Vedci obhajujú štvordňový pracovný týždeň: Výskum ukazuje, prečo by mal byť novým štandardom

V posledných rokoch sa však čoraz častejšie hovorí o ďalšej zmene – zavedení štvordňového pracovného týždňa. Tento model sľubuje nielen viac voľného času, ale podľa odborníkov aj vyššiu produktivitu, lepšie duševné zdravie a väčšiu spokojnosť zamestnancov.

Koncepcia skráteného pracovného týždňa preto zaujala vedcov aj firmy po celom svete. Nová medzinárodná štúdia ukázala, že štvordňový pracovný týždeň bez zníženia mzdy výrazne zlepšuje životnú pohodu, duševné zdravie a spokojnosť zamestnancov. 

Výskum, na ktorom sa podieľali vedci z Boston College, analyzoval údaje takmer 3 000 pracovníkov zo šiestich krajín a priniesol výsledky, ktoré by mohli zmeniť budúcnosť pracovného trhu, informuje denník Pravda. 

Menej hodín, viac energie: čo hovoria dáta?

Do šesťmesačného experimentu sa zapojilo 2 896 zamestnancov zo 141 organizácií v šiestich krajinách – Austrálii, Kanade, Írsku, na Novom Zélande, v Spojenom kráľovstve a USA. Tieto firmy dobrovoľne prijali zníženie pracovného času, zatiaľ čo mzdy ostali nezmenené. Pre porovnanie bolo do výskumu zahrnutých aj 12 kontrolných spoločností, ktoré pokračovali v štandardnom päťdňovom režime.

Výsledky sú jasné: priemerný týždenný pracovný čas v testovanej skupine klesol z približne 39 na 34 hodín. Zníženie odpracovaných hodín korelovalo so zlepšením duševného a fyzického zdravia, nižším vyhorením a vyššou spokojnosťou so zamestnaním. „Zníženie pracovného času na úrovni firmy aj jednotlivca koreluje so zlepšením pohody, pričom väčšie zníženie na individuálnej úrovni prináša výraznejšie zlepšenia,“ uvádza štúdia.

Najvýraznejšie prínosy zaznamenali zamestnanci, ktorí mali najväčšie zníženie pracovného času. Zlepšila sa ich schopnosť zvládať pracovné úlohy, kvalita spánku a celková energia.

Ako sa uvádza v štúdii publikovanej v časopise Nature, tri kľúčové faktory sprostredkovali tento efekt: lepšie sebahodnotenie pracovnej schopnosti, menej problémov so spánkom a nižšia únava.

Globálny trend: Od Islandu po Japonsko

Pandémia COVID-19 prinútila mnohé krajiny prehodnotiť model práce a hľadať spôsoby, ako zlepšiť rovnováhu medzi pracovným a osobným životom. Štvordňový pracovný týždeň sa stal jedným z najdiskutovanejších riešení. V posledných rokoch experimentovali s týmto modelom Island, Španielsko, Belgicko, Japonsko či Spojené arabské emiráty.

Väčšina zapojených organizácií si mohla zvoliť, ako implementuje skrátenie pracovného času – zamestnanci nemuseli striktne pracovať štyri dni, dôležité bolo skrátiť celkový počet hodín pri zachovaní plného platu. Tento flexibilný prístup umožnil firmám optimalizovať procesy a odstrániť zbytočné úlohy, napríklad nadmerné porady.

Zaujímavé je, že zníženie pracovného času neprinieslo výrazný nárast stresu na úrovni jednotlivcov, hoci na firemnej úrovni sa mierne zvýšili pracovné nároky – pravdepodobne pre intenzívnejšie pracovné dni. Napriek tomu prínosy pre pohodu zamestnancov prevážili nad negatívami.

Čo bude ďalej?

Výskum prináša silné argumenty v prospech štvordňového týždňa, no autori upozorňujú aj na jeho obmedzenia. Firmy sa do experimentu prihlásili dobrovoľne, nešlo teda o náhodný výber.

Väčšina z nich bola menšieho rozsahu a pochádzala z bohatých anglofónnych krajín, čo môže obmedzovať univerzálnosť výsledkov. Okrem toho boli všetky kontrolné firmy z USA a prevažne z neziskového sektora, píše portál New Atlas.

Merania pohody boli založené na sebahodnotení zamestnancov, čo znamená, že výsledky sú subjektívne a mohli byť ovplyvnené očakávaniami. Aj preto vedci odporúčajú realizovať dlhodobejšie štúdie, ktoré ukážu, či sa pozitívne efekty udržia aj po niekoľkých rokoch.

Napriek týmto limitom odborníci považujú štvordňový pracovný týždeň za perspektívnu stratégiu. „Výsledky naznačujú, že štvordňový pracovný týždeň so zachovaním príjmu predstavuje účinný organizačný zásah na zlepšenie pohody zamestnancov,“ uvádzajú autori štúdie.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy