Číňania majú ďalšie prvenstvo. Vytvorili prvý hlbokomorský radar na svete, ktorý deteguje lietadlá na vzdialenosť 17 km

Čínski vedci vyvinuli nový podvodný senzor, ktorý dokáže detegovať lietadlá na vzdialenosť až 17 kilometrov. Tento senzor by mohol mať obrovský význam pre námorníctvo, najmä pre ponorky, píše portál South China Morning Post.

Jedným z najväčších problémov, s ktorými sa ponorky stretávajú, sú protiponorkové lietadlá. Tieto lietadlá majú veľmi sofistikované senzory, ktoré im umožňujú hľadať a likvidovať ponorky pomocou torpéd alebo hĺbkových náloží. Takže nielen čínske ponorky potrebujú mať vynikajúci prehľad o vzdušnej situácii nad nimi. 

Akustické senzory

Podľa South China Morning Post sa nový radar skladá zo špeciálne navrhnutého poľa akustických senzorov, ktoré je možné rozmiestniť v hĺbke až 1 000 metrov. Pri testovaní dokázali tieto senzory detegovať prichádzajúce lietadlá vo výške až 5 000 metrov. Nové pole senzorov by mohlo pomôcť ponorkám odhaliť prichádzajúce hrozby.

Čínski inžinieri čelili veľkým výzvam. V minulosti bola podobná technológia považovaná za nepraktickú. Dôvod? Akustické vlny majú tendenciu odrážať sa od hladiny mora, čo znamená, že len malá časť týchto signálov preniká do vodného stĺpca.

Okrem toho, akustické vlny sa môžu deformovať, keď prechádzajú rôznymi vrstvami vody, najmä ak nastanú zmeny teploty, hustoty alebo slanosti. A keď si predstavíš morské prúdenie a víry, celé to komplikuje situáciu.

Pred vývojom tím Akustického inštitútu Čínskej akadémie vied veril, že niektoré zvukové vlny generované nízko letiacimi lietadlami dopadnú na morské dno, odrazia sa na morskú hladinu a potom sa opäť odrazia.

Správne zachytenie vĺn

Odborníci tvrdia, že ak budú tieto signály správne zachytené, môžu poskytnúť informácie o rýchlosti a smere vzdušných cieľov. Prísne tajná technológia bola odhalená v recenzovanom článku v čínskom akademickom časopise Acta Acustica, hoci testovanie prebehlo už v roku 2022.

V teste bol hlbokomorský radar schopný odhaliť lietadlá, ktoré boli od neho vzdialené až 17 km. Detektor získal odhadovanú cieľovú polohu v priebehu niekoľkých sekúnd s chybou menšou ako 1 km.

Dokáže vystreliť 450-tisíc nábojov za minútu. Čína vyvíja „kovovú búrku“, najvýkonnejší guľomet sveta

Napriek úspechom tím poukazuje na to, že technológia má niekoľko vážnych nedostatkov, ako napríklad relatívne krátky dosah detekcie. Technológia tiež nedokáže odhaliť lietadlá letiace priamo nad ňou. Tím momentálne pracuje na prekonaní týchto problémov.

Budovanie námornej flotily

Čína sa stáva kľúčovým hráčom na mori. Disponuje najväčšou námornou silou na svete s 234 operačnými vojnovými loďami, čím už prekonala aj americké námorníctvo, informuje portál National Interest.

Nedávno čínska flotila spustila nové obojživelné útočné plavidlo typu 076. Táto loď, s tonážou presahujúcou 40 000 ton, obsahuje elektromagnetický katapultový systém, ktorý umožňuje štart ťažších lietadiel a zvyšuje ich dosah. Podobnú technológiu má v súčasnosti iba najnovšia americká lietadlová loď USS Gerald R. Ford.

Napriek tomuto číselnému náskoku si Spojené štáty stále držia kvalitnú výhodu, najmä vďaka svojim torpédoborcom, riadeným raketovým krížnikom a lietadlovým lodiam. Avšak čínsky námorný rozmach a technologické inovácie vyvolávajú otázky o budúcej rovnováhe síl.

Čínske výdavky na zbrojenie

Čína nerobí veľké kroky iba v budovaní námornej flotily. Jej výdavky na zbrojenie v roku 2023 tvorili podľa správy CRP 296 miliárd amerických dolárov. Objemom financií na obranu si tak vydobyla druhé miesto hneď za USA. S 1,42 miliardami obyvateľov je to však predvídateľné poradie.

Výdavky Číny na vojenskú oblasť podľa správy predstavujú 12 percent celkových výdavkov sveta na zbrojenie. Čína sa snaží rozširovať svoje pôsobenie najmä v ázijsko-tichomorskej oblasti. V polovici roka 2024 Čína avizovala zvýšenie výdajov na zbrojenie o 7,2 percenta oproti roku 2023.

Podľa analytikov na armádu venuje väčšie prostriedky, než oficiálne tvrdia, niektoré výdavky schováva pod civilné kategórie. Čínske výdavky na obranu pozorne sledujú Spojené štáty aj regionálni rivali Pekingu ako Japonsko či Južná Kórea.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie