Antibiotiká prestávajú účinkovať: Superbaktérie zabíjajú tisíce ľudí ročne, varujú odborníci

Superbaktérie predstavujú podľa zistení The Guardian čoraz väčšiu hrozbu na celom svete v dôsledku antimikrobiálnej rezistencie (AMR). Tá nastáva, keď sa baktérie vyvinú tak, aby odolávali antibiotikám.

Národný kontrolný úrad Spojeného kráľovstva (NAO) varuje, že britská vláda zlyháva v boji proti tejto kríze. AMR sa pritom pripisuje viac ako 35 000 úmrtí ročne. Ak sa neprijmú rozhodnejšie opatrenia, AMR môže vážne ohroziť zdravotnú starostlivosť, očakávanú dĺžku života a hospodárstvo.

AMR ohrozuje celý svet

Spojené kráľovstvo dosiahlo len obmedzený pokrok v plnení svojich cieľov na obmedzenie AMR. Z piatich cieľov stanovených v roku 2019 sa podarilo splniť iba jeden – zníženie používania antibiotík v potravinárskej výrobe. Infekcie odolné voči liekom u ľudí však od roku 2018 vzrástli o 13 %, hoci cieľom bolo ich zníženie o 10 %.

Odborníci varujú, že rezistentné baktérie by mohli čoskoro ohroziť aj základné lekárske zákroky, ako sú operácie, chemoterapia či starostlivosť o predčasne narodené deti.

Globálna štúdia publikovaná v The Lancet v rámci projektu Global Research on Antimicrobial Resistance (Gram) ponúka ešte alarmujúcejšiu prognózu. Do roku 2050 by AMR mohla priamo spôsobiť 1,91 milióna úmrtí ročne, pričom nepriamo bude súvisieť s ďalšími 8,2 miliónmi úmrtí na celom svete.

Štúdia poukazuje na to, že hoci úmrtia spôsobené AMR u detí do piatich rokov klesajú vďaka lepšej hygiene a očkovaniu, medzi staršími ľuďmi prudko rastú. Úmrtia u osôb nad 70 rokov vzrástli za posledné tri desaťročia o 80 % a do roku 2050 sa očakáva ich nárast až o 146 %.

AMR najviac postihuje južnú Áziu a subsaharskú Afriku, kde by počet súvisiacich úmrtí mohol rásť najrýchlejšie. Výskumníci preto zdôrazňujú potrebu lepšej prevencie infekcií, dostupnejšej zdravotnej starostlivosti a vývoja nových antibiotík, aby sa predišlo katastrofickým dôsledkom.

WHO odporúča posilnenie antimikrobiálnej správy (stewardship) – teda strategického riadenia používania antibiotík v nemocniciach aj ambulanciách, aby sa minimalizovalo ich zbytočné predpisovanie.

WHO sa téme intenzívne venuje

Na boj proti AMR vyvinula Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) systém klasifikácie antibiotík AWaRe, ktorý pomáha zdravotníkom správne predpisovať antibiotiká a zároveň minimalizovať ich nesprávne používanie.

WHO tiež spustila Globálny systém monitorovania antimikrobiálnej rezistencie a spotreby antibiotík (GLASS), ktorý sleduje trendy rezistencie a spotrebu antibiotík na celom svete. Tieto iniciatívy majú poskytnúť vládam a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti strategické informácie na posilnenie politík a zásahov proti AMR.

Lenže boj proti superbaktériám naráža na ďalší vážny problém – vývoj nových antibiotík prakticky stagnuje. Z 27 antibiotík, ktoré sú momentálne vo vývoji, je len šesť považovaných za inovatívne. To vyvoláva obavy, či budú dostupné účinné liečby včas. Mnohé staršie, generické antibiotiká sa navyše stávajú nedostupnými, čím sa kríza ešte prehlbuje.

WHO v roku 2023 aktualizovala zoznam prioritných bakteriálnych patogénov, proti ktorým sú nevyhnutne potrebné nové lieky. Okrem toho, v roku 2022 zverejnila zoznam najnebezpečnejších húb s rezistenciou, ktoré sa čoraz viac podieľajú na ťažkých infekciách. Niektoré vlády skúšajú aj nové ekonomické modely na podporu vývoja antibiotík, aby sa zabezpečila dostupnosť účinných liečiv.

Odborníci varujú, že ak sa neprijmú urgentné opatrenia, hrozba superbaktérií by mohla v smrtnosti prekonať aj pandémiu Covid-19. Medzinárodná spolupráca je nevyhnutná.

Svet potrebuje zásadne zmeniť modernú medicínu. Čas sa kráti. Ak sa situácia nezmení, bežné infekcie môžu byť opäť smrteľné. Zdravotná starostlivosť, ako ju poznáme dnes, sa môže stať minulosťou.

Čítaj viac z kategórie: Inovácie a Eko