Skrytý dopad pandémie: Úmrtnosť na infarkt stúpa napriek menšiemu počtu hospitalizácií

Pandémia ochorenia COVID-19 otriasla svetovým zdravotníctvom a v prvej línii pozornosti stáli infekcie, úmrtia na pľúcne komplikácie a kolabujúce nemocnice. V tieni tohto celosvetového boja však potichu rástol iný problém – srdcovo-cievne ochorenia, ktoré dlhodobo patria medzi najčastejšie príčiny úmrtí.

Nové výskumy naznačujú, že aj keď počet hospitalizácií s infarktom klesol, počet úmrtí na tieto ochorenia doma výrazne pribudlo, píše časopis Jama Network. 

Na prvý pohľad sa mohlo zdať, že počet úmrtí na infarkt od začiatku pandémie Covidu-19 klesol. Poukazovali na to mnohé zdravotnícke dáta. Štatistiky z mnohých krajín ukazovali pokles hospitalizácií s akútnym infarktom myokardu o 20 až 34 percent.

Analýza tímu vedcov z Mass General Brigham však odhalila, že ide o zavádzajúci obraz a skreslenú realitu. Mnoho pacientov podľa zistení totiž zomiera doma, bez toho, aby vôbec vyhľadali lekársku pomoc.

„Dnes zomiera doma podstatne viac ľudí na srdcové choroby, čo vyvoláva obavy, že pacienti s kardiovaskulárnymi ochoreniami od pandémie nedostávajú potrebnú starostlivosť,“ varuje Jason H. Wasfy z Massachusettskej všeobecnej nemocnice.

Výskumníci preto skúmali úmrtné listy 127 746 ľudí, ktorí zomreli v štáte Massachusetts medzi rokmi 2014 až 2024. Zistili, že úmrtia na srdcové ochorenia boli v rokoch 2020 až 2023 nad očakávanými hodnotami – v roku 2020 o 16 %, v rokoch 2021 a 2022 o 17 % a v roku 2023 ešte stále o 6 %.

„Teraz sme ukázali, že ak započítame úmrtia doma, počet úmrtí na srdcové ochorenia rastie a drží sa na vyššej úrovni už niekoľko rokov,“ varuje Wasfy.

Menej hospitalizácií, viac domácich úmrtí

Znepokojujúce je, že tento nárast nastal napriek tomu, že v nemocniciach bolo evidovaných menej pacientov so srdcovými záchvatmi. Znamená to, že kardiovaskulárne príhody sa síce diali, ale namiesto lekárskej pomoci končili tragicky doma.

„Zdravotnícke systémy na celom svete zažili od roku 2020 viaceré otrasy. Naše zistenia naznačujú, že sa zmenili jednak rozhodnutia pacientov, či vyhľadať lekársku pomoc, ako aj výsledky po prekonaní kardiovaskulárnej príhody,“ dopĺňa spoluautor štúdie John Hsu.

Podobné trendy zaznamenali aj vo Veľkej Británii, kde sa počet úmrtí na infarkt v domácom prostredí výrazne zvýšil už v roku 2020. Vedci upozorňujú, že len analýzou úmrtných listov je možné zachytiť skutočný obraz situácie. „Keby sme nepreskúmali údaje o úmrtiach z úmrtných listov, nárast úmrtnosti na srdcové choroby v populácii by mohol zostať nepovšimnutý,“ uzavrel Hsu.

Slovensko má podobný problém

Na Slovensku sú srdcovo-cievne ochorenia dlhodobo najčastejšou príčinou úmrtí. V roku 2022 im podľahlo 25 556 ľudí, čo predstavuje značný podiel na celkovej úmrtnosti. Národné centrum zdravotníckych informácií uvádza, že v roku 2023 boli práve tieto choroby aj najčastejším dôvodom hospitalizácií – až 14,7 % prípadov, píše denník Pravda.

Napriek týmto štatistikám nie je jasné, koľko pacientov s infarktom zomiera doma bez lekárskej pomoci. Odborníci však upozorňujú, že počas pandémie mohol mať strach z nákazy alebo preťaženie zdravotníckeho systému za následok oneskorené rozhodnutie vyhľadať odbornú starostlivosť. Tento faktor môže výrazne prispieť k zvýšenej úmrtnosti, najmä ak pacienti podcenia varovné signály tela.

Podľa zahraničných štúdií klesol počet hospitalizácií s akútnym infarktom myokardu po začiatku pandémie o 20 až 34 %, čo je konzistentné naprieč 15 skúmanými krajinami. Pokles nastal aj v počte vykonávaných kardiologických zákrokov, pričom v niektorých prípadoch stúpla úmrtnosť na infarkty liečené v nemocnici.

„Zdravotnícke systémy na celom svete zažili od roku 2020 viaceré otrasy. Naše zistenia naznačujú, že sa zmenili jednak rozhodnutia pacientov, či vyhľadať lekársku pomoc, ako aj výsledky po prekonaní kardiovaskulárnej príhody,“ dodáva John Hsu.

Dostupnosť zdravotnej starostlivosti

Zvýšenie počtu úmrtí mimo nemocníc podľa vedcov poukazuje na problém s dostupnosťou zdravotnej starostlivosti aj zmeny v správaní pacientov. Strach z nákazy v nemocniciach, preťažené ambulancie, ale aj oneskorené reakcie na symptómy – to všetko prispelo k tomu, že mnohí ľudia zomierali na infarkt doma bez odbornej pomoci.

Údaje z Massachusetts ukázali, že najvyšší nárast úmrtí nastal práve v domácom prostredí, kým hospitalizácií bolo paradoxne menej. Vedci zároveň upozorňujú, že bez analýzy úmrtných listov by tento fenomén ostal nepovšimnutý.

„Keby sme nepreskúmali údaje o úmrtiach z úmrtných listov, nárast úmrtnosti na srdcové choroby v populácii by mohol zostať nepovšimnutý,“ uzavrel Hsu.

Cesta k riešeniu

Zistenia odborníkov z Massachusetts poukazujú na nutnosť reformy kardiologickej starostlivosti počas aj po pandémiách. Kľúčové je zabezpečiť, aby pacienti včas vyhľadávali lekársku pomoc a neodkladali návštevu nemocnice. Dôležitá je aj dostupnosť ambulantnej a preventívnej starostlivosti, ktorá môže predísť najhorším scenárom.

Popri medicínskych opatreniach zohráva veľkú úlohu aj osveta – šírenie informácií o príznakoch infarktu a rizikových faktoroch. Zdravotníci upozorňujú, že náhle bolesti na hrudi, dýchavičnosť či závraty nesmú zostať bez povšimnutia.

Kým nemocničné dáta môžu v niektorých prípadoch skresľovať realitu, analýza úmrtnosti v populácii dáva komplexnejší obraz o tom, ako vážne pandemická situácia ovplyvnila zdravie ľudí.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy