Zodpovednosť sa predraží: Vláda zvyšuje daň z neživotného poistenia z 8 na 10 %, skladáme sa na konsolidáciu

Neživotné poistenie bude drahšie. Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) navrhuje zvýšiť sadzbu dane z neživotného poistenia zo súčasných 8 % na 10 %, čím štát očakáva dodatočný príjem približne 36 miliónov eur. Zvýšenie dane sa premietne najmä do cien poistiek, čo pocítia domácnosti aj firmy, píše SME. 

Dane sa týkajú neživotného poistenia. Ide teda prioritne o poistenie nehnuteľností, domácnosti, havarijného poistenia vozidiel alebo cestovného poistenia. Táto úprava sa teda dotkne prakticky všetkých zodpovedných Slovákov. 

Neživotné poistenie nezahŕňa PZP

Neživotné poistenie tvorí široké spektrum poistenia. Povinné zmluvné poistenie (PZP) však zostáva nedotknuté. To znamená, že majitelia havarijných poistiek či komplexného poistenia domácnosti budú od roku 2026 musieť platiť vyššie ceny. Paradoxne, opatrenie postihne práve tých, ktorí sa snažia zodpovedne chrániť svoj majetok – aj keď to nie je povinnosť, ale pragmatické rozhodnutie – na rozdiel od zo zákona povinného PZP. 

Z doteraz zverejnených parametrov je však zrejmé, že najväčšia záťaž dopadne na ekonomicky aktívnych obyvateľov. Za relatívnych víťazov možno považovať dôchodcov. Tým sa počas nasledujúcich troch rokov „len“ zmrazí trinásty dôchodok.
Celý článok https://t.co/2fqgvsxwtk pic.twitter.com/8lbVcb3b6f

— Týždenník TREND (@etrend_sk) September 10, 2025

Analytik Marián Búlik ilustruje vplyv opatrenia na konkrétnych modelových prípadoch. Napríklad poistenie malého rodinného domu v hodnote 180-tisíc eur s bežnou poistnou ochranou proti živlom a požiarom dnes stojí približne 140 eur ročne. Po zvýšení dane by ročná platba vzrástla na 142,80 eura.

Havarijné poistenie osobného auta strednej triedy, napríklad Škoda Octavia z roku 2020 s bežným rozsahom krytia a spoluúčasťou 10 %, by sa zvýšilo zo súčasných 450 eur na 459 eur ročne. Tento výpočet neberie do úvahy rast cien opráv, dielov alebo zvýšené náklady na komponenty, ktoré každoročne zvyšujú ceny poistného. Pri náraste cien havarijného poistenia o 6 % ročne by sa daň počítala z vyššieho základu. Bez dane by poistné v tomto prípade predstavovalo 420 eur.

Pre typickú rodinu s jedným autom, poistenou domácnosťou a nehnuteľnosťou sa ročné náklady na poistky môžu priblížiť k 700 eurám. Ak rodina vlastní dve autá, poistné by mohlo dosiahnuť približne 1 050 eur ročne. Zvýšenie dane o 2 % znamená dodatočné výdavky približne 14 až 21 eur ročne, čo v kombinácii s ďalšími konsolidačnými opatreniami, ako sú vyššia daň z príjmu pri nadpriemernej mzde, rast cien potravín alebo zdraženie stavebných materiálov, predstavuje pre rodinný rozpočet ďalšie dodatočné zaťaženie.

Zodpovednosť je zdanená vyššou sadzbou

Daň z neživotného poistenia pôvodne zaviedol bývalý minister financií Peter Kažimír v roku 2017, ale pre problémy s legislatívou a neefektívnosťou jej účinnosť trvala len rok. Neskôr bola sadzba ponechaná na úrovni 8 %, pričom touto daňou boli retroaktívne dotknuté aj niektoré už existujúce poistné zmluvy. Po zavedení dane poisťovne okamžite zvýšili ceny, čo viedlo k sťažnostiam klientov a udeleniu pokút zo strany Národnej banky Slovenska.

Konsolidácia v praxi: Ministri si na pár mesiacov uberú z platov desiatky eur, od apríla si ale reálne prilepšia o stovky

Ak sa sadzba zvýši na 10 %, poisťovne budú musieť opäť upraviť ceny poistiek smerom nahor a informovať klientov najneskôr desať týždňov predtým, ako zmena nadobudne účinnosť. Klienti sa potom rozhodnú, či vyššiu cenu akceptujú, alebo ukončia poistnú zmluvu.

Konsolidacia po Slovensky.

Vyssia DPH, Transakcna dan a mozno aj vyssie dane.

Avsak platy politikov a ,,občerstvenie” ako sa hovori do ,,lacna.” pic.twitter.com/0uqkhglDsx

— Jakub Kraľovanský (@Trader_20_) August 22, 2025

Analytici upozorňujú, že vyššie poistné môže viesť k poklesu záujmu o neživotné poistenie. Slovensko už dnes patrí medzi krajiny s najnižším podielom poistného na hrubý domáci produkt (HDP) v rámci Európskej únie – len 1,4 %, pričom priemer EÚ je 2,5 %. Pokles poistnej ochrany by mohol zvýšiť riziko pre štát, ktorý by pri prípadných živelných pohromách musel vyplácať viac finančnej pomoci postihnutým.

Zvýšená daň teda trestá najmä zodpovedných ľudí a presúva časť finančného rizika späť na štát. Z dlhodobého hľadiska môže opatrenie znižovať motiváciu domácností a firiem chrániť svoj majetok vlastnými prostriedkami a zvyšovať ich závislosť od štátnej pomoci.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika