Záhadné signály z Antarktídy: Vedci zachytili nevysvetliteľné rádiové impulzy spod ľadu, ktoré nemajú existovať

Antarktída skrýva tajomstvo, ktoré dokáže rozrušiť pokojný spánok vedcov. Vysoko nad ľadovou pláňou sa vznáša sofistikovaný prístroj, ktorý má za úlohu loviť nepolapiteľné častice z vesmíru. Namiesto toho však zachytáva signály, ktoré prichádzajú zdola – a to spôsobom, aký odporuje všetkému, čo o fyzike vieme.

Experiment ANITA lieta na balóne 30 kilometrov nad antarktickým ľadom a pozoruje vesmír. Jeho citlivé antény však nezachytávajú len to, čo očakávali. Rádiové impulzy sa ozývajú z hĺbky kontinentu pod uhlom, ktorý by nemal existovať. Vychádzajú z miest, kde nie je žiadny známy zdroj.

Informuje o tom web iMeteo aj štúdia uverejnená na portáli Physical Review Journals.

Signály, ktoré nemôžu existovať

ANITA pôvodne hľadá neutrína – prchavé častice, ktoré prúdia vesmírom takmer rýchlosťou svetla. Keď tieto neviditeľné projektily narazia do ľadu, vytvárajú spŕšky častíc. Tie vydávajú rádiové signály, ktoré dokáže detektor zachytiť.

Zachytené impulzy však majú jeden zásadný problém. Prichádzajú pod uhlom 30 stupňov, čo znamená, že cestovali zdola nahor cez celú planétu. Takáto cesta by si vyžadovala prekonanie tisícok kilometrov hornín a zemského jadra. Žiadne známe rádiové vlny to nedokážu.

„Je to akoby niekto strieľal z púšte cez celú Zem a projektil vyšiel na druhej strane,“ opisuje situáciu jeden z výskumníkov. Fyzikálne zákony to jednoducho neumožňujú. Horniny absorbujú rádiové vlny už po pár metroch, nieto po tisíckach kilometrov.

Vedci preverili všetky možnosti. Skúmali, či nejde o chybu prístrojov, analyzovali atmosférické podmienky, hľadali skryté zdroje signálov. Nič z toho nepomohlo. Signály zostávajú záhadou.

Neutrína to nie sú

Prvá myšlienka smerovala k neutrinám, ktoré dokážu prechádzať hmotou takmer bez prekážok. Tieto častice prelietavajú celou Zemou, akoby tam nebola. Každú sekundu cez tvoje telo prejdú miliardy neutrín, aby si to spozoroval.

Problém je v tom uhle. Keď neutríno narazí do ľadu, vytvorí charakteristický signál pod určitým uhlom. Zachytené impulzy však prichádzajú pod úplne iným uhlom, ako by mohli spôsobiť neutrína. Tento detail vylučuje najlogickejšie vysvetlenie.

Vedci prešli všetky známe častice a javy. Ani jeden z nich nedokáže vysvetliť pozorované signály. Niečo nové sa deje v antarktických hlbinách, alebo naše chápanie fyziky má medzery.

Situácia pripomína tie najväčšie objavy vo fyzike. Keď vedci narazili na javy, ktoré nedokázali vysvetliť, často to viedlo k revolučným zisteniam. Možno stojíme pred podobným momentom.

Teórie a špekulácie

Čo by mohlo spôsobovať tieto záhadné signály? Vedci majú len čiastočné hypotézy. Jedna z možností spočíva v neznámom správaní rádiových vĺn na rozhraní ľadu a hornín. Možno tam dochádza k odrazu alebo lomu, ktorý ešte nepoznáme.

Iná teória hovorí o tom, že signály možno neprichádzajú zdola, ale z boku. Antarktický ľad môže fungovať ako obrovská šošovka, ktorá láme rádiové vlny nepredvídateľným spôsobom. To by vysvetlilo zdanlivý smer signálov.

Existuje aj možnosť, že ide o úplne neznámy fyzikálny jav. História vedy je plná príkladov, keď neočakávané pozorovania viedli k zásadným objavom. Röntgenové lúče, rádioaktivita či kozmické žiarenie – všetko to boli kedysi záhady.

Skeptickí vedci upozorňujú, že môže ísť o kombináciu známych javov, ktorú sme ešte nedokázali rozpoznať. Antarktída je extrémne prostredie s jedinečnými podmienkami. Možno tam pôsobia faktory, ktoré inde nevidíme.

Hľadanie odpovedí pokračuje

Riešenie môžu priniesť citlivejšie prístroje novej generácie. Observatórium PUEO, ktoré pripravuje Penn State University, má byť výrazne presnejšie ako súčasné detektory. Dokáže zachytiť slabšie signály a presnejšie určiť ich pôvod.

Vedci plánujú aj pozemné experimenty v Antarktíde. Chcú umiestniť senzory priamo do ľadu a sledovať, čo sa deje v hĺbke. Kombinácia leteckých a pozemných pozorovaní môže odhaliť pravdu.

Medzinárodná vedecká komunita sleduje vývoj s napätím. Ak ide o nový fyzikálny jav, môže to zmeniť naše chápanie sveta. Ak je za tým technická chyba, poučí nás o tom, ako zlepšiť naše prístroje.

Jeden z vedcov to zhrnul jednoducho: „Buď sme objavili niečo úžasné, alebo sme sa naučili niečo dôležité o našich limitoch.“ V oboch prípadoch veda napreduje.

Zatiaľ signály z antarktického ľadu zostávajú záhadou. Možno držíme v rukách kľúč k novým poznatkom, alebo len svedectvo o tom, aká je príroda nepredvídateľná. Odpoveď ukáže len čas a ďalší výskum.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti