Vytvorili projekt, ktorý má prepojiť nemocnice a študentov. Lekár Vladimír varuje pred stratou motivácie mladých

Už počas štúdia medicíny mu bolo jasné, že chce robiť veci inak, zrozumiteľne, systémovo a s reálnym dosahom. Vladimír Váňa, mladý lekár pôsobiaci na Klinike plastickej chirurgie vo Fakultnej nemocnici Brno, patrí k trojici zakladateľov projektu Prehľadnejšie zdravotníctvo, informačnej platformy, ktorá v posledných rokoch zásadne mení spôsob, akým študenti a mladí zdravotníci uvažujú o svojej budúcnosti.

So svojimi kolegami Ondřejom Česákom a Denisom Wojtylom vybudoval prostredie, ktoré neponúka len aktuality a prehľady kmeňov, štipendií či legislatívnych zmien, ale najmä reálnu pomoc. Ich Veľtrh práce v zdravotníctve, ktorý sa koná v Olomouci, Brne, Bratislave a Martine, navštívil už takmer 7 000 účastníkov a stal sa najväčšou česko-slovenskou udalosťou svojho druhu. Práve na ňom sa stretávajú zdravotníci z praxe, študenti, nemocnice aj inštitúcie, aby vytvorili most medzi štúdiom a realitou klinického života.

V rozhovore, ktorý nasleduje, Vladimír Váňa otvorene hovorí nielen o svojej ceste k plastickej chirurgii, ale aj o bolestivých miestach slovenského zdravotníctva, úlohe motivácie mladých lekárov, inováciách v chirurgii ruky, výzvach pri rekonštrukčných zákrokoch či o tom, prečo nestačí len zvyšovať platy, ak chceme udržať kvalitných zdravotníkov doma.

• Prečo odchádzajú mladí lekári zo Slovenska?
• Čo si zdravotníci myslia o slovenskom systéme?
• Kedy študenti strácajú motiváciu zostať doma?
• Ako vyzerá realita platov mladých chirurgov?
• Čo nemocnice nerobia, hoci by mali?
• Prečo nestačí len zvyšovať platy?
• Ako vyzerá medicína, ktorá dáva zmysel?
• Čo chcú dnešní medici od svojho zamestnávateľa?

Prečo si sa rozhodol špecializovať práve na plastickú chirurgiu? Čo ťa na tejto oblasti medicíny fascinuje?

Plastická chirurgia je nesmierne pestrá. Zahŕňa celý rad zákrokov – od jednoduchého uzatvárania rán a kožných defektov, cez ošetrovanie popálenín, až po vysoko sofistikované mikrochirurgické operácie, pri ktorých pracujeme s drobnými cievami či nervami. Milujem práve túto rozmanitosť, ktorá spája technickú zručnosť, kreativitu a zmysel pre detail.

Už počas štúdia ma veľmi oslovili možnosti, akými dokáže plastická chirurgia zlepšiť kvalitu života pacientov. Lekár musí myslieť „out of the box“. Je potrebné hľadať rôzne spôsoby, ako pacientovi nahradiť chýbajúce tkanivo, zmeniť tvar, obnoviť funkciu, riešiť traumatické poškodenie. Je to disciplína, kde sa prelína medicínsky prístup s akýmsi umeleckým či inžinierskym pohľadom na ľudské telo – a to ma fascinuje.

Samozrejme, jednou z významných oblastí je aj rekonštrukcia prsníka, ktorá patrí k najsilnejším príbehom v medicíne. Každá úspešná rekonštrukcia pre ženu znamená opätovné nadobudnutie pocitu vlastnej integrity, dôstojnosti a sebavedomia.

A presne toto mi dáva najväčší zmysel – vedomie, že dokážeme reálne meniť život človeka k lepšiemu, či už ide o rekonštrukciu pŕs alebo iné rekonštrukčné operačné výkony. Chirurgia ruky ma napríklad zaujala pre svoju precíznosť a všestrannosť – je to krehká a zároveň mimoriadne zložitá oblasť anatómie, ktorá si vyžaduje jemný prístup a detailné znalosti.

Aké sú najčastejšie poranenia ruky, s ktorými sa vo svojej praxi stretávate? Aké nové technológie pomáhajú urýchliť hojenie a návrat funkcie?

V praxi sa najčastejšie stretávame s rôznorodou škálou úrazov – od popálenín a drobných rezných rán, až po rozsiahle devastačné poranenia, ktoré vznikajú pri práci so strojmi alebo ostrými nástrojmi. Neraz ide aj o amputácie častí ruky alebo jednotlivých prstov.

V týchto prípadoch pristupujeme k replantácii (pokusu o prišitie amputovanej časti), ak to okolnosti umožňujú. Dnes máme k dispozícii celú škálu biokompatibilných náhrad kožného krytu, ktoré sme v prípade potreby schopní použiť. V posledných rokoch sa začína využívať aj 3D tlač pri výrobe individuálnych dláh či protéz. Významný pokrok za posledné desaťročie zaznamenal tiež vývoj neuroprotetických končatín – robotických zariadení navrhnutých na obnovenie stratenej funkcie – keď dosiahol fázu úspešných klinických skúšok na ľuďoch.

Dôležitá je aj včasná rehabilitácia a fyzioterapia, ktoré pomáhajú čo najskôr získať späť jemnú motoriku a silu ruky.

zdroj: Vladimír Váňa

Aký je rozdiel v dostupnosti rekonštrukčných zákrokov u nás a v zahraničí? Sú na Slovensku pacienti dostatočne informovaní o možnostiach, ktoré im hradí poisťovňa?

Nepracujem na Slovensku, takže si netrúfam hodnotiť informovanosť pacientov, ktorí prichádzajú do slovenských nemocníc. Veľké množstvo slovenských pacientov však prichádza aj k nám do Českej republiky, kde je rekonštrukčná mikrochirurgia na svetovej úrovni a vykonávame prakticky všetky druhy rekonštrukcií.

Na Slovensku je počet lekárov, ktorí sa venujú rekonštrukčnej mikrochirurgii, výrazne menší. To logicky obmedzuje dostupnosť týchto výkonov, najmä mimo veľkých pracovísk.

24-ročná Slovenka si vybudovala rešpekt v Dubaji: „Prvý kontrakt s 300 miliónovou firmou som podpísala v 18 rokoch“

Aké inovácie a nové techniky momentálne najviac menia plastickú chirurgiu? Zlepšuje sa prístup k modernejším metódam aj u nás?

Plastická chirurgia sa veľmi rýchlo vyvíja, čo ma nesmierne baví. Aktuálne je v popredí rekonštrukčná mikrochirurgia – napríklad rôzne druhy pokročilých supermikrochirurgických techník, chirurgická liečba lymfedému, obrny tvárového nervu alebo rekonštrukcie defektov po onkologických zákrokoch.

Dynamicky napreduje aj využívanie kolagénových matrixov a biologických náhrad, ktoré stimulujú regeneráciu kože po popáleninách. V popredí je tiež robotická mikrochirurgia a tzv. bionické protézy, pri ktorých sa používajú myoelektrické senzory a inteligentné softvéry.

Veľkou témou je tiež lipografting – teda prenos vlastného tuku – a využitie rastových faktorov či kmeňových buniek. Tých inovácií je naozaj veľa a postupne sa dostávajú aj do praxe v našom regióne.

Plastická chirurgia sa často vníma ako veľmi zaujímavý odbor. Môžeš priblížiť, aké sú reálne platové podmienky pre plastických chirurgov v nemocniciach oproti tým v súkromnom sektore?

Väčšina verejnosti si pod pojmom plastického chirurga predstaví niekoho, kto sa vozí v Bentley a má kufor plný prsných implantátov. Realita mladého lekára v štátnej alebo univerzitnej nemocnici je však úplne iná.

Ide o tvrdú prácu, neustále vzdelávanie a často aj o hľadanie financií na zahraničné stáže, kurzy či konferencie. Práca v nemocnici je síce odborná a zmysluplná, ale rozhodne nie je o luxuse.

Pokiaľ sa však chirurg posunie do súkromného sektora a začne sa venovať estetickej medicíne, príjem môže byť výrazne vyšší. Je to však cesta, ktorá vyžaduje čas, skúsenosti a vybudované meno.

Vnímaš rozdiel v záujme pacientov o estetické operácie v Česku a na Slovensku? Kde sú ľudia ochotní investovať viac do svojho vzhľadu?

Estetické zákroky zatiaľ nie sú súčasťou mojej každodennej praxe, takže ich vývoj nemôžem detailne porovnať. Mám však kolegov, ktorí pracujú v estetických klinikách, a podľa ich skúseností je záujem o estetické zákroky v oboch krajinách pomerne vysoký – najmä v Bratislave a Prahe.

V čase, keď sú sociálne siete plné vyretušovaných fotografií a výlučne pozitívneho obsahu, prestáva byť estetická medicína tabu. Úprava vzhľadu sa čoraz častejšie vníma ako prirodzená súčasť starostlivosti o seba.

Čo sa týka financií, vždy záleží na individuálnych možnostiach pacienta. Vo všeobecnosti sú však ľudia ochotní investovať pomerne veľa do zákrokov, ktoré im pomôžu cítiť sa lepšie – či už fyzicky, alebo psychicky.

zdroj: archív Platforma Prehľadnejšie zdravotníctvo

Mnohí lekári zo Slovenska odchádzajú pracovať do zahraničia. Čo by muselo Slovensko zmeniť, aby lekári neodchádzali? Kde vidíš najväčšie nedostatky v aktuálnom stave slovenského zdravotníctva?

Keďže som sám zo Slovenska, ale štúdium som absolvoval na Lekárskej fakulte v Olomouci a už štvrtý rok pôsobím vo Fakultnej nemocnici Brno, nikdy som v slovenskom zdravotníctve priamo nepracoval. Napriek tomu veľa komunikujem s kamarátmi a známymi, ktorí v slovenskom systéme fungujú. So zdravotníkmi na Slovensku sme spojení najmä vďaka nášmu projektu Veľtrh práce v zdravotníctve, kde sa snažíme študentom medicíny už počas štúdia priblížiť voľné pracovné pozície v slovenských nemocniciach.

Mnohé problémy, ktoré riešia slovenské nemocnice, sú prítomné aj v Česku. Napriek tomu často vnímam u slovenských kolegov hlbokú frustráciu z dlhodobého prístupu štátu k zdravotníctvu.

Mám pocit, že odchod šikovných ľudí do zahraničia nie je motivovaný len výškou platu, ale najmä absenciou perspektívy. Ak mladý lekár alebo sestra nevidia možnosť odborného rastu, podpory a dobre nastaveného systému, niet sa čo čudovať, že sa obzerajú po iných krajinách. A práve toto považujem za najkritickejší bod – ak stratíme motivovaných ľudí, situácia sa sama od seba nezlepší a postupne sa stáva až neúnosnou.

Z môjho pohľadu musí Slovensko pre zdravotníkov vytvoriť atraktívnejšie podmienky v niekoľkých oblastiach. Platové ohodnotenie a pracovné zázemie musia byť také, aby sa zdravotníci nemuseli obávať existenčných problémov a aby práca v zdravotníctve bola dlhodobo motivujúca. S tým súvisí aj kvalita podmienok na oddeleniach, dostatočný počet sestier a celková podpora zo strany nemocníc.

Veľmi dôležitá je aj možnosť odborného rastu – teda postgraduálne vzdelávanie, stáže, kurzy a konferencie. Práve to sú benefity, ktoré mladí lekári často od svojich zamestnávateľov očakávajú.

Všetci poznáme aj príbehy, kedy sa museli zdravotníci či verejnosť doslova „vyskladať“ aj na základné potreby – výmenu okien alebo zakúpenie potrebného vybavenia. Často sa hovorí, že vzťahy na pracovisku sú dôležitejšie než peniaze, a do veľkej miery je to pravda – mnohí kamaráti na Slovensku mi opisujú skvelý kolektív, ale zároveň sú frustrovaní z neprehľadnej administratívy a nedostatočnej organizačnej podpory.

Manažment nemocníc aj ministerstvo by mali hľadať spôsoby, ako odbúrať prehnanú byrokraciu a vytvoriť podmienky, v ktorých sa lekári môžu venovať pacientom – nie papierovaniu.

Prečo podľa teba štát dlhodobo nedokáže stabilizovať zdravotnícky systém? Čo je podľa teba najväčší problém – financie, manažment, alebo celkový prístup politikov?

Zmeny sa nedajú robiť v horizonte štyroch rokov, ako to býva zvykom v politických programoch strán. Vyžadujú dlhodobý a stabilný plán. Mnoho reforiem sa na Slovensku neustále odkladá, a priority sa menia s každou novou vládou.

Zdravotníctvo sa často stáva nástrojom politických kampaní, ale chýba mu systémové a koncepčné riadenie. Za posledných 25 rokov bol v priemere jeden minister zdravotníctva vo funkcii len 537 dní, čo je jedno z najnižších čísel v Európe. To výrazne ovplyvňuje kontinuitu a dôveryhodnosť akýchkoľvek reforiem.

Zdravotníci sú z výrokov a sľubov politikov unavení a demotivovaní. Kľúčové je, aby sa zjednotila klasifikácia hospitalizácií v DRG systéme, aby boli transparentné úhrady poisťovní za zdravotnú starostlivosť a aby sa zefektívnil systém financovania a riadenia nemocníc.

Až keď sa podarí zlepšiť tieto základné piliere – vzdelávanie, financovanie a organizácia práce – verím, že mnohí zdravotníci prehodnotia svoju situáciu a rozhodnú sa vrátiť alebo zotrvať v systéme. Rovnako tak bude slovenské zdravotníctvo opäť atraktívnejšie aj pre mladých ľudí, ktorí si len vyberajú svoje budúce povolanie.

Si spoluzakladateľom platformy Prehľadnejšie zdravotníctvo. S akými najväčšími problémami sa stretávajú mladí lekári na trhu práce?

Vidím, že mladí lekári dnes čelia niekoľkým zásadným problémom pri vstupe na trh práce. Prvým z nich je nedostatok prehľadných a komplexných informácií o možnostiach uplatnenia. Mnohí študenti a čerství absolventi netušia, aké pracovné podmienky ich čakajú v jednotlivých nemocniciach, aké benefity konkrétne zariadenia ponúkajú či aké sú možnosti ďalšieho vzdelávania a kariérneho rastu v danom pracovisku.

Druhým výrazným problémom je obmedzená praktická príprava – mnohí mladí lekári vstupujú do praxe bez dostatočných skúseností so zručnosťami, ktoré budú denne potrebovať. To spôsobuje vyššiu mieru stresu a predlžuje adaptačné obdobie po nástupe do zamestnania.

A napokon ide aj o systémový problém nerovnomerného rozloženia pracovných miest. Kým niektoré špičkové pracoviská v mestách sú preplnené záujemcami, regionálne nemocnice často márne hľadajú zdravotníkov.

Naša platforma Prehľadnejšie zdravotníctvo sa snaží tieto bariéry odbúravať. Poskytujeme nezávislé, prehľadné informácie o vzdelávacom systéme, pracovných príležitostiach a možnostiach kariérneho rastu. Zároveň organizujeme veľtrhy práce a praktické workshopy, kde si môžu študenti aj mladí lekári vyskúšať praktické zručnosti a zároveň sa osobne stretnúť so zástupcami nemocníc.

Naším cieľom je, aby mladí zdravotníci robili informované rozhodnutia a vybrali si takého zamestnávateľa, ktorý im najviac vyhovuje – a zároveň, aby zostávali pracovať v českom a slovenskom zdravotníctve.

zdroj: archív Platforma Prehľadnejšie zdravotníctvo

Máte na veľtrhoch spätnú väzbu aj od študentov? Sú ich obavy rovnaké ako obavy starších lekárov?

Áno, spätná väzba od študentov je pre nás veľmi dôležitá. Vidíme, že mnohí z nich majú obavy ešte pred samotným nástupom do nemocnice. Až 67 % študentov šiesteho ročníka medicíny sa cíti „skôr nepripravených“ na vstup do praxe.

Najčastejšie hovoria o tom, že im chýbajú reálne príležitosti pracovať s pacientmi, vykonávať vyšetrenia či zapájať sa do bežných činností, ako je príjem, prepustenie alebo preloženie pacienta. Na druhej strane až 70 % študentov aktívne hľadá skúsenosti aj mimo povinnej výučby a absolvovali dobrovoľnú prax, ktorá má zásadný vplyv na ich zručnosti a sebadôveru.

Obavy majú aj z nejasných pracovných podmienok a nedostatku informácií o právnej zodpovednosti, ktorú ako mladí lekári nesú. Nemocnice by sa pritom mohli snažiť omnoho viac. Študentov a mladých lekárov by mali oslovovať už počas štúdia. Napriek tomu iba 33 % študentov v Česku a 29 % na Slovensku dostalo počas praxe ponuku na zamestnanie v nemocnici, kde praxovali.

V posledných rokoch zároveň vidíme výraznú zmenu v očakávaniach študentov medicíny a mladých lekárov. Kým kedysi rozhodovala predovšetkým lokalita, výška mzdy alebo prestíž pracoviska, dnes sú ich požiadavky oveľa komplexnejšie.

Zaujímajú sa o rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, počet služieb, možnosti ďalšieho vzdelávania či podporu pri špecializačnom štúdiu. Je zrejmé, že mladí zdravotníci dnes kladú dôraz nielen na odborný, ale aj osobný rozvoj a kvalitu života.

Vidíte na veľtrhoch u študentov motiváciu zostať pracovať na Slovensku?

Áno, na našich veľtrhoch jednoznačne vidíme, že motivácia študentov zostať pracovať na Slovensku existuje – len ju treba cieľavedome podporovať a rozvíjať. Mnohí študenti, s ktorými sa stretávame, chcú ostať doma, blízko svojej rodiny, priateľov a v prostredí, ktoré poznajú. Čo im však často chýba, sú jasné informácie a konkrétne ponuky, ktoré by im ukázali, že aj na Slovensku existujú kvalitné pracovné príležitosti a podmienky porovnateľné so zahraničím.

Je na nás všetkých, ktorí sa usilujeme o lepšie a systematickejšie zdravotníctvo na Slovensku, aby sme neprehlbovali negatívnu atmosféru a zdravotníkom vytvárali reálne podmienky na odborný aj osobnostný rast.

Na veľtrhoch často vidíme, že keď zdravotnícke zariadenia predstavia svoje benefity osobne a otvorene, študenti sú viac než ochotní zostať a budovať svoju kariéru práve tu.

Aké špecializácie sú medzi študentmi najžiadanejšie a aké faktory najviac ovplyvňujú ich rozhodovanie?

Najžiadanejšie špecializácie sa každým rokom menia, ale z lekárskych odborov sú dlhodobo medzi favoritmi ortopédia, ARO (anesteziológia a resuscitácia), pediatria a gynekológia.

Naopak, menší záujem býva o chirurgiu a interné oddelenia, čo je však veľmi individuálne a často závisí aj od skúseností, ktoré študenti získajú počas štúdia alebo praxe.

Rozhodovanie študentov ovplyvňuje viacero faktorov – okrem typu špecializácie ich zaujíma lokalita, úroveň pracovného prostredia, podpora pri špecializačnom štúdiu, pracovné zaťaženie či rovnováha medzi prácou a súkromným životom. Dnes sa čoraz častejšie pýtajú aj na možnosti ďalšieho vzdelávania, mentoringu či stáží v zahraničí.

zdroj: archív Platforma Prehľadnejšie zdravotníctvo

Vidíš svoju budúcnosť v nemocnici alebo plánuješ časom prejsť do súkromnej praxe? Je dnes pre lekárov jednoduché založiť si vlastnú kliniku?

Momentálne pracujem vo Fakultnej nemocnici Brno, kde dokončujem svoju špecializačnú prípravu. Baví ma kombinácia odbornej chirurgie a akademického prostredia – mám tu možnosť zapájať sa do výskumu, konzultovať so skúsenými kolegami a prezentovať výsledky na konferenciách.

Do budúcnosti nevylučujem, že by som časť svojej praxe venoval súkromným pacientom, ale zatiaľ to nie je moja priorita. Najviac ma napĺňa rekonštrukčná časť plastickej chirurgie a chirurgia ruky.

Pokiaľ ide o založenie vlastnej kliniky, určite to nie je jednoduché – vyžaduje si to značnú investíciu, vybudované meno a silný tím. Všetci úspešní plastickí chirurgovia v súkromnom sektore začínali v nemocniciach, kde získali skúsenosti a renomé. Až následne prešli do vlastnej praxe alebo začali pôsobiť v zdieľaných priestoroch s ďalšími kolegami.

Je to jednoznačne dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje nielen odbornosť, ale aj trpezlivosť a podnikateľské zručnosti.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy