Slovensko na chvoste rebríčka EÚ: 4 z 10 ľudí tu žije na hranici chudoby, hlási Eurostat

Každý desiaty Európan si v roku 2024 nemohol dovoliť plnohodnotné jedlo každý druhý deň. Hoci ide o mierne zlepšenie oproti roku 2023, čísla ukazujú, že chudoba zostáva tvrdou realitou pre milióny ľudí. Najhoršie je ale na tom Slovensko.

Až 40 % Slovákov ohrozených chudobou si nemôže dopriať mäso, rybu alebo ich vegetariánsku alternatívu ani každý druhý deň. To je najvyšší podiel v celej Európskej únii a jasný dôkaz, že rast cien potravín a nízke mzdy zasiahli domácnosti naplno.

Slovensko, Bulharsko a Maďarsko sú na tom najhoršie

Na úrovni celej Európskej únie sa situácia síce mierne zlepšila, ale stále zostáva alarmujúca. V roku 2023 si plnohodnotné jedlo nemohlo dovoliť 9,5 % populácie, v roku 2024 to bolo 8,5 %. To znamená, že každý dvanásty obyvateľ Únie žije v podmienkach, kde je prístup k základnej strave neistý.

Rozdiely medzi skupinami obyvateľstva sú však obrovské. Medzi ľuďmi, ktorí nie sú v riziku chudoby, predstavuje problém len 6,4 %. No medzi tými, ktorí už pod hranicu chudoby spadajú, je situácia dramatická – takmer pätina (19,4 %) si nedokáže dovoliť jedlo s mäsom, rybou alebo adekvátnou náhradou aspoň každý druhý deň.

Veľké rozdiely sa ukazujú aj medzi jednotlivými krajinami. Kým na Cypre ide o 3,5 % ľudí a v Írsku či Portugalsku o približne 5 %, v krajinách strednej a východnej Európy sú čísla niekoľkonásobne vyššie. Najhoršia situácia je na Slovensku, v Bulharsku a Maďarsku, kde sa s týmto problémom stretáva viac než tretina ľudí ohrozených chudobou.

Každodenný luxus Slovákov zdražie o desiatky percent. Pocítia to spotrebitelia po celom svete

Slovensko v červených číslach

Slovensko sa v štatistikách ocitlo na nelichotivom prvom mieste. Až 39,8 % ľudí ohrozených chudobou si nemôže dovoliť plnohodnotné jedlo každý druhý deň. Tento podiel je vyšší než v Bulharsku (37,7 %) či Maďarsku (37,3 %), hoci práve tieto krajiny bývajú dlhodobo spájané s vyššou mierou sociálnej deprivácie.

Dôvodov je viacero. Slovensko čelí kombinácii relatívne nízkych miezd a vysokých cien potravín. Výrazne k tomu prispel rast cien v posledných rokoch, ktorý prekonal tempo zvyšovania príjmov. Problém umocňujú aj rastúce náklady na bývanie a nedostatočná adresná sociálna pomoc. Pre mnohé rodiny je tak nákup mäsa či rýb luxusom, ktorý si môžu dovoliť len výnimočne, napríklad cez víkend.

zdroj: Eurostat

Čo znamená plnohodnotné jedlo

Keď Eurostat hovorí o „plnohodnotnom jedle“, nemyslí tým luxusnú večeru v reštaurácii. Kritérium je jednoduché – aspoň raz za dva dni mať na tanieri mäso, rybu alebo ich vegetariánsku alternatívu. Pre väčšinu ľudí ide o samozrejmosť, no pre milióny Európanov je to nedosiahnuteľný štandard.

Práve schopnosť zabezpečiť si takúto stravu patrí medzi ukazovatele materiálnej deprivácie, ktoré EÚ sleduje pri hodnotení rizika chudoby a sociálneho vylúčenia. Nejde teda len o to, čo má človek na tanieri, ale o širší obraz. Má domácnosť dostatok zdrojov na dôstojný život, alebo sa nachádza v začarovanom kruhu nedostatku?

Dovolenka je luxus pre tretinu Slovákov. Takto si na ňu vieš našetriť aj ty

Teplé jedlo sa stalo luxusom

Za číslami stoja konkrétne príbehy ľudí, ktorí žijú v podmienkach, kde sa jedlo stáva otázkou voľby a kompromisov. Pre mnohé rodiny na Slovensku znamená mäso na stole len víkendový luxus. Deti sa často spoliehajú na školské jedálne ako na jediný zdroj teplého jedla počas dňa a seniori často siahajú po najlacnejších polotovaroch, aby vôbec vyšli s dôchodkom.

Odborníci upozorňujú, že nejde iba o pocit hladu. Nedostatok plnohodnotnej stravy má priamy vplyv na zdravie – vedie k oslabenej imunite, horšej koncentrácii, častejším ochoreniam a v dlhodobom horizonte aj k vyššiemu riziku chronických chorôb. Zhoršuje aj psychickú pohodu, pretože neustály boj s nedostatkom prináša stres a beznádej.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika