59-ročný milionár uteká z krajiny: Začínal s pivovarom, padol na dno a teraz sťahuje impérium

Islandský investor Thor Björgólfsson patrí medzi najznámejších podnikateľov severnej Európy. Preslávil sa ako prvý dolárový miliardár z Islandu a dnes, vo veku 59 rokov, dosahuje jeho majetok približne 875 miliónov eur (1 miliarda dolárov).

Práve on sa stal ďalším bohatým lídrom, ktorý sa rozhodol opustiť Britániu po tom, ako sa k moci dostali labouristi.

Björgólfsson počas uplynulého roka presunul svoje daňové sídlo z Veľkej Británie do Talianska. Svoju investičnú firmu Novator zároveň presťahoval z Londýna do Zürichu. Informoval o tom denník The Telegraph.

Z Londýna rovno do Milána

Björgólfsson sa najnovšie usadil v Miláne. Zaradil sa tým k stále dlhšiemu zoznamu podnikateľov, ktorí urobili za Britániou hrubú čiaru po príchode labouristov k moci a po zrušení výhodného daňového režimu non-dom.

Spojené kráľovstvo opúšťajú aj ďalšie ťažké váhy. Medzi nimi napríklad bankár z Goldman Sachs Richard Gnodde s majetkom 180 miliónov dolárov, alebo finančný riaditeľ chemického gigantu Ineos John Reece s majetkom 5,7 miliardy dolárov. 

Sťahovanie jeho investičnej firmy Novator do Zürichu si navyše vyžiadalo aj svoju daň. Podľa dostupných správ kvôli tomuto presunu zaniklo v britskej metropole okolo 20 pracovných miest.

„Je to exodus“

V rozhovore pre agentúru Bloomberg Björgólfsson otvorene varoval, že odliv bohatých investorov z krajiny naberá na obrátkach. „Je to exodus, nie humbuk,“ vyhlásil bez servítky.

Podľa islandského miliardára stojí za celou vlnou odchodov práve rušenie štatútu non-dom. Ten v minulosti dovoľoval vybraným bohatým rezidentom vyhýbať sa plnému zdaneniu ich zahraničných príjmov v Británii.

Práve tento krok podľa neho vyhnal investorov za hranice. „Je úžasné, ako rýchlo sa to stalo,“ poznamenal. Zároveň dodal, že vláda urobila obrovskú chybu, ktorú si neskôr aj sama uvedomila.

Björgólfsson preto vyzval labouristov, aby sa inšpirovali Talianskom a zaviedli obdobný systém s rovnou daňou. Taliansko totiž cez strop na maximálnu výšku odvedenej dane cielene vábi svetové biznisové špičky do krajiny.

Cesta k prvej miliarde

Björgólfsson mal podnikateľského ducha už od detstva. Svoj úplne prvý obchod uzavrel ako 10-ročný s balíčkom komiksov Marvel a už o rok neskôr zarábal rozvážaním zásielok na bicykli pre univerzitné pracovisko.

Po absolvovaní štúdia financií v USA zamieril začiatkom 90. rokov minulého storočia do Ruska. Už vo veku 25 rokov šéfoval firme a neskôr tam rozbehol vlastný pivovar Bravo. Ten v roku 2002 výhodne predal gigantu Heineken a zarobený kapitál okamžite otočil na nákupy na Islande a vo východnej Európe.

Po návrate do rodnej krajiny vrhol svoje sily do bankového a farmaceutického sektora. V roku 2007 preťal pomyselný vrchol, keď sa usmieval z obálky magazínu Forbes ako 249. najbohatší človek planéty s majetkom na úrovni 3 miliárd eur (3,5 miliardy dolárov).

Riziko podstupuješ každý deň

Björgólfsson patrí k ľuďom, ktorí riziko nevnímajú ako niečo, čomu sa treba za každú cenu vyhnúť. Podľa jeho slov sa riziku aj tak nevyhneš. „Riziko podstupuješ každý deň,“ povedal.

Ako príklad uviedol dlhé štúdium, do ktorého vložíš roky života bez záruky, že po ňom nájdeš prácu. Za najcennejší kapitál pritom nepovažuje peniaze. „Najcennejšia vec v živote je čas,“ zdôraznil.

Podľa neho majú práve mladí ľudia času najviac, a preto si môžu dovoliť zlyhať a začať odznova. „Nie je dôležité, ako často padneš, ale ako rýchlo znovu vstaneš,“ dodal.

Načúvaj intuícii, nie svojmu egu

Björgólfsson opakovane hovorí o sile intuície. „Moje najlepšie kroky v živote vychádzali z intuície,“ uviedol. Svoje najväčšie zlyhania naopak spája s momentmi, keď svoj vnútorný hlas ignoroval.

Priznal, že aj prudký rast pred krízou v roku 2008 bol takým signálom, ktorý prehliadol. Varuje pritom aj pred opačným hlasom, ktorý ťa presviedča o vlastnej výnimočnosti.

„Dávaj si pozor na hlas vo svojej hlave, ktorým je márnivosť,“ povedal. Jedno pravidlo si však z pádu odniesol veľmi jasne. Mladým podnikateľom odkazuje, aby nikdy neručili vlastným majetkom. „Nikdy nedávaj osobné záruky,“ zdôraznil.

Nový premiér a obavy z ďalších daní

Björgólfssonovo varovanie prichádza v citlivom momente. V pondelok totiž do Downing Street nastupuje nový premiér Andy Burnham, ktorý vo funkcii nahradil Keira Starmera.

Medzi bohatými investormi rastú obavy, že práve oni budú prvým cieľom prípadného nového daňového ťaženia. Objavili sa špekulácie, že Burnhamova vláda by mohla zvýšiť daň z kapitálových výnosov a priblížiť ju dani z príjmu.

Túto možnosť naznačila aj bývalá ministerka dopravy Louise Haighová, blízka spojenkyňa Burnhama. V máji napísala esej, v ktorej argumentovala, že daň z kapitálových výnosov by sa mala priblížiť sadzbám dane z príjmu.

Tá je v súčasnosti na úrovni 18 % pre daňovníkov v základnom pásme a 24 % pre tých vo vyššom pásme.

Ako reaguje ministerstvo financií

Britské ministerstvo financií odchody bohatých komentovať nezabudlo. Jeho hovorca uviedol, že kto si urobí domov v Británii, mal by tam aj platiť dane. Práve preto podľa neho vláda zrušila štatút non-dom.

Rezort tvrdí, že vďaka tomuto kroku bude môcť v nasledujúcich piatich rokoch investovať približne 39,5 miliardy libier do verejných služieb vrátane zdravotníctva.

Zároveň dodal, že Británia zostáva atraktívnym miestom pre život aj investície.

Podľa ministerstva je hlavná britská sadzba dane z kapitálových výnosov nižšia než v ktorejkoľvek inej európskej krajine skupiny G7 a nový režim je jednoduchší než ten predošlý.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy