­vať sa len jed­nej oblas­ti živo­ta je to naj­hor­šie, čo môžeš spra­viť. Ja som to robil — od júla do janu­ára toho­to roka som viac­me­nej igno­ro­val cvi­če­nie a sústre­dil sa len na zará­ba­nie peňa­zí — áno, zaro­bil som síce v tých­to mesiach sumy, o kto­rých sa mi ako mla­dé­mu ani nesní­va­lo, no v janu­ári som vyho­rel a ťaha­lo sa to so mnou tak­mer tri mesia­ce.

Okrem ces­to­va­nia mi pomo­hol naj­mä šport — kúpil som si vysní­va­né bežec­ké tenis­ky, pri­nie­sol som si do Bra­ti­sla­vy čin­ky, inli­ne a hor­ský bicy­kel a nemô­žem sa cítiť lep­šie.

A to bude zrej­me prí­pad aj tých­to pánov. Ľudia ako Mišo či Saj­fa urči­te veľ­mi dob­re vedia, že špor­tom ich pod­ni­ka­nie nie­len nijak neu­tr­pí, prá­ve naopak — nakop­ne ťa viac, ako tvo­ja tra­dič­ná štvr­tá káva. Mož­no s takým­to reži­mom nez­vlád­neš odpra­co­vať 14 hodín den­ne, no za krat­ší čas toho zvy­čaj­ne stih­neš omno­ho viac.

Nezna­me­ná to, že by si teraz v tom­to momen­te mal začať tré­no­vať na Iron­ma­na (prav­da­že ak to nie je tvoj sen). Zna­me­ná to len, aby si zvá­žil, či sa pra­vi­del­né cvi­če­nie do tvoj­ho den­né­ho har­mo­no­gra­mu naozaj nezmes­tí. Keď doká­žu títo páni robiť svoj biz­nis pop­ri svo­jich špor­to­vých úspe­choch mys­lím, že môžem pove­dať, že výho­vor­ky sú sku­toč­ne len výho­vor­ky

titul­ná foto: truban.sk

Pridať komentár (0)