Slovensko mieri do vesmíru: Prvý veľký satelit získal 16 miliónov eur na vývoj

Slovensko urobilo významný krok smerom k posilneniu svojej pozície v európskom vesmírnom sektore. Konzorcium STEPHANIK získalo podporu vo výške takmer 16 miliónov eur z Plánu obnovy a odolnosti SR.

Cieľom projektu je navrhnúť a vyvinúť prvý modulárny satelit s hmotnosťou nad 150 kilogramov, ktorý bude celý vytvorený na Slovensku. Jeho vypustenie je naplánované na rok 2029.

Nie je to len satelit, ale aj národný míľnik

Súčasťou konzorcia je aj spoločnosť 3IPK, ktorá bude zodpovedná za dodanie kritického systému na zabezpečenie integrity a spoľahlivosti dát. Na tieto aktivity už firma získala 500-tisíc eur z plánu obnovy.

„STEPHANIK nie je len satelit, ale národný míľnik. Ukazujeme, že Slovensko dokáže navrhovať, vyvíjať a vypúšťať pokročilé vesmírne technológie na európskej úrovni. Pre 3IPK je obrovskou cťou priniesť do projektu naše riešenia pre dôveryhodnosť a integritu dát, ktoré budú kľúčové pre jeho úspech,“ uviedol Juraj Zámečník, spoluzakladateľ 3IPK.

Projekt STEPHANIK je symbolom technologického napredovania a strategickým skokom pre slovenský vesmírny priemysel. Očakáva sa, že podporí vznik nových vysokokvalifikovaných pracovných miest, prispeje k rozvoju výskumu a inovácií a posilní postavenie Slovenska v Európskej vesmírnej agentúre a širšom európskom inovačnom ekosystéme.

 Slovensko tak robí dôležité kroky smerom k vesmíru, no nie je v tom samo — vesmírne ambície napĺňa aj Rusko s najnovšou biologickou misiou.

Do vesmíru vyslali 75 myší

Nosná raketa Sojuz-2.1b v stredu po úspešnom štarte z ruského kozmodrómu Bajkonur v Kazachastane vyniesla na obežnú dráhu biomedicínsku družicu Bion-M 2. Na jej palube sa nachádza 75 myší, približne 1000 octomiliek, rôzne mikroorganizmy, bunkové kultúry a semená rastlín. Ich misia na obežnej dráhe Zeme potrvá mesiac a jej cieľom je získať údaje o účinkoch vesmírnych letov na živé organizmy, informovala TASR 20 augusta.

Ako informovala agentúra TASS a špecializovaný web Space, táto misia je pokračovaním ruského programu Bion-M, ktorý nadviazal na sériu misií biologických družíc Bion. Posledný z pôvodných letov – Bion 11 – sa uskutočnil v roku 1996. Družica Bion-M 1 bola vypustená v roku 2013 a vyniesla rôzne druhy živočíchov, rastlinných aj živočíšnych buniek: myši, pieskomily, gekony, slimáky, rastliny a kolónie rôznych mikroorganizmov. Bion-M 2 mal pôvodne letieť do vesmíru už v rokoch 2016 – 2017, no štart viackrát odložili.

V porovnaní s prvou misiou sa táto družica vydala na inú obežnú dráhu – ponad póly, kde bude vystavená vyšším dávkam kozmického žiarenia. Po ukončení 30-dňovej misie sa kapsula s biologickým nákladom vráti na Zem a vedci preskúmajú účinky mikrogravitácie a žiarenia na organizmy i vzorky mesačného regolitu.

Ako pre agentúru TASS uviedol Alexandr Andrejev-Andrijevskij, vedúci laboratória fenotypizácie zvierat v Inštitúte biomedicínskych problémov Ruskej akadémie vied, hlavné dáta budú analyzované do jedného roka po návrate satelitu na Zem – ten sa očakáva 19. septembra v stepi v Orenburskej oblasti na pomedzí európskej a ázijskej časti Ruska.

Výsledky analýzy dát získaných počas misie majú pomôcť pri príprave budúcich pilotovaných expedícií do vesmíru, najmä na Mesiac. Rusko sa podieľa aj na projekte Medzinárodnej lunárnej výskumnej stanice vedenom Čínou, ktorý má v 30. rokoch tohto storočia viesť k vybudovaniu trvalej základne na Mesiaci.

Čítaj viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality