VEĽKÝ PRIESKUM: Odborníci preverili mentálny stav 144-tisíc európskych tínedžerov. Takto dopadlo Slovensko

Pojem mentálne zdravie sa stáva v posledných rokoch najmä v súvislosti s pandémiou Covidu-19 a jej dôsledkami čoraz častejším. Či už o problémoch so psychikou hovoríme otvorene, alebo nie, pravdou je, že ich rieši alebo riešil počas života takmer každý z nás.

Zarážajúcejšia je však skutočnosť, že jednou z najzasiahnutejších skupín sú mladí ľudia, tínedžeri, ktorí prežívajú jedno z najviac formatívnych období vo svojom živote. 

Portál Euronews uvádza, že mladí ľudia dnes čelia množstvu stresorov vrátane sociálnej izolácie a narušenia školskej dochádzky spôsobených pandémiou COVID-19, ako aj sociálno-ekonomickej nestabilite z prebiehajúcich konfliktov na Ukrajine a v Gaze, uvádza sa v správe známej ako Európsky školský prieskumný projekt o alkohole a iných drogách (ESPAD).

Najnovšia štúdia, ktorá už 30 rokov sleduje alkoholové, fajčiarske a dr*gové návyky tínedžerov, zahŕňala takmer 114-tisíc študentov vo veku 15 a 16 rokov v 37 európskych krajinách. Prvýkrát zohľadnila aj mentálne zdravie.

Naprieč Európou sú veľké regionálne rozdiely

Nová analýza zistila, že približne dvaja z piatich tínedžerov v Európe majú problémy s duševným zdravím, pričom dievčatá sú na tom horšie ako chlapci v každej z 37 skúmaných krajín. Na sledovanie duševnej pohody tínedžerov sa v prieskume študentov pýtali, ako sa im v poslednom čase darí; napríklad, ako často sa cítia veselo, zobúdzajú sa svieži a ako veľmi ich zaujíma ich každodenný život.

Výskumníci tieto odpovede premenili na indexové skóre, pričom študenti, ktorí dosiahli v indexe viac ako 50 zo 100, boli považovaní za študentov s dobrou duševnou pohodou. Celkovo túto hranicu splnilo 59 percent tínedžerov. V rámci Európy však existovali veľké regionálne rozdiely a najlepšie výsledky zaznamenali tínedžeri v severských krajinách, zatiaľ čo tí v strednej a východnej Európe na tom boli horšie.

Až o 24 % nižšie riziko depresie: Obľúbená aktivita raz týždenne mení tvoje duševné zdravie

Najlepšie na tom boli tínedžeri na dánskom území Faerských ostrovov, u ktorých bola duševná pohoda zaznamenaná u 77 percent participantov, nasledovali Island (75 percent) a Dánsko (72 percent).

Na druhej strane, asi nie je prekvapením, že tínedžeri na Ukrajine hlásili najhoršie duševné zdravie, pričom iba 43 percent z nich bolo klasifikovaných ako v dobrom stave. Ukrajinskí adolescenti majú obmedzený prístup k duševnej starostlivosti, uvádza sa v správe, takže sa s traumou súvisiacou s vojnou musia prevažne vyrovnávať sami.

Druhé najnižšie miery duševnej pohody boli zaznamenané v Českej republike (46 percent), Maďarsku (47 percent), na Cypre a v Poľsku (v oboch krajinách po 49 percent). „Duševné zdravie je hlboko prepojené so širším sociálnym prostredím, v ktorom mladí ľudia vyrastajú,“ povedala pre Euronews Kadri Soovová, riaditeľka advokačnej skupiny Mental Health Europe, ktorá sa na predkladanej štúdii ale nepodieľala.

Rozdiely naprieč pohlaviami

Závery štúdie ukázali, že dievčatá na tom boli v každej z 37 skúmaných krajín horšie ako chlapci. V celej Európe 49 percent dievčat a 69 percent chlapcov uvádza dobré duševné zdravie. Rozdiely medzi pohlaviami boli v niektorých krajinách ešte výraznejšie. Napríklad v Taliansku a Poľsku približne dve tretiny chlapcov uvádzajú dobré duševné zdravie v porovnaní s jednou tretinou dievčat.

Vo Švédsku relatívne vysoká miera celkovej pohody dospievajúcich (62 percent) maskuje rodové rozdiely. Približne štyria z piatich chlapcov mali dobrú duševnú pohodu v porovnaní s menej ako polovicou dievčat. Horšie výsledky u dievčat „signalizujú naliehavú potrebu cielených, kontextovo citlivých reakcií“, vysvetlila Soovová.

Európa nie je jediným regiónom, ktorý zápasí s rastúcim počtom problémov s duševným zdravím medzi mládežou. Za posledné desaťročie sa miera mladých ľudí s poruchami duševného zdravia zvýšila vo všetkých častiach sveta, uvádza sa v nedávnej analýze A call to action: the second Lancet Commission on adolescent health and wellbeing z lekárskeho časopisu Lancet.

Soovová vyzvala tvorcov politík, aby investovali do vzdelávania v oblasti duševného zdravia a dostupnej podpory pre mladých ľudí. „Riešením tradičných aj vznikajúcich výziev, od užívania návykových látok až po online riziká, môžeme vybudovať prostredie, v ktorom majú všetci dospievajúci možnosť prosperovať v dôstojnosti a blahobyte,“ povedala.

Ako v prieskume dopadlo Slovensko?

Naša krajina síce neskončila na najhorších priečkach, avšak máme čo zlepšovať. Psychicky v poriadku sa na Slovensku cíti len 55 percent, z čoho v mentálnej pohode vedú aj u nás chlapci, a to 64 percent, u dievčat ide len o 46 percent.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie