80 % ľudí spraví v teste chybu. Dokáž, že poznáš Slovensko a rozdielnosti od regióna k regiónu
- Na tradičné zvyky a tradície už často zabúdame
- Otestuj svoje znalosti v tých slovenských na záver Veľkej noci
- Na tradičné zvyky a tradície už často zabúdame
- Otestuj svoje znalosti v tých slovenských na záver Veľkej noci
Veľká noc sa stala neoddeliteľnou súčasťou slovenskej kultúry. Rôzne zvyky a tradície počas nej hrajú určite dôležitú úlohu. Odrážajú bohaté dedičstvo našich predkov.
Aj keď už na slovenské tradície zabúdame a menia sa od jedného regiónu k druhému, v rôznych častiach Slovenska ich dodržiavame dodnes. Otestuj sa na záver, ako sa vo veľkonočných tradíciách vyznáš ty a či vieš, prečo si tieto dni, vrátane dneška, hodoval a prázdninoval.
Termín Veľkej noci sa stále mení. Dátum Veľkonočnej nedele sa určuje podľa:
Termín kresťanskej Veľkej noci sa určuje podľa prvej nedele po prvom splne po jarnej rovnodennosti už od nicejského koncilu v roku 325.
Prečo má nedeľa počas Veľkej noci názov Kvetná nedeľa ?
Názov sviatku je odvodený od kvetov, ktorými bývajú ozdobené chrámy, resp. od kvitnúcich ratolestí, ktoré sa rozdávajú veriacim počas bohoslužieb a majú pripomínať palmové vetvy, ktorými ľud vítal Ježiša.
Z koľkých prútov sa pletie veľkonočný korbáč?
Korbáč sa pletie z ôsmich prútov, mali by byť dosť ohybné, aby sa nelámali.
Čo symbolizuje tradícia vynášania Moreny ?
Zvyk má korene ešte v predkresťanskom období, keď ľudia verili, že prírodu ovládajú nadprirodzené sily. Morena symbolizovala zimu, preto ak ľudia chceli, aby prišla jar, museli ju zabiť, utopiť v potoku alebo upáliť. Mala podobu slamenej figuríny oblečenej do ženských šiat, ktorú niesli mladé devy so spevom k potoku. Pri brehu ju vyzliekli, zapálili a hodili do vôd rozmŕzajúcej rieky.
Prečo sa štvrtok na Veľkú noc nazýva "Zelený"?
Zelený štvrtok je deň Poslednej večere Ježiša Krista s učeníkmi. Názov dostal podľa Olivovej hory, kde sa začalo Ježišovo najväčšie utrpenie.
Ako dlho trvá pôstne obdobie v Rímskokatolíckej cirkvi pred Veľkou nocou?
Pôstne obdobie pred Veľkou nocou trvá 40 dní. Začína sa Popolcovou stredou a končí Veľkým piatkom. Dni prísneho pôstu sú pritom predovšetkým Popolcová streda a Veľký piatok, keď je prikázané zdržiavať sa mäsitých pokrmov a je dovolené iba raz za deň sa dosýta najesť.
Z čoho sa vyrába tradičná veľkonočná tzv. hrudka alebo syrek?
Tradičná veľkonočná hrudka, resp. syrek, sú vyrobené z vajec a mlieka. Tieto základné ingrediencie sa miešajú, kým sa zmes varí. Výsledkom je kompaktný bielkovinový pokrm. Niekedy sa doň pridávajú aj ďalšie ingrediencie podľa osobných preferencií a regionálnych tradícií, ako napríklad maslo, kyslá smotana, cibuľa alebo bylinky.
Ktorý zvyk kedysi platil ohľadom šibania ?
Význam šibania a polievania sa rokmi postupne zmenil. Kedysi boli šibačky určené výhradne pre slobodnú mládež. Jar pre našich predkov znamenala koniec krutej zimy. Preto slobodní chlapci symbolizujúci živelnosť, odovzdávali zo svojich rúk takýmto spôsobom dievčatám plodnosť.
V ktorý deň sa pri bohoslužbe posväcujú veľkonočné košíky ?
Požehnanie veľkonočných pokrmov je starobylá tradícia, ktorá siaha minimálne do 12. storočia a zachováva sa najmä v krajinách strednej a východnej Európy, a to tak v rímskokatolíckom, ako aj v gréckokatolíckom a pravoslávnom prostredí. V rámci Slovenska sa jedlá požehnávajú väčšinou na Veľkonočnú nedeľu skoro ráno, aby rodiny mohli pri spoločných raňajkách požívať už z týchto pokrmov.