Vznikla nová trieda „nenápadných milionárov“. Denne ich pribudne 1 000 a môžu za to dva faktory
- Takzvaní nenápadní milionári vlastnia majetok za vyše 97 biliónov eur
- Tichá revolúcia vo svete financií mení mapu svetového bohatstva
- Takzvaní nenápadní milionári vlastnia majetok za vyše 97 biliónov eur
- Tichá revolúcia vo svete financií mení mapu svetového bohatstva
V titulkoch médií často dominujú mená technologických magnátov, miliardárov a dedičov starých impérií. V tieni tejto pozornosti sa odohráva tichý, no zásadný posun – prudký nárast takzvaných „obyčajných milionárov“.
UBS Global Wealth Report 2025 túto skupinu nazýva EMILLI – Everyday Millionaires. Sú to osoby, ktoré síce nefigurujú medzi najbohatšími ľuďmi na svete, no vlastnia majetok od 910-tisíc do 4,55 milióna eur.
Štvornásobný nárast počtu milionárov
Na prelome milénia ich bolo len niečo cez 13 miliónov. Koncom roka 2024 sa ich počet vyšplhal na takmer 52 miliónov. A čo je ešte pozoruhodnejšie – ich celkový majetok dnes dosahuje dovedna približne 97 biliónov eur. To je takmer rovnaká suma, akú drží skupina tých, ktorí majú viac ako 5 miliónov dolárov.
Táto skupina majetných ľudí sa počas posledných 25 rokov rozrástla rýchlejšie než akákoľvek iná vrstva. Po očistení o infláciu ich počet v reálnych hodnotách viac než zdvojnásobil.
EMILLI sú roztrúsení po celom svete, no ich prítomnosť je čoraz viditeľnejšia aj tam, kde by sme ich nečakali – v menších ekonomikách, na predmestiach veľkých miest, medzi podnikateľmi, odborníkmi a tými, ktorí systematicky investovali do nehnuteľností alebo akcií.
Nehnuteľnosti, akcie a dedičstvá
UBS síce výslovne neuvádza dôvody, ktoré k tejto explózii viedli, no v predslove hlavného ekonóma banky Paula Donovana nájdeme niekoľko indícií.
Podľa neho ide o evolučný vývoj – nie náhlu revolúciu. Zmeny v demografii, dlhodobé trendy v raste cien majetku a veľké presuny bohatstva v rodinách – to všetko pomaly, ale dôsledne menilo vlastníkov bohatstva.
Kľúčové faktory rastu:
- Rast cien nehnuteľností, najmä vo veľkých mestách, ktorý zhodnotil majetok aj priemerným vlastníkom bytov a domov.
- Zlepšený prístup na finančné trhy, teda viac ľudí si cez burzy, podielové fondy alebo dôchodkové systémy začalo budovať investičné portfóliá.
- Podnikanie, pretože čoraz viac ľudí zakladá malé a stredné firmy.
- A napokon, dedičstvo – v najbližších 20 až 25 rokoch sa má presunúť vyše 83 biliónov dolárov z generácie na generáciu.
To všetko sú faktory, ktoré posúvajú strednú triedu vyššie. Nie preto, že by výhradne zarábala viac, ale preto, že vlastní viac – a to najmä v oblasti bývania a investícií.
USA stále vedú, no Európa a Ázia ich dobiehajú
Najviac EMILLI dnes nájdeme v Spojených štátoch. V roku 2024 tam pribudlo viac ako 379-tisíc nových milionárov, teda viac než 1 000 denne. USA celkovo držia takmer 40 % všetkých svetových milionárov, uvádza Fortune.
Silné investičné návyky, rozvinuté finančné trhy a kultúra budovania majetku robia z Ameriky epicentrum tohto trendu. Silný rast však zaznamenala aj Európa, predovšetkým tam, kde rástli ceny nehnuteľností a zároveň sa zvyšovala finančná gramotnosť – teda schopnosť ľudí rozumne pracovať s peniazmi.
Ázia, a najmä Čína, zažívajú podobný trend. To isté platí aj pre rozvojové krajiny, kde sa EMILLI síce stále počítajú v menších číslach, no ich rast je relatívne rýchly. Čo však všetkých EMILLI spája, nie je ich životný štýl, ale tichá, systematická akumulácia majetku. Bez výstrelkov a bez slávy.
Ako vyzerá globálny priemer?
Rok 2024 bol pre svetové bohatstvo silný – globálne sa zvýšilo o 4,6 %, čo nadviazalo na podobne pozitívny vývoj z roku 2023. Najväčší podiel rastu si opäť ukrojili Spojené štáty a širšie regióny Severnej a Južnej Ameriky, kde nárast presiahol 11 %. V Ázii a tichomorskej oblasti bol rast pod 3 %, v Európe a na Blízkom východe dokonca pod 0,5 %.
Z pohľadu jednotlivcov bola Severná Amerika najbohatším regiónom s priemerným majetkom na dospelého takmer 540-tisíc eur, nasledovaná Oceániou a západnou Európou s priemerom 262-tisíc eur. Zaujímavé je, že aj keď bohatstvo celkovo rástlo, v reálnych číslach – teda po započítaní inflácie – viac než polovica krajín zaznamenala pokles priemerného majetku na osobu. Výnimkami boli napríklad Dánsko, Južná Kórea, Švédsko, Írsko, Poľsko a Chorvátsko, ktoré zaznamenali dvojciferný rast.
Kto drží najviac? A ako investujú rôzne generácie?
Generačné rozdiely vo finančnom správaní sú značné. Baby boomeri, teda ľudia narodení medzi rokmi 1946 a 1964, držia najväčší podiel svetového majetku – vyše 83 biliónov dolárov.
Mileniáli, teda ľudia narodení po roku 1981, investujú najviac do spotrebného majetku, nehnuteľností a súkromných firiem. Pre porovnanie, v USA majú mileniáli väčšinu majetku viazanú práve v týchto oblastiach, zatiaľ čo bohatší boomeri preferujú finančné aktíva ako akcie, fondy alebo dlhopisy.
Z regionálneho pohľadu sú investičné stratégie tiež odlišné. Austrálčania investujú najmä do realít, Američania do finančných trhov a Singapurčania zas do dôchodkového zabezpečenia a poistenia.
Čo bude nasledovať ďalej?
UBS odhaduje, že do roku 2029 pribudne vyše 5 miliónov nových milionárov. EMILLI tak budú naďalej rásť.
Základné piliere ich úspechu:
- Nehnuteľnosti si držia hodnotu aj v neistých časoch.
- Prístup na finančné trhy sa demokratizuje – dnes investujú aj ľudia, ktorí by pred desiatimi rokmi nemali ako.
- Podnikanie je jednoduchšie než kedykoľvek predtým – digitálne platformy, startupy, freelancing.
- A napokon – veľká vlna dedičstiev, ktorá transformuje vlastníctvo naprieč generáciami.
Svetové bohatstvo sa tak posúva z rúk elít do rúk disciplinovaných, no nenápadných vlastníkov – tých, ktorých meno si nikto nezapamätá, no ktorých vplyv na ekonomiku je obrovský. Ich príbeh nie je o jachtách a súkromných lietadlách. Je o bytoch, investičných portfóliách, trpezlivosti a finančnej gramotnosti. A práve preto je taký dôležitý.
Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy
Zdroje: UBS Global Wealth Report 2025, Fortune