6 drevených kostolíkov zo Slovenska, ktoré musíš navštíviť aspoň raz za život

Chrám svätých Kozmu a Damiána (Lukov-Venécia) 

Gréckokaolícky chrám v Lukove bol pôvodne postavený na území Poľska, konkrétne v obci Nová Ves pri Novom Sonči. Bol však odkúpený, rozobratý a znovu zložený vo Venécii, ktorá ho dala posvätiť v roku 1708. Kostolík je postavený z drevených latiek na kamennej podmurovke, ktorá ho vyrovnáva na nerovnom povrchu. Strecha imponuje typickými troma vežami s troma kovanými krížmi. 

Nádherný je aj ikonostas s maľbou viniča na cárskych dverách. V hlavnom rade sú vyobrazení svätý Biskup Mikuláš, presvätá Bohorodička, Kristus učiteľ a patróni kostola. Zaujímavé sú aj sklené ikony, ktoré slúžia ako spomienka na zašlú slávu miestnych sklárov. Interiér aj exteriér bol v rokoch 2005-2008 podrobený rozsiahlej rekonštrukcii. Aj preto je dnes chrám okrem štyroch bohoslužieb ročne dostupný aj širokej (turistickej) verejnosti. 

Kostol svätého Františka z Assissi (Hervartov)

V okrese Bardejov, konkrétne v dedinke Hervartov, sa nachádza rímskokatolícky kostol svätého Františka z Assissi. Postavený bol v 15. storočí a je najstarším dreveným kostolom na Slovensku. Zároveň je však aj tým najzachovanejším.

Architektúra sa nesie v gotickom slohu. Interiér zdobia tabuľové obrazy a nástenné maľby, tie však neboli stále rovnaké. Vplývali na ne najmä reformácia, barok či následná rekatolizácia. V 70. rokoch minulého storočia boli pôvodné maľby zreštaurované. Dominantou kostola je oltár a neskorogotická maľba patróna, Františka z Assissi.

Chrám svätého Lukáša (Tročany)

Z cesty tento klenot síce nevidieť, oplatí sa však dať si tú námahu a chvíľku za ním blúdiť. Na odbočku do Tročian poukazuje len malá tabuľa, v samotnej dedine sa s označením cerkvy tiež neroztvrhlo vrece. Je to veľká škoda, keďže kultúrna pamiatka ako táto si určite zaslúži lepšie značenie. A prečo nám na tom tak záleží?

Pravdepodobne ide totiž o najstarší drevený kostol východného obradu na východnom Slovensku aj v Karpatoch ako takých. Štýlovo sa jeho vybudovanie zaraďuje do 15. až 16. storočia. Chrám má tri diely, dve veže a dva kríže. Po celom obvode je pokrytý drevenými šindľami. Kompletnou rekonštrukciou prešiel v rokoch 2010-2011.

Pôvodný ikonostas sa úplne nezachoval, no aj napriek tomu sa však radí medzi národné kultúrne pamiatky. Ikony sú voľne zavesené namiesto prvého, chýbajúceho radu. V interiéri však tvoje oči môžu zablúdiť aj k ďalším zaujímavým ikonám, ktoré sú zavesené v hlavnej lodi. Pozornosť púta najmä Posledná večera, Zvestovanie Bohorodičke či svätá Paraskeva.

Chrám ochrany svätej Bohorodičky (Mikulášová; Bardejovské Kúpele)

Pôvodný gréckokatolícky chrám v Mikulášovej bol postavený v roku 1701. Jeho zasvätenie je nejasné azda aj preto, že o 25 rokov neskôr vyhorel. Na jeho mieste bol v roku 1730 postavený nový exemplár, ktorý bol následne zasvätený svätej Bohorodičke. Dôležitý bol preň aj rok 1931, kedy bol prenesený do Bardejovských kúpeľov. Čísla však ešte nekončia. Zabúdame totiž na to najdôležitejšie, Božie číslo tri. Tri diely, tri priestory, tri veže, tri kríže.

Nazrime však dovnútra. Vôjsť sa dá cez dvere v západnej časti a do očí ihneď bije päťradový ikonostas, ktorý však nie je celkom pôvodný. Bol totiž rozobraný na časti, ktoré okrem iného putovali aj do Bardejovského múzea. Na mieste vybratých častí sa dnes skvejú verné kópie. Kostolík je dodnes aktívny – bohoslužby bývajú každú nedeľu o 9:30, v utorky a štvrtky o 16:00.

Chrám svätého Mikuláša (Bodružal)

Túto taktiež gréckokatolícku cerkvu datujeme do roku 1658, čím sa radí medzi najstaršie. Význačné sú najmä makovicové zakončenia na streche, ktoré tvoria podklad pre bohato zdobené kríže. To dôležité je však ako vždy vo vnútri. Nádherný ikonostas má dve strany – z lavice je možné vidieť tú staršiu zo 17. storočia, na odvrátenú stranu boli nové ikony primaľované o jedno storočie neskôr.

Medzi vzácnosti tohto miesta rozhodne patrí hlavný oltár nachádzajúci sa za ikonostasom. Je barokový a vyobrazuje ukrižovanie. Obdivuhodné sú aj vyobrazenia Posledného súdu a Ukrižovania po stranách hlavnej lode, rovno nad lavicami. Dnes sú však aj napriek štyrom reštaurovaniam vyblednuté zo slnečného svetla.

Ak si chceš tento unikát užiť v plnej kráse, rozhodne nečakaj na tretiu nedeľu v mesiaci, kedy sa tu koná bohoslužba. Milá Rusínska správkyňa, ktorá priestor uviedla nám, je rozhodne súčasťou nezabudnuteľného zážitku.

Chrám svätého Archanjela Michala (Topoľa)

Do zástupu gréckokatolíckych chrámov patrí aj posledný z nášho výberu – chrám svätého Archanjela Michala v Topoli. Postavený bol okolo roku 1700. Od ostatných v našom výbere sa v mnohom odlišuje. Prvým rozdielom je počet veží – nachádza sa tu len jedna, ktorá je ako tradične ovenčená trojkrížom. Vežička je oproti celkovému kostolu navyše aj podstatne menšia, čím vytvára skutočne pozoruhodný tvar. V celom kostolnom komplexe sa nenachádzajú zvony aj napriek tomu, že len neďaleko je postavená drevená zvonica. Dnes sa nachádzajú v druhom, tentokrát murovanom, kostolíku v dedine.

Oproti iným miestam má tá Topoľská aj omnoho bohatší ikonostas. Na prvý pohľad má jasnejšie a pestrejšie farby. Prezrieť si ho však cez omše nemôžete – tie sa tu od postavenia nového kostola neslúžia. Budova je dostupná len po telefonickej dohode.