Slovensko príde o viac než milión € : Sme prvá krajina, ktorú EÚ potrestala za konflikt záujmov

Slovensko sa stalo prvou krajinou Európskej únie, ktorá príde o financie z Plánu obnovy pre závažné pochybenie súvisiace s konfliktom záujmov. Európska komisia potvrdila, že ide o „prvý prípad zníženia podpory v rámci Plánu obnovy v prípade závažnej nezrovnalosti“.

Suma 1,2 milióna eur bude odrátaná z ďalšej platby, ktorú by Slovensko inak dostalo, informuje portál Euractiv. 

Hodnotiteľ z univerzity hodnotil vlastný projekt

Problém siaha do júla 2021, keď ministerstvo školstva vyhlásilo výzvu na podporu zlučovania vysokých škôl. Jedným z úspešných projektov bol Univerzitný klaster Trnava, do ktorého boli zapojené Univerzita sv. Cyrila a Metoda (UCM) a Trnavská univerzita. Výzvu hodnotili dvaja odborníci najatí ministerstvom – no jeden z nich bol zároveň členom správnej rady Trnavskej univerzity, čím vznikol konflikt záujmov.

Európska komisia konštatuje, že „hodnotitelia pred hodnotiacim procesom nedeklarovali absenciu konfliktu záujmov“ a ministerstvo školstva nezaviedlo potrebné usmernenia, aby podobným situáciám zabránilo.

Hodnotenia dvoch posudzovateľov sa výrazne líšili. Kým nezávislý hodnotiteľ udelil trnavskému projektu 64 bodov s podrobnými pripomienkami, člen správnej rady dal 94 bodov a svoje rozhodnutie odôvodnil len dvoma vetami. Aj napriek tomuto rozdielu bol projekt označený za najlepší a získal financie vo výške 1,225 milióna eur.

Univerzity o konflikte záujmov netušili

Obe zapojené univerzity tvrdia, že o konflikte záujmov nevedeli. Trnavská univerzita uviedla, že „žiadatelia ani partneri nemajú právo poznať mená hodnotiteľov, preto nevedia ani o potenciálnom/existujúcom konflikte záujmov“. Podobne reagoval aj prorektor UCM Andrej Brník, podľa ktorého „hodnotenie bolo pre nás anonymné a boli sme informovaní len o výsledku“.

Komisia v rámci auditu ešte pred vyplatením platby v roku 2022 upozornila na zistený problém a dala Slovensku možnosť napraviť situáciu – vrátiť sporné financie. To sa však nestalo. Ministerstvo školstva odmietlo vymáhať peniaze od univerzít s tým, že pochybenie vzniklo na strane štátu. Sumu teda pokrylo z vlastného rozpočtu, ale Európska komisia to neakceptovala ako adekvátne riešenie.

„Aj keď projekt nebol financovaný priamo z Plánu obnovy, ale zo štátneho rozpočtu, Európska komisia takéto riešenie neakceptovala,“ uviedol hovorca Úradu podpredsedu vlády pre plán obnovy Andrej Wallner.

Politická zodpovednosť a oneskorené opatrenia

V čase pochybenia viedol rezort školstva Branislav Gröhling. Dnešné ministerstvo pod vedením Tomáša Druckera priznáva, že „v tom čase nebol na ministerstve zavedený postup, ktorý by vyžadoval deklaráciu o neexistencii konfliktu záujmov“. Ministerstvo tvrdí, že prijalo nápravné opatrenia a s Komisiou spolupracovalo prostredníctvom NIKA (Národná implementačná a koordinačná autorita).

Eduard Heger, vtedajší premiér, tvrdí, že celý proces spadal pod gesciu ministerstva školstva.

EÚ požaduje prísnejší dohľad nad korupciou

V rámci revízie Plánu obnovy označila Európska komisia systém na odhaľovanie korupcie za nedostatočný. Nový mechanizmus musí Slovensko predložiť ešte pred ďalšou žiadosťou o platbu, ktorá má prísť koncom júna.

Od vyhlásenia výzvy po definitívne rozhodnutie Komisie uplynuli takmer štyri roky. Za ten čas Komisia opakovane Slovensko upozorňovala na nezrovnalosť a poskytla aj viacero príležitostí na nápravu. Slovensko však situáciu v očiach Bruselu uspokojivo nevyriešilo, a tak v máji 2025 definitívne rozhodla o znížení ďalšej platby.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska