Bežné koreniny skrývajú tajomstvo zdravého srdca. Vedci potvrdili účinky babičkiných bylinkových receptov
- Recepty starých mám dostávajú vedecké potvrdenie
- Tieto byliny a koreniny dokážu prirodzene podporiť zdravie ciev a srdca
- Recepty starých mám dostávajú vedecké potvrdenie
- Tieto byliny a koreniny dokážu prirodzene podporiť zdravie ciev a srdca
Vysoký krvný tlak patrí medzi najtichšie hrozby nášho zdravia. Roky nebadane poškodzuje cievy a preťažuje srdce, kým sa naplno prejaví. Základom liečby zostáva medikácia, no čoraz viac štúdií potvrdzuje, že tradičné bylinky a koreniny, ktoré používali už naše staré mamy, majú klinicky významný účinok, upozorňuje denník Pravda.
Cesnak, ibištek, zázvor či škorica – všetky sa stávajú predmetom seriózneho vedeckého výskumu. Ich účinok je síce mierny, no pri pravidelnom užívaní a v kombinácii so zdravým životným štýlom môže mať veľký význam.
Staré recepty, nové dôkazy
Prvým tradičným liekom je cesnak. Ten je jednou z najlepšie preskúmaných rastlín. Jeho hlavná účinná látka alicín podporuje uvoľňovanie ciev a zlepšuje signalizáciu oxidu dusnatého.
Nedávna metaanalýza publikovaná v National Library of Medicine so 7 137 účastníkmi ukázala, že cesnak dokáže znižovať systolický tlak v priemere o 3,7 mmHg a diastolický o 1,9 mmHg. Okrem toho zlepšuje lipidový profil, znižuje hladinu cukru v krvi a pôsobí protizápalovo.
Najčastejšie sa skúmal extrakt zo starého cesnaku v dávkach 400 – 2 400 mg denne. Výsledky potvrdzujú, že „cesnak môže významne zlepšiť kardiovaskulárne rizikové faktory, najmä u ľudí s nepriaznivým zdravotným profilom,“ píše sa v analýze.
Rovnako presvedčivé dáta priniesli výskumy ibišteka publikované na portáli Science Direct. Tento rubínovočervený čaj sa z ľudového lieku presunul medzi vedecky hodnotené doplnky.
Umbrella review z roku 2024, ktorá zahŕňala 26 randomizovaných štúdií, ukázala, že ibištek znižuje krvný tlak porovnateľne s niektorými antihypertenzívami. Účinok je závislý od dávky a dĺžky užívania, pričom najvýraznejšie výsledky sa prejavili u ľudí nad 50 rokov a pri užívaní dlhšom než štyri týždne.
Okrem tlaku zlepšuje aj hladinu cholesterolu a glukózy v krvi. Autori štúdie konštatujú, že „ibištek je bezpečný, dobre tolerovaný a predstavuje sľubnú doplnkovú stratégiu“.

Tradícia v novom svetle
Ďalšími tradičnými bylinkami sú aj listy olivovníka, ktoré obsahujú polyfenoly s výrazným účinkom na cievny systém. Klinická štúdia ukázala, že extrakt z olivových listov (500 mg dvakrát denne) dokáže znížiť krvný tlak podobne ako nízka dávka lieku kaptopril.
Navyše má priaznivý vplyv na hladinu tukov v krvi. Tieto výsledky naznačujú, že olivový list môže byť účinným a bezpečným doplnkom u ľudí s miernou hypertenziou.
Hloh, tradične považovaný za bylinu pre zdravé srdce, sa skúmal aj v moderných klinických štúdiách. Metaanalýza z roku 2023 publikovaná v Multidisciplinary Digital Publishing Institute preukázala, že hloh znižuje systolický tlak v priemere o 6,6 mmHg.
Účinok na diastolický tlak bol síce menej presvedčivý, no stále naznačuje sľubný potenciál. Vedci zdôrazňujú potrebu väčších a kvalitnejších štúdií, ktoré by potvrdili jeho účinnosť a stanovili optimálne dávkovanie.
Nesmieme však zabudnúť ani na zázvor, známy najmä ako korenie do čaju či jedál, ktorý ukazuje významné protizápalové a antioxidačné účinky. Analýza publikovaná v National Library of Medicine potvrdzuje malé, no štatisticky významné zníženie krvného tlaku, najmä pri dávkach nad 3 gramy denne a krátkodobom užívaní do ôsmich týždňov.
Okrem tlaku pôsobí priaznivo aj na hladinu cukru v krvi, lipidy a zápalové markery. Prehľad z roku 2025 odporúča zázvor ako vhodnú súčasť komplexnej prevencie.

Škorica, kardamóm či čierna rasca
Škorica je známa svojím účinkom na zníženie hladiny glukózy, no zároveň jemne ovplyvňuje aj krvný tlak. Syntéza 49 štúdií publikovaná v roku 2024 ukázala, že škorica znižuje systolický aj diastolický tlak, zlepšuje cholesterol a znižuje zápalové parametre. Jej prínos je najvýraznejší pri pravidelnom užívaní vo forme doplnkov.
Kardamóm, obľúbené orientálne korenie, zasa preukázal v klinických skúškach antioxidačné a vazodilatačné účinky. U pacientov s diabetom typu 2 dokázalo desaťtýždňové podávanie kardamómu zlepšiť funkciu endotelu a znížiť tlak. Podľa analýzy má kardamóm priaznivý vplyv aj na zápalové procesy, no pri doplnkoch je vhodné konzultovať dávkovanie s lekárom.
Čierna rasca (Nigella sativa) patrí medzi najlepšie preskúmané rastliny posledných rokov. Veľká analýza so 5 026 účastníkmi potvrdila, že užívanie čiernej rasce znižuje krvný tlak, zlepšuje metabolizmus tukov a cukrov a výrazne redukuje zápalové markery.
Autori štúdie publikovanej v Science Direct dospeli k záveru, že „čierna rasca môže byť sľubným doplnkom pri znižovaní kardiovaskulárneho rizika“.
A poslednou liečivou koreninou je zelerové semeno, používané v tradičnej medicíne na podporu trávenia, prekvapilo aj v modernej klinike. Štúdia potvrdila, že extrakt zo zelerového semena dokáže znížiť systolický tlak o viac než 10 mmHg a zlepšiť metabolické parametre. Účinnou látkou sú ftalidy, ktoré uvoľňujú cievne steny a znižujú preťaženie srdca.
Malé zmeny s veľkým účinkom
Mechanizmus pôsobenia väčšiny týchto rastlín je podobný – zlepšujú dostupnosť oxidu dusnatého, rozširujú cievy, znižujú zápal a podporujú pružnosť tepien. Hoci priemerné zníženie tlaku je mierne, už 3 až 8 mmHg predstavuje významný rozdiel v kardiovaskulárnom riziku. V spojení so zdravou stravou, redukciou soli, pravidelným pohybom a kvalitným spánkom môžu tieto byliny poskytnúť telu citeľnú úľavu.
Najrozumnejším spôsobom, ako ich zaradiť do života, je kuchyňa. Cesnak a zázvor patria do každodenného varenia, ibištekový čaj môže nahradiť sladené nápoje, škorica a kardamóm zasa dochutia dezerty či kávu.
Pri doplnkoch je dôležité vyberať kvalitné produkty a konzultovať ich užívanie s lekárom, najmä pri užívaní liekov. Cesnak môže zosilňovať účinok antikoagulancií, hloh ovplyvňuje srdcové lieky a škorica či čierna rasca môžu meniť hladinu cukru v krvi.
Výskumy tak ukazujú, že múdrosť starých mám má aj dnes pevné miesto v medicíne. Cesnak, ibištek, zázvor či olivový list nie sú zázračným riešením, ale pri rozumnom používaní prinášajú malé, no kumulatívne prínosy. A tie môžu byť v prevencii srdcovo-cievnych ochorení rozhodujúce.
Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti
Zdroje: Pravda, National Library of Medicine, Science Direct, Pubmed, MDPI, NLOF