25-ročný Dominik robil pre nórskeho energetického giganta. Teraz chce zlepšiť Slovensko

  • Dominika Hatiara ťahajú v živote dopredu najmä problémy, ktoré stoja pred generáciou mladých ľudí na Slovensku a vo svete
  • Je absolventom tej istej školy ako Emmanuel Macron, kde organizoval študentské hnutia
  • V Anglicku zase úspešne bojovali proti naliatiu miliárd do nového programu jadrových zbraní
  • Dnes má v nórskej spoločnosti Equinor zodpovednosť za inováciu, nové technológie ako veterné farmy či vodík a ich prenos na trh
35542637_10215153545765814_473746789808209920_n
archív:Dominik Hatiar
  • Dominika Hatiara ťahajú v živote dopredu najmä problémy, ktoré stoja pred generáciou mladých ľudí na Slovensku a vo svete
  • Je absolventom tej istej školy ako Emmanuel Macron, kde organizoval študentské hnutia
  • V Anglicku zase úspešne bojovali proti naliatiu miliárd do nového programu jadrových zbraní
  • Dnes má v nórskej spoločnosti Equinor zodpovednosť za inováciu, nové technológie ako veterné farmy či vodík a ich prenos na trh

Prečo si sa rozhodol pre štúdium v zahraničí? Aká bola tvoja skúsenosť? Koľko toto štúdium stálo a ako si riešil financovanie?

Všade navôkol som počúval o žalostnom stave slovenského školstva a nechcel som sa stať čiernou ovcou tým, že v našej triede na gymnáziu Jura Hronca v Bratislave budem jedným z mála, čo ostane doma. Možno som trochu podľahol predsudkom, že to, čo je slovenské, nie je vždy až tak kvalitné.

Dnes sa však domov vraciam so skúsenosťami, ktoré by som na Slovensku nikdy nenadobudol. Cenou za ne je ale aj pôžička, ktorú budem britskej vláde splácať ešte mnoho rokov. Mladých v podobnej situácii je mnoho – veď do zahraničia odchádza takmer tretina populačného ročníka.

zdroj: archív:Dominik Hatiar

Jediným riešením je snažiť sa na Slovensku mladým ponúknuť to, čo nájdu v zahraničí – sociálnu podporu a štipendiá, kvalitné vzdelanie, vyššie platy, prístup k nájomnému bývaniu a lepšiu politickú kultúru. Možnosť návratu na rodnú hrudu a emocionálne prepojenie je potom už len pozlátkom, ktorému ťažko ktokoľvek odolá.

Najviac aktivít v tejto oblasti vyvíja mimovládka LEAF, ktorá nielenže spustila špičkovú strednú školu, ale aj systematicky pracuje so Slovákmi v zahraničí, ktorí by sa raz chceli vrátiť.

Čo by si odporučil všetkým mladým ľuďom, ktorí by radi odišli študovať do sveta?

Choďte do toho! Ak v odbore, ktorý chcete študovať, nie je dosť dobrá škola doma. Kebyže mám dnes 18 rokov, asi by som sa rozhodol rovnako. Avšak určite by som viacej zvažoval ísť do krajiny, ktorej jazyk neovládam 100% – Francúzsko či Nemecko. Sociálna podpora študentov je tam lepšia ako v Anglicku a kvalita takmer rovnaká.

Taktiež by som si asi počas bakalára naložil ešte viac krúžkov a občianskych aktivít a menej riešil známky. Z negatívnych skúseností kamarátky by som chcel upozorniť, aby ste nenaleteli “šmejdom”, keď budete niečo vopred platiť prevodom. Všetko treba mať vždy vopred zazmluvnené a zdokladované.

zdroj: archív:Dominik Hatiar

Hlavne by som chcel zdôrazniť, že dnes sa už aj na Slovensku dajú nájsť špičkové školy, stáže či možnosti vycestovať cez programy ako Erazmus alebo Európska dobrovoľnícka služba.

Už v mladosti si ako aktivista bojoval za jadrové odzbrojenie. Bolo to úspešne?

Na Slovensku sú aktivisti niekedy ešte stále vnímaní negatívne. Mňa samotného po mojom článku o škodlivých baniach na Hornej Nitre nazvali “truľom odviazaným z banského komína”. Aktivizmus je pre mňa normálnou súčasťou života ľudí, ktorí chcú riešiť veľké spoločenské problémy. Ako tri najväčšie hrozby dnešného sveta vnímam rastúce nerovnosti, klimatické otepľovanie, ale aj pretrvavájucu hrozbu jadrovej katastrofy.

zdroj: archív:Dominik Hatiar

Jadrová vojna je pre našu civilizáciu existenčnou hrozbou, ktorej riziko musíme znižovať za každých okolností. Dnes majú štáty toľko jadrových zbraní, že by mohli zemeguľu zničiť až 100-krát. Nehovoriac o ich cene. Keby Veľká Británia presmerovala peniaze z jadrových zbraní do školstva, tak by ich vysoké školy mohli byť zadarmo, namiesto dnešných 9 000 £ ročne.

Na vysokej škole sme preto začali budovať celosvetové hnutie, ktoré vyzývalo mocnosti k jadrovému odzbrojeniu, ku ktorému napriek medzinárodným záväzkom stále nedochádza. Chceli sme, aby prezident Obama naplnil svoj sľub bojovať za svet bez jadrových zbraní, ktorý učinil v roku 2009 vo svojom slávnom prejave v Prahe.

zdroj: archív:Dominik Hatiar

Chodili sme po univerzitách po celom svete, zhovárali sa so študentmi a vytvorili tlak na europoslancov. Podporili nás aj desiatky hollywoodskych celebrít ako Morgan Freeman, Robert DeNiro, Naomi Waltz, Michael Douglas, Matt Damon či Whoopie Goldberg.  V spolupráci s europoslancom Jánom Walesom, synom nositeľa nobelovej ceny Lecha Walesu, sme potom vytvorili tlak na Európsky parlament. Uspeli sme, Európsky parlament prijal výzvu na odzbrojovanie adresovanú jadrovým mocnostiam.

Kde všade si už stihol pracovať?

Tak začínal som v Rakúsku umývaním riadov, to bolo moja prvá práca. Robil som aj tenisového trénera v detských táboroch a v Anglicku som zas roznášal letáky na diskotéky.

Prvou profesionálnou skúsenosťou pre mňa bola stáž na našej Misii pri OSN v Ženeve. Neskôr som absolvoval stáž u prezidenta Kisku, kde som sa naučil, ako sa robí hodnotovo založená zahraničná politika. U podpredsedu Európskej vlády (komisie) som sa  pol roka priúčal tomu, ako sa tvoria nové, ambiciózne politiky na európskej úrovni. Ako analytik počas Samitu G7 (skupina najrozvinutejších ekonomík sveta) som pochopil, že konsenzus je na medzinárodnej scéne vzácny a dá sa dosiahnuť iba usilovnou diplomaciou.

Vyštudoval si tú istú škola ako Emmanuel Macron a dokonca si s ním spoluorganizoval aj konferencie. Čo ti táto skúsenosť dala?

Áno, ide o parížsku Sciences Po, kde som študoval energetické a enviromentálne politiky. Skvelé na nej bolo jej profesionálne zameranie – vyučovali nás po večeroch ľudia, ktorí cez deň robili v praxi ako politici, diplomati či predstavitelia medzinárodných organizácií. Na získanie praktických skúseností s politikou a verejnou správou to bolo ideálne – špeciálne preto, že v Paríži sídli napríklad OECD alebo UNESCO. Mladí ľudia sú tu takisto mimoriadne politicky angažovaní. V Paríži sa uskutoční ročne vyše 700 rôznych protestov a demonštrácií, vrátane jedného z najväčších pochodov za klímu na svete.

zdroj: archív:Dominik Hatiar

S Emmanuelom Macronom som prišiel do kontaktu v roku 2015 počas konferencii mladých lídrov, kde vystupoval ako absolvent a vtedy ešte mladý, nádejný minister hospodárstva. Už vtedy sa o ňom šepkalo ako o novom “poklade” francúzskej politiky. Za jeho rozdielovosťou a rýchlym rastom, ktorý dnes mimochodom môžeme vidieť aj u Zuzany Čaputovej,  nie ale nič iné, ako čistá drina. Vravieva sa, že má dve levie srdcia, vďaka ktorým nestráca energiu a pracuje takmer nonstop.

Ja som s ním prišiel do kontaktu na školskej konferencii. Riešili sme, či by tam mal vôbec vystúpiť, nakoľko bolo len pár týždňov po parížskych teroristických útokov v Bataclene a na Stade de France. Mňa tie útoky tiež zasiahli, nakoľko som bol vtedy priamo na Stade de France, na ktorý teroristi zaútočili. Francúzska spoločnosť sa ale z týchto útokov za pár týždňov otriasla a prezident Macron (vtedy ešte “len” minister) u nás úspešne vystúpil.

Dnes pracuješ pre štátneho nórskeho energetického giganta Equinor. Čo je tvojou náplňou práce a aké je tu platové ohodnotenie?

Prácu ako odborník na energetiku si neviem vynachváliť. V Bruseli zastupujem divíziu nových energetických technológií Equinoru. Informujem Európsku úniu o najnovších trendoch v tejto oblasti a o tom, aké verejné politiky potrebujeme, aby sa tieto čisté technológie dostali na trh. Rozbiehať startupy v energetike je totiž často náročnejšie ako v digitálnej oblasti. Tu potrebujete roky nákladného, strojárenského výskumu – sú to veci, čo sa nedajú naprogramovať za pár mesiacov a vyžadujú si miliardové investície.

zdroj: fb:Equinor

Napríklad, našu najinovatívnejšiu technológiu, ktorú sme minulý rok uviedli na trh, sme vyvíjali vyše 10 rokov. Volá sa Hywind a jedná sa o prvú plávajúcu veternú farmu na svete. Jedna turbína je vysoká ako Big Ben, na mori naozaj pláva a dokonca ju neprevráti ani hurikán. Umožňuje zúžitkovať veternú energiu kdekoľvek na mori – dnes tak môžeme robiť len v plytkých vodách. Je v nej teda obrovský potenciál najmä pre ostrovy, v okolí ktorých je more na veterné farmy príliš hlboké.

Moja práca “zastupiteľa Equinoru pri EÚ”  je o to dôležitejšia, pretože ide o najväčšiu nórsku medzinárodnú spoločnosť, s obratom 70 miliárd a 21 tisíc zamestnancami. Vďaka nej som lepšie porozumel výhodám, ktoré EÚ slovenským podnikateľom a priemyslu dáva, nakoľko Nórske kráľovstvo nie je členom EÚ. Moje finančné ohodnotenie presne kopíruje priemernú belgickú mzdu, čiže príjem, ktorý akurát vystačí na bývanie, stravu, spoločenské vyžitie, dovolenku a trocha úspor. Je to taká dôstojná mzda a prial by som si , aby ju vyplácalo čo najviac zamestnávateľov aj u nás.

Chceš sa stať najmladším slovenským europoslancom, ale aj prvým europoslancom narodeným v Slovenskej republike. Aké sú tvoje ciele? 

V prvom rade sa chcem stať hlasom mladých Slovákov a Sloveniek na európskej pôde. Pri súčasnom vekovom priemere našich europoslancov 58 rokov, už môžeme hovoriť o kríze v politickej reprezentácii mladých.

Naše záujmy nie sú dostatočne zastupované a preto sa zanedbávajú klúčové témy ako vzdelávanie, bývanie pre mladých, či snáď zákony, ktoré by lepšie chránili mladých zamestnancov a stážistov. Niet preto divu, že tak veľa mladých žije na hranici chudoby. Ceny bytov sú vyššie ako kedykoľvek predtým, naše školstvo sa zlepšuje len veľmi pomaly, príjmy mladých zaostávajú.

Citlivo vnímam aj problém neplatených stáží. Prečo by práve stážisti nemali dostávať plat za prácu, ktorú častokrát vykonajú lepšie, ako ich nadriadení? Ako minimum by mali byť platené všetky stáže, ktoré trvajú dlhšie ako tri mesiace. Po takom období je už stážista zväčša plne zaškolený a mal by vedieť zvládať plnohodnotne všetky úlohy.

Rovnako chcem pokračovať vo svojom boji za čistejšie ovzdušie a lepšie životné prostredie. Naša generácia je prvou, ktorá dopláca na klimatické zmeny, no zároveň poslednou, ktorá s tým ešte reálne niečo môže spraviť.  Ak sa nám podarí za našich životov znížiť emisie CO2 na nulu, tak toto bude ten najdôležitejší odkaz našej generácie pre svetové dejiny.

zdroj: pexels.com

Ešte počas mojej stáže v kancelárii podpredsedu Európskej vlády (komisie) pre Energetickú Úniu, som priamo pomáhal s legislatívnym návrhom, teda ôsmimi návrhmi, ktoré pomôžu znížiť uhlíkovú intenzitu EÚ – od budov, cez dopravu, až po ťažký priemysel a energetiku. V Equinore zas denno denne pracujeme na vytvorení trhového prostredia pre plávajúce veterné farmy či technológie, ktoré dokážu čistiť ťažký priemysel. Pre Slovákov to napríklad bude znamenať menej chorôb dýchacích ciest v okolí Hornej Nitry, kde sa ešte stále páli hnedé uhlie.

Mojou treťou prioritou je znižovanie nerovností medzi krajinami, regiónmi a generáciami.  Európa by nemala umožňovať iba voľný pohyb tovaru, služieb a osôb, ale aj aktívnejšie pomáhať všetkým pri uplatnení sa v živote a chrániť ich pred chudobou. Veď dnes tu žije takmer 100 miliónov Európanov na hranici chudoby, to je príliš veľa na najrozvinutejší kontinent sveta.

Ale áno, v prípade zvolenia by som bol najmladším demokratickým europoslancom a zároveň prvým slovenským europoslancom narodeným už v Slovenskej republike. Schopnosť presadiť sa v Európskom parlamente však nie je podmienená vekom, ale vašimi akvitivami, odhodlaním a odbornosťou v konkrétnej oblasti.

Chcel by si zaviesť napr. Štartovací kapitál pre mladých. O čo ide? Funguje niečo podobné v zahraničí?

V živote som absolvoval zopár skvelých, ale zároveň neplatených stáží, ktoré by som si bez pomoci rodičov nikdy nemohol dovoliť. Nie každý má také šťastie ako ja – nie všetci máme rovnakú štartovaciu čiaru. Takéto zdanlivo malé znevýhodnenie sa s vami môže ťahať po zvyšok života, rozdiely v úspechu a v príjmoch sa potom už len prehlbujú.

Ja chcem dosiahnuť to, aby mladí mali čo najpodobnejšiu štartovaciu čiaru pre uplatnie sa v živote. Štartovací kredit by poskytoval najmä mladým zo znevýhodneného prostredia príležitosti na sebarealizáciu. Mohli by sa zaň učiť cudzie jazyky, zaplatiť si školné či odborné kurzy, rozbehnúť start-up, spustiť živnosť. Ideálne by malo ísť o kredit v hodnote 5 000 eur, ktorý by bol mladým k dispozícii vo  veku 20 – 25 rokov na vopred predurčené účely.

zdroj: pexels.com

Tiež sa budeme zasadzovať za zlepšenie jazykových znalostí mladých. Pre našich starých rodičov boli za Uhorska dva cudzie jazyky (maďarčina a nemčina) samozrejmosťou. Chceme niečo podobné – avšak teraz si každý bude môcť tie jazyky vybrať.

Našim ďalším návrhom je európske veno pre mladomanželov. Ide o to, že mnoho Slovákov musí za prácou vycestovať do zahraničia, aby si zarobili na bývanie a mohli si založiť doma rodiny. Navyše, získať na Slovensku pôžičku na byt, je stále ťažšie a ťažšie. Koniec koncov, Slovensko má v EÚ jednu z najvyšších mier tzv. non-performing loans, čiže “zlých” pôžičiek a hypoték, ktoré nezvládame splácať.

Takéto Európske veno by pomohlo mladým Slovákom (a Európanom) usadiť sa doma za pomoci európskych peňazí a tým pádom rozvíjať domácu ekonomiku a znižovať tak rozdiely medzi členskými štátmi, ku ktorým napríklad prispieva aj odliv mozgov, ktoré už v zahraničí natrvalo ostanú. Navrhujeme, aby každý mladý pár mal nárok buď na nájomné bývanie ( na ktorého výstavbu by sa mali využívať aj eurofondy), alebo na atraktívnejšie pôžičky pri ktorých nehrozia exekúcie.

Samozrejme, že toto opatrenie bude musieť ísť ruka v ruke so zlepšením podnikateľského a pracovného prostredia ako aj vzdelávania, ale je to iba prvý krok k motivovaniu mladých, aby zostali na Slovensku.

Taktiež chceš presadiť zákaz využívania fosílnych palív na produkciu elektriny? Prečo je to také dôležité?

Kvôli trom hlavným dôvodom  – ochrane zdravia, klimatickým zmenám a nákladom spojeným s výrobou elektriny z fosílnych palív.

V prvom rade teda to zdravie. Spaľovanie fosílnych palív, špeciálne čierneho a hnedého uhlia, vylučuje okrem CO2 a dusičnanov do ovzdušia aj  jemné prachové častice, ktoré sa pre svoju malú veľkosť dokážu dostať až do vášho krvného obehu a spôsobiť ťažké zdravotné problémy. Toto riziko vieme značne zredukovať posunom od fosílnych palív ako uhlie, k obnoviteľným zdrojom energie ako veterná, solárna, či snáď vodná energia. Takisto budeme o pár rokov vedieť využívať na výrobu elektrickej energie vodík získaný konverziou zo zemného plynu – takisto bez zvýšeného množstva nebezpečných látok v ovzduší.

zdroj: pexels.com

V druhom rade je to dôležité kvôli klimatickým zmenám. Rôzne skleníkové plyny zostávajú v atmosfére rozdielne dlho a majú rozličný vplyv na atmosféru. CO2, ktorého sa do ovzdušia z elektrární dostáva najviac, ostáva v atmosfére tisícky rokov. Dusičnany a metán už menej, ale zas ich dopad je významnejší z krátkeho časového hľadiska. Prítomnosť skleníkových plynov zapríčiňuje, že atmosféra zachytáva infračervené žiarenie vo zvýšenej miere a teda postupne viac a viac ohrieva našu planétu. To spôsobuje extrémne výkyvy počasia a suchá, ktoré ohrozujú medzinárodný obchod a nútia ľudí z postihnutých oblastí migrovať preč. 80% CO2 emisií ma na starosti 100vka najväčších firiem, zväčša z energetického  sektoru. Ergo nutnosť prejsť od fosílnych palív na obnoviteľné zdroje energií.

A v neposlednom rade sú dnes obnoviteľné zdroje elektrickej energie lacnejšie ako uhlie. Veď na Slovensku dotujeme uhoľné bane cez TPSku v miere, aká nemá inde v Európe obdobu. Pritom obnoviteľná energia v Dánsku alebo v Británii dnes stojí menej ako uhoľná na Slovensku bez subvencií. Takže sa to aj viac oplatí.

Čo by si odkázal mladým Slovákom, ktorí sú možno demotivovaní súčasnou situáciou v našej krajine?

Hah, tak toto je záludná otázka – najmä  kvôli tomu, že rovnaká frustrácia a demotivácia ma primäla k tomu, aby som sa uchádzal o dôveru mojich rovesníkov, ale aj všetkých Slovákov v nadchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu.

Ale k tomu odkazu – nevzdávajme sa! Naši starí a prastarí rodičia sa dokázali vzoprieť zlu počas SNP. Naši rodičia zas preukázali svoju statočnosť počas nežnej revolúcie. My v našom boji nemusíme umierať a ani sa báť, že nám nebude dopriate vycestovať, či doštudovať. My musíme jednoducho makať na tom, aby sme tento stav udržali a posunuli mladých na Slovensku dopredu. Takže vydržte. Zmena sa blíži. Je mladá, je dravá, ale hlavne bude naša!

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech