Adiktológ Žemlička: Pomer závislých sa na Slovensku vyrovnal. Kedysi to bola jedna žena na 10 mužov
- Mladí ľudia často siahajú po dro*ách a rodičia nevedia, čo robiť
- Rastislav Žemlička radí, čo by mohlo pomôcť
- Mladí ľudia často siahajú po dro*ách a rodičia nevedia, čo robiť
- Rastislav Žemlička radí, čo by mohlo pomôcť
Adiktológ Rastislav Žemlička v rozhovore pre Startitup vysvetlil, aké sú najčastejšie dôvody, pre ktoré človek siahne po dro*e. Existujú nejaké rozdiely medzi závislosťou od alkoholu, nikotínu či mari*uany?
Prístup rodičov a čo robiť, ak dieťa niečo užíva
Roky praxe ho priviedli k množstvu situácií. Stretol sa aj s tým, že rodičia deťom dovolili užívať návykové látky doma, ale nie v škole, aby z toho nemali problémy.
Rodičom radí, aby s dieťaťom vždy situáciu odkomunikovali, a keď majú podozrenie, že niečo užíva, zistili jeho postoj k veci. Potom môžu začať robiť nejaké rozhodnutia.
Adiktológ povedal, že neexistujú výrazy ako tvrdé či mäkké dro*y. Užívatelia sa len chcú odlíšiť od ostatných, ktorí berú iné druhy. V rozhovore tiež prezradil, či by podľa neho malo prísť k legalizácii mari*uany.
- Je mari*uana menej riziková ako alkohol?
- Kedy mladí ľudia zväčša siahajú po omamných látkach?
- Aké sú najčastejšie mýty o dro*ách?
- Ako môžu pomôcť školy a štát?
- Je ťažšie liečiť alkoholika alebo užívateľa mari*uany?
Ako si vysvetľujete rozdielny prístup spoločnosti k alkoholu, mari*uane a nikotínu? Je z pohľadu adiktológie mari*uana menej riziková ako alkohol?
V prvom rade – tlak konzumentov na pravidlá ako keby núti spoločnosť tolerovať alkohol. Vidíme to napríklad v situácii, keď sa uvažuje, že bude povolený zostatkový alkohol u šoférov. Ďalej, dro*y sa udomácňujú pri spoločenských aktivitách. Mari*uana je v niektorých krajinách tolerovaná, legalizovaná a dohliada sa len na akúsi klubovú kontrolu.
Užívateľ, ktorého oslovuje spôsob trávenia času s dro*ou a dostatočne trpezlivo bude hľadať tú „svoju“, ktorá bude akcelerovať jeho prežívanie, môže sa stať potenciálne závislý. Ak si človek nevytvorí isté vzorce auto-ochranného správania, môže sa stať závislým, ak sa s ňou dostane do kontaktu.
Avšak v zásade platí, že každá dro*a je z istého pohľadu riziková, pretože mení vedomie. Ide o rizikový stav, ktorý môže spustiť znížené sebaovládanie, stratu kontroly nad svojím správaním, rozvinúť závislosť a čo je najhoršie, môže skončiť aj smrťou.
Vedel by ste vysvetliť vplyv mari*uany na zdravie mladého človeka? Je nebezpečná „iba preto“, že je nelegálna?
Treba si uvedomiť, že u niektorých môžu byť iniciačnou dro*ou aj cigarety. Neskôr sa môže pridať sporadické experimentovanie s mari*uanou a tá otvára vstupnú bránu do komunikácie s psychoaktívnymi látkami.
Riziko spočíva hlavne v tom, že užívateľ túži po nejakom inom pocite, než aktuálne prežíva. Buď ho chce zmeniť, alebo vylepšiť, alebo niekedy len zapadnúť do partie s tými, ktorí s dro*ou komunikujú.

Niektorí ich užívajú celkom účelovo, sú to najmä tí, ktorí sa chystajú do spoločnosti z jednoduchého dôvodu – oveľa ľahšie sa navodzujú sociálne väzby, otvárajú nové kontakty, získavajú komunikačné zručnosti a pod. Môže sa stať, že takéto správanie postupne prerastie do rolového správania, kde kontakt s látkou predstavuje významnú súčasť a podiel na istej forme sebavedomia.
A to už je len krôčik k stereotypnému správaniu, a keď sa dostavia abstinenčné príznaky, vtedy hovoríme o vzniku závislosti. Dro*a im poskytuje pozitívnu spätnú väzbu a stávajú sa anozognostickí (neuvedomujúci) voči svojej rozvíjajúcej sa chorobe.
Vnímate v posledných rokoch nárast užívania mari*uany, alkoholu a nikotínu medzi mladými, alebo to ide skôr do úzadia?
Čo vnímam ako nárast, je pomer liečených pacientov u nás na oddelení. Pred dvadsiatimi rokmi zhruba vychádzalo, že na desať mužov bola jedna žena. Toho času je to takmer vyrovnané. To znamená, že v rámci pomeru medzi mužmi a ženami je to 1,5 : 1 v neprospech mužov, čo je oveľa vyrovnanejšie, ako to bolo v osemdesiatych rokoch minulého storočia pri alkohole, kedy bol pomer 1:16 v neprospech mužov.
Ďalej vnímam, že vznikajú viaceré kombinácie závislostí. Povedzme, že ide o závislosť od alkoholu spojenú s mari*uanou alebo so závislosťou od počítačových hier. Pribúdajú takzvané duálne závislosti. Ale stále na Slovensku prevažujú závislosti od alkoholu.
Aké sú podľa vás najčastejšie mýty o návykových látkach?
Treba povedať, že mäkké a tvrdé dro*y sa nerozlišujú. V literatúre taký význam nepoznáme. Dro*a je v podstate buď tolerovaná/legálna, alebo nelegálna a človek má tendenciu si racionalizovať názvy. Napríklad preto, aby sme seba odlišovali. Ďalším mýtom je, že tie syntetické – umelo vytvorené molekulami v laboratóriu – sú rizikovejšie ako prírodné.
A potom všetky racionalizácie, ktoré ospravedlňujú dôvody pre užívanie akejkoľvek dro*y – ťažké obdobie, potreba relaxácie a pod. Všetky takéto látky môžu dramaticky znížiť kvalitu života a dokonca ho môžu aj významne skrátiť.
Jeden z najväčších mýtov je, že prírodná dro*a, čiže taká, ktorá je voľné dostupná v prírode, je menej riziková na náš organizmus. Aj takúto podobu môže mať racionalizácia užívania, ak po nej človek chce siahnuť.
Jednoducho – kto chce dro*y brať, vždy si pre to nájde dôvod. Objaví argumenty, ktorými si to zdôvodňuje pred okolím, ale aj pred sebou. A za tým všetkým už môže byť rozvinutá závislosť.
Mám jeden konkrétny prípad, kedy za mnou prišli rodičia a oznámili mi, že ich dieťa bralo dro*y pred niekoľkými rokmi. Mysleli si, že je to chvíľkové obdobie, ktoré si musí každý zažiť. Až neskôr si uvedomili, že sa to stupňuje a dieťa prepadlo do závislosti. To sa potom napravuje náročnejšie.
Aké faktory podľa vás najviac ovplyvňujú, či mladý človek siahne po dro*ách?
Ovplyvňuje to napríklad, ako trávime svoj voľný čas, čas počas sviatkov, dovoleniek, ako máme rozvinuté záujmy a pod. Dieťa si všíma správanie svojho okolia.
Trošku odbočím – jedna stredná zdravotnícka škola sa rozhodla vytvoriť predmet ochrany zdravia, kde jednou z tém je práve ochrana zdravia pred vznikom závislosti, o ktorú majú študenti záujem.
Každý by si mal definovať postoj k dro*ám. Pokiaľ má definovaný negatívny postoj a nemá štruktúru myslenia nasmerovanú tým smerom, čo súvisí s osobnosťou, s výchovou, s vzormi v rodine, s prostredím, kde človek vyrastá, tak je pravdepodobné, že dro*y nikdy brať nebude.
Človek ich v živote nepotrebuje. Jeho potrebou sa stanú až vtedy, keď si k nim rozvinie väzbu – a tá začína prvým užitím. A to je práve faktor, prečo mnohí mladí ľudia siahnu po dro*e. Potrebujú únik z reality, majú tendenciu ovplyvňovať svoje prežívanie a zapadnúť do partie. Dro*y spájajú ľudí, čiže konzument si môže veľmi rýchlo vytvoriť pocit, že niekde patrí práve preto.
Čo by ste odporučili rodičom, ktorí sa obávajú, že ich dieťa experimentuje s dro*ami?
Už to, že má podozrenie, je signál, že niečo nie je v poriadku. A práve to odporúčam – hovoriť o tom, nečakať. Netváriť sa, že problém neexistuje. Dokonca ja som sa stretol s tým, že rodič posúval mantinely a skončilo to tak, že u dieťaťa toleroval, že bude užívať mari*uanu doma, len nie v škole, kde by sa s tým dostal do problémov.
Niekedy sa rodič snaží ustupovať a zväčša to dieťa zneužíva, lebo vie, ako na svojho rodiča. Ak si uvedomia alebo majú podozrenie, v prvom rade by tú tému mali otvoriť. Pri reakcii dieťaťa zistia jeho postoj. Potom je potrebné hľadať riešenia, čo s tým môže urobiť. Inak povedané, prísť a poradiť sa s odborníkom môže mnohému napomôcť.
Niektorí rodičia si so závislými deťmi nevedia dať rady. Čo teda môže pre zlepšenie situácie spraviť štát?
Hľadať riešenia pri dekriminalizácii chorých, závislých, podporovať ochranné správanie pred vznikom závislosti už na základných školách, vytvárať čisté prostredie, tvoriť vzory, vytvárať prostredie pre programy, ako napr. suchý február a pod., podporovať edukáciu v problematike vzniku závislosti a mnohé ďalšie.

A napokon to môže byť každý občan, ktorý svojím správaním môže ovplyvniť situáciu, trebárs vtedy, keď si niekto v mojom okolí pod vplyvom alkoholu plánuje sadnúť za volant. Mnohé závisí aj od toho, ako ľahostajne alebo ako tvorivo budeme k tejto problematike pristupovať my všetci.
V čom sa líši závislosť od mari*uany od závislosti od alkoholu či nikotínu?
Pri mari*uane a alkohole ide o psychoaktívnu látku, ktorá mení vedomie a človek stráca kontrolu nad svojím správaním – u všetkých je schopnosť pri pravidelnom užívaní rozvinúť závislosť. Pri odňatí, kedy účinok vyprcháva, sa človek stáva podráždený, nervózny. Ťažšie sa sústredí, zhoršený je spánok, mení sa nálada, stupňovať sa môže agresia, napätie a podobne.
Zneužívanie je charakteristické tým, že človek ich účinkami mení svoje prežívanie a množstvom, ako aj intenzitou si ich reguluje. Každá psychoaktívna látka má schopnosť človeka preladiť, a ponúknuť mu takú kvalitu nastavenia, akú sám chce pociťovať. Má aj spoločenský rozmer – vie upokojiť, navodiť atmosféru, ktorú si človek nevie behom pár sekúnd vytvoriť sám. Ale vie doviesť človeka aj do slepej uličky, zúfalstva, ak jej prepadne.
Je ťažšie liečiť alkoholika alebo dlhodobého užívateľa mari*uany?
Rozdiel závisí od spolupráce klienta. Ďalšia vec je, či má odžité dno s dro*ou, lebo sa stretávam aj s tým, že príde klient a má jasne definované toto dno. Rozhodne sa, že ju nechce brať, alebo je donútený svojím okolím. Sú aj takí klienti, ktorí svoje dno nemajú pomenované, v princípe sa chcú naučiť kontrolovane piť, alebo užívať. Najdôležitejšiu úlohu tu zohráva motivácia.
V neposlednom rade každá dro*a zanecháva stopu. To znamená, že mení myslenie a správanie človeka. Ďalej závisí od stupňa poškodenia organizmu – centrálneho nervového systému a pod., ako aj od samotnej spolupráce klienta s odborníkom. Toto sú také hlavné premenné.
Jeden rozdiel, ktorý vnímam, je, že keď mi príde klient, ktorý je v dospelom veku, povedzme má päťdesiat rokov a aktívne začal popíjať v tridsiatke, tak tá dĺžka liečby je iná ako u klienta, ktorý mal sotva 18 rokov a o necelý rok sa dostal do závislosti, čiže má ešte nerozvinutú štruktúru osobnosti.
Myslíte si, že by sa mari*uana mala legalizovať alebo by sa mali zvýšiť tresty?
Každé ochranné správanie v spoločnosti je len a len pozitívne. Lebo stále sa tu rozprávame o látke, ktorá môže viesť do závislosti a poškodiť tak zdravie. Vždy však bude platiť – kto chce dro*y brať, cestu k nim si nájde. Tam žiaden zákaz ani trest za užívanie nebude fungovať. Ani prohibícia sa v tomto zmysle neujala.
Ja som sa stretol už aj s tým, že prišiel rodič s nejakým bielym sáčkom a očakával od nás informáciu, či je to dro*a alebo nie. My sme to otestovali a zistili sme, že je to čistý nikotín, ktorý je toho času populárnejší a jeho reakcia bola: „Jój, tak to nie je nič zakázané, ako mi odľahlo.“ Ten rodič odišiel a vôbec si neuvedomil, že už toto je signál, že dieťa sa začína rizikovo správať. Stretol som ho o niekoľko rokov neskôr a jeho dieťa prepadlo závislosti.
Mari*uana je dro*a, ktorá môže vážne poškodiť zdravie. Môže vytvoriť rôzne psychiatrické diagnózy, ktoré môžu byť častokrát aj nezvratné. Čiže všetko, čo odrádza potenciálnych nových užívateľov, má zmysel, aby sme chránili ľudské zdravie.
Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti