Účet za potraviny likviduje rodinné rozpočty: Šetríme na energiách, za zábavu si priplácame

Spôsob, ako hospodárime so svojimi peniazmi, prešiel za posledné roky obrovskou premenou. Ak máš pocit, že ti z výplaty zostáva akosi menej a tvoja peňaženka chudne po každom nákupe v potravinách, nie si v tom sám. Životné náklady na Slovensku po pandémii a inflačnej vlne kompletne preskupili naše rodinné rozpočty. To, za čo sme pred pár rokmi platili len zlomok ceny, dnes tvorí najväčšie položky v našich mesačných výdavkoch.

Zaujímavé je, že zmena nenastala len v samotných cenovkách na pultoch, ale aj v tom, ako na zdražovanie reagujeme. Zatiaľ čo niekde sme urobili rázny škrt a začali sme uťahovať kohútiky na radiátoroch, pri iných položkách si pohodlie odoprieť nechceme. Najnovšie ekonomické analýzy ukazujú, že slovenský spotrebiteľ sa správa pragmaticky, no v mnohých smeroch aj prekvapivo. Kam teda aktuálne miznú naše peniaze?

Potraviny, ako absolútny kráľ výdavkov

Jedlo je pre naše peňaženky jednoznačne najväčším strašiakom. Podľa analýzy makroekonóma Michala Lehutu z VÚB banky si od predpandemického roka 2019 upevnili miesto najväčšej spotrebiteľskej položky na Slovensku práve potraviny.

Kým v roku 2019 sme na stravu dávali o niečo viac ako 15 % z rodinného rozpočtu, dnes ti nákup jedla ukrojí v priemere rovných 18 %. Svoj vrchol síce táto kategória dosiahla po obrovskom zdražovaní v rokoch 2023 a 2024, no súčasné čísla sú stále výrazne vyššie ako pred pandémiou.

Možno sa občas pozrieš na oficiálne správy o stabilizácii ekonomiky, no pri pokladni v obchode máš stále pocit, že všetko šialene zdražuje. Tento rozpor vysvetľuje prieskum Národnej banky Slovenska (NBS). Až 87 % Slovákov si totiž tvorí obraz o inflácii najmä z cien potravín, a nie z oficiálnych štatistík.

Analytici NBS upozorňujú, že pri odhadovaní zdražovania podvedome nevychádzaš z toho, koľko za veci reálne minieš, ale z toho, ako často ich nakupuješ. Cenu mlieka, masla či chleba vidíš takmer denne, preto na ne citlivo reagujú všetky skupiny obyvateľstva – od študentov až po seniorov. Ceny potravín tak podľa NBS fungujú ako hlavný ukazovateľ našej spokojnosti. Ak zdražejú potraviny, ľudia okamžite nadobudnú pocit, že ich reálny príjem klesá, a začnú byť pri míňaní opatrnejší.

Na energiách šetríme, za donášku jedla a Netflix si priplácame

Hoci ceny elektriny a plynu od roku 2022 prudko rástli, dáta VÚB banky odhaľujú nečakaný paradox. Podiel výdavkov na energie sa v našom spotrebnom koši znížil na aktuálnych 8,2 %. Tento pokles jasne naznačuje, že slovenské domácnosti začali energiami oveľa viac šetriť. Samozrejme, svoju úlohu tu zohrali aj štátne dotácie, no faktom zostáva, že na teple doma v súčasnosti ušetríme.

Kde však šetriť odmietame, to je voľný čas a naše pohodlie. Bankové štatistiky uvádzajú, že na tretiu priečku výdavkov vyskočili reštaurácie a ubytovanie, ktoré tvoria 8 % rodinných rozpočtov. Svedčí to o raste obľúbenosti pripravených jedál a využívaní donáškových služieb. 

Na využitie daňovej amnestie zostáva už len pár dní. Ak zaplatíš včas, štát ti odpustí pokuty aj úroky

Ešte výraznejší skok zaznamenala kategória informácií a komunikácie, kde spadajú mobilné paušály, televízia a streamovacie platformy, ako napríklad Netflix či HBO. Slováci si digitálnu zábavu skrátka neodoprú a podiel týchto výdavkov už prekročil hranicu 5 %. Týmto číslom sme dokonca predbehli tradičné „neresti“ – alkohol a tabak sa totiž historicky prepadli pod päťpercentnú hranicu.

Pokles zaznamenala aj údržba vlastného bývania, kam patrí nákup stavebného materiálu či platby remeselníkom. Kým ešte nedávno tvorila vyše 10 % našich rodinných rozpočtov, dnes je to len 7,9 %.

Prehľad toho, kde končia tvoje peniaze

Aby si mal lepšiu predstavu, ako vyzerá priemerný spotrebný kôš Slováka v roku 2026, tu je rýchly prehľad:

• Potraviny a nealko: 18 % (stále najväčší zásah do peňaženky)
• Energie (elektrina, plyn): 8,2 % (napriek drahým cenníkom vďaka šetreniu klesajú)
• Reštaurácie a ubytovanie: 8 % (donášky jedla sú čoraz populárnejšie)
• Údržba vlastného bývania: 7,9 % (veľký prepad oproti minulým rokom)
• Informácie a komunikácia: > 5 % (za predplatné a streamy platíme viac ako za alkohol)
• Alkohol a tabak: < 5 % (historické minimum v našich rozpočtoch)

zdroj: ŠÚ SR, VÚB

Z dát jasne vyplýva, že hoci nás inflácia naučila prehodnocovať výdavky, namiesto striktného uťahovania opaskov vo všetkých smeroch sme radšej zmenili svoje priority. Pevné miesto v našich životoch dostali technológie a komfort, zatiaľ čo kontrolu nad účtami sa snažíme udržať najmä šetrením na energiách.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika