62-ročný Lenny Kravitz využíva metódu 50-35-21-14 na životnú formu. Brušné svaly mu závidia aj tridsiatnici

Lenny Kravitz vstupuje do posilňovne v úzkych nohaviciach a sieťovanom tielku. Nepotrebuje športové hodinky, aplikáciu ani laboratórne meranie regenerácie. Stačí mu pohľad do zrkadla a oblečenie, ktoré okamžite prezradí každú zmenu postavy. Jeho priateľ Denzel Washington mu kedysi povedal vetu, ktorú okamžite prijal za vlastnú: „Nohavice neklamú.“

Kravitz si aj vo veku 62 rokov udržiava štíhlu, atletickú postavu, výrazné brušné svaly a kondíciu, ktorú by mu mohli závidieť aj oveľa mladšie ročníky. „Moja filozofia je každý deň posunúť svoje hranice o niečo ďalej a dokázať viac než predtým. Každý deň musí byť lepší ako ten predchádzajúci,“ uviedol pre Men’s Health.

Ako sa dostal do najlepšej formy svojho života

Kravitz začal brať tréning vážne v polovici deväťdesiatych rokov. V tom období spojil sily s trénerom Doddom Romerom, ktorý ho vedie dodnes.

Zásadný obrat prišiel krátko pred Kravitzovou päťdesiatkou. Podľa vlastných slov sa necítil dobre, trápil ho pocit nafúknutia a chýbala mu energia. Na niekoľko mesiacov sa presťahoval k Romerovi do Miami a podriadil denný režim tréningu a strave.

Výsledky podľa Romera prekonali očakávania. Tvrdí, že Kravitz sa v päťdesiatke dostal do lepšej formy, než mal v tridsiatke či štyridsiatke. Dnes však prekonáva aj svoju päťdesiatročnú verziu.

Zvyčajne cvičí päť až šesť dní v týždni, pričom jeden tréning trvá približne 45 až 60 minút. Zameriava sa na dve alebo tri svalové partie a kombinuje vysoké počty opakovaní s postupným pridávaním záťaže. „Nechcem byť veľký ani mohutný,“ povedal Kravitz pre Men’s Health.

„Chcem veľmi štíhlu siluetu, niečo medzi Spider-Manom a Bruceom Leem, viete čo myslím? Bruce Lee vyzeral dobre aj v oblečení. Bol neuveriteľný. Štíhly, charizmatický chlap, na ktorom bolo jasne vidieť svaly a ktorý sa pohyboval s obrovskou ľahkosťou a eleganciou,“ dodal.

Najviac však zaujme jeho disciplína. Kravitz cvičí aj vtedy, keď by väčšina ľudí tréning bez váhania vynechala. Pre The Guardian opísal deň, keď pracoval dlho do noci a do posilňovne dorazil až o druhej ráno. Cvičenie teda berie ako činnosť, ktorú jednoducho vykoná, nech sa deje čokoľvek.

Zároveň opakovane odmieta špekulácie, že si k výsledkom pomáha zakázanými či podpornými látkami. Tvrdí, že nepoužíva testosterón, rastový hormón, peptidy ani iné prostriedky na zvýšenie výkonu. „Nikdy som nič nebral,“ uviedol.

Miluje bicykel a pohyb v prírode

Kravitz sa nespolieha iba na činky. Pravidelne jazdí na bicykli, behá a čo najviac času trávi v prírode. Pre GQ opísal, ako na Bahamách vyrážal na hodinové až deväťdesiatminútové jazdy. „Milujem bicykel a dlhé jazdy vonku,“ uviedol.

Spojenie silového tréningu s vytrvalostným pohybom neprináša iba lepšiu kondíciu a postavu. Výskum naznačuje, že môže prispieť aj k dlhšiemu a zdravšiemu životu. Metaanalýza 16 štúdií spojila pravidelné posilňovanie s približne o 10 až 17 % nižším rizikom úmrtia a vzniku viacerých chronických ochorení.

Prínos vytrvalostného pohybu potvrdila aj iná rozsiahla metaanalýza, ktorá zahŕňala viac než 1,5 milióna ľudí. Účastníci so strednou alebo vysokou úrovňou pohybovej aktivity mali v porovnaní s najmenej aktívnymi ľuďmi o 23 až 27 % nižšie riziko úmrtia na srdcovo-cievne ochorenia.

Strava postavená najmä na rastlinách

V roku 2020 sa Kravitz označoval za vegána. Keď ukázal svoju chladničku, dominovali v nej brokolica, zeler, kel, šaláty, papriky, mango, citróny, avokádo a ďalšie ovocie a zelenina. Veľkú časť jedla konzumoval surovú a niektoré plodiny si pestoval vo vlastnej záhrade na Bahamách.

V nedávnom rozhovore však prezradil, že v súčasnosti jedáva aj vaječné bielky. Jeho aktuálny jedálniček preto presnejšie vystihuje označenie prevažne rastlinná strava.

Prvé jedlo si často dá až popoludní. Zvyčajne si pripraví omeletu z vaječných bielkov a zeleniny, ktorú dopĺňa rastlinným proteínovým nápojom s datľami, listovou zeleninou a avokádom.

Dbá aj na hydratáciu a obmedzuje potraviny, pri ktorých by ľahko prekročil svoj energetický príjem. Chlieb, cestoviny či croissanty si dopraje skôr príležitostne, nie ako bežnú súčasť každého dňa.

Výskum naznačuje, že vyšší podiel rastlinných potravín môže prinášať viacero zdravotných výhod. Rozsiahly systematický prehľad a metaanalýza spojili výsledky 12 prospektívnych štúdií s celkovo 508 861 účastníkmi a 42 697 zaznamenanými úmrtiami.

Ľudia s najvyšším podielom rastlinných potravín v jedálničku mali v porovnaní s tými, ktorí ich jedli najmenej, približne o 10 % nižšie riziko úmrtia zo všetkých príčin a o 23 % nižšie riziko úmrtia na ischemickú chorobu srdca.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing