Štát si posvieti na fiktívnych živnostníkov: Konsolidačný lov na nich má priniesť 40 miliónov eur

Tretí konsolidačný balík, o ktorom aktuálne rokujú poslanci parlamentu, mieri okrem iného aj na fiktívnych živnostníkov. Vláda chce sprísnením definície závislej práce a zvýšením pokút za nelegálne zamestnávanie získať do rozpočtu dodatočných 40 miliónov eur, informuje Denník N. Tieto zmeny sa môžu dotknúť desiatok tisíc ľudí na Slovensku, ktorí formálne podnikajú, ale v skutočnosti vykonávajú závislú prácu.

Slovensko patrí medzi štáty s najvyšším počtom fiktívnych živností v rámci krajín Európskej únie. Podľa údajov Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ) sa počet fiktívnych živnostníkov na Slovensku zvýšil za posledných desať rokov z 84-tisíc na takmer 110-tisíc. Aktuálne odhady hovoria dokonca až o 123-tisíc fiktívnych živnostníkoch.

Slovensko má podľa Európskeho štatistického úradu Eurostat najvyšší podiel živnostníkov, ktorí majú iba jedného dominantného klienta (23 %, pričom priemer EÚ predstavuje 8,4 %), uvádza NKÚ.

Ako rozpoznať fiktívneho živnostníka

Hoci slovenská legislatíva priamo nedefinuje fiktívneho živnostníka, Zákonník práce jasne stanovuje, že pracovníci vykonávajúci závislú prácu musia byť v pracovnom pomere. 

Závislá práca je podľa Zákonníka práce taká činnosť, pri ktorej zamestnanec pracuje v jasnom vzťahu podriadenosti voči svojmu zamestnávateľovi. Takýto pracovník vykonáva svoju prácu osobne, nemôže ju delegovať na niekoho iného. Pri svojej činnosti sa riadi pokynmi zamestnávateľa a nemá slobodu rozhodovať o spôsobe vykonávania práce. Dôležitým znakom je tiež to, že prácu vykonáva v mene zamestnávateľa, nie vo svojom vlastnom mene. Posledným charakteristickým znakom je, že pracuje v pracovnom čase, ktorý mu určuje zamestnávateľ, nemá teda úplnú slobodu pri organizácii svojho pracovného dňa.

Naopak, skutočný živnostník by mal mať viac ako jedného klienta, možnosť zamestnať ďalších ľudí alebo delegovať úlohy a tak isto možnosť robiť najdôležitejšie rozhodnutia týkajúce sa svojho podnikania

Prečo je tento problém taký rozšírený

Hlavným dôvodom rozšírenia fiktívnych živnostníkov je výrazný rozdiel v daňovo-odvodovom zaťažení. Živnostníci odvádzajú z celkovej ceny práce až 6-násobne nižšie daňovo-odvodové platby za prvý rok živnosti a 2,3-násobne nižšie platby za ďalšie roky živnosti.

Situáciu ešte zhoršilo zvýšenie limitu paušálnych výdavkov pre živnostníkov zo 40 na 60 % ich dosiahnutých príjmov v roku 2017. Podľa údajov NKÚ po tejto zmene výrazne narástol počet fiktívnych živnostníkov.

Údaje Sociálnej poisťovne hovoria o každoročnom raste podielu živnostníkov platiacich odvody z minimálneho vymeriavacieho základu. Od roku 2017 narástol tento podiel zo 72 % na viac ako 81 % v roku 2021 (v priemere 148-tisíc živnostníkov).

3 slovenské mestá v rebríčku najmenej dostupného bývania v Európe: Na vlastný byt potrebuješ viac ako 14 ročných platov

Kde sa fiktívni živnostníci vyskytujú najčastejšie 

Fiktívni živnostníci sa podľa správy z Ministerstva financií SR najčastejšie vyskytujú v sektoroch:

• IT a technológie
• stavebníctvo
• doprava a logistika
• zdravotníctvo
• marketingové a reklamné agentúry
• projekčné kancelárie

Podľa analýzy pracovných ponúk na portáli profesia.sk až 10 % aktuálne zverejnených ponúk naznačuje zamestnávanie na fiktívnu živnosť. Ide o pracovné ponuky, ktoré uvádzajú možnosť voľby medzi živnosťou a štandardným pracovným úväzkom, alebo sú priamo na živnosť, vyžadujú si prácu na pracovisku a nejde o obchodné pozície.

Aké sú spoločenské náklady fiktívnych živnostníkov

Zamestnávanie fiktívnych živnostníkov má hneď niekoľko negatívnych vplyvov:

1. Strata na daniach a odvodoch – Podľa odhadov Ministerstva financií SR by štát mohol získať 177 až 251 miliónov eur ročne, ak by sa počet fiktívnych živnostníkov znížil na priemer krajín EÚ.

2. Krivenie konkurenčného prostredia – Firmy, ktoré využívajú fiktívnych živnostníkov, získavajú konkurenčnú výhodu oproti firmám, ktoré zamestnávajú pracovníkov riadne. Vďaka neplateniu odvodov za živnostníkov je ich práca pre firmy lacnejšia o 35 %.

3. Znížená ochrana pracovníkov – Pracovníci pracujúci na živnosť nie sú chránení pracovným právom. Nemajú nárok na dovolenku, náhradu mzdy počas práceneschopnosti, príspevky na stravu či ochranu pred bezdôvodným prepustením.

4. Nižšie dôchodky v budúcnosti – Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy upozorňuje: „Dnes finančne výhodné nízke odvody do sociálneho systému sa pri konečnom zúčtovaní veľmi negatívne premietnu do výšky starobného dôchodku. Mnohí fiktívni živnostníci sa tak pri odchode do dôchodku môžu ocitnúť pod hranicou minimálneho dôchodku.“

Čo plánuje vláda zmeniť

Ministerstvo práce v rámci konsolidačného balíka pripravuje:

Cieľom je, aby sa časť fiktívnych živnostníkov presunula do pracovného pomeru, čo by malo priniesť do rozpočtu dodatočných 40 miliónov eur.

Vláda zmrazila 13. dôchodky. Poznáme sumu, cez ktorú sa najbližšie 3 roky nedostanú

Čo hrozí firmám zamestnávajúcim fiktívnych živnostníkov

Firmy, ktoré využívajú fiktívnych živnostníkov, riskujú viaceré sankcie. Finančná správa im môže spätne dorubiť odvody a dane za predchádzajúcich 5 až 10 rokov. Okrem toho im hrozia aj vysoké pokuty od inšpektorátu práce za nelegálne zamestnávanie.

Ďalším následkom môže byť zákaz účasti na verejnom obstarávaní po dobu troch rokov či vylúčenie zo štátnej pomoci, čo znamená nemožnosť čerpať finančnú podporu zo štátneho rozpočtu alebo európskych zdrojov.

Podľa odborníkov z poradenskej spoločnosti Grant Thornton a právnickej kancelárie Taylor Wessing sa finančná správa pravdepodobne najprv zameria na IT sektor, kde je výskyt fiktívnych živnostníkov výrazný, ako sme ťa už informovali. Následne sa očakávajú kontroly v ďalších nevýrobných odvetviach s vysokým podielom ľudskej práce.

„Firmy, ktoré majú časť ľudí zamestnaných na živnosť, by mali zvážiť ich reklasifikáciu na zamestnancov. Je totiž zrejmé, že Finančná správa sa v blízkej budúcnosti bude pri kontrolách zameriavať na firmy s nepomerom osobných nákladov a nákladov na služby v porovnaní s priemerom daného sektora,“ radí Silvia Hallová z poradenskej spoločnosti Grant Thornton.

Odporúčania odborníkov

Odborníci ponúkajú viacero riešení, ako obmedziť problém fiktívnych živnostníkov. Jedným z nich je zníženie rozdielov v zdanení zamestnancov a živnostníkov – podnikatelia by si zachovali určité zvýhodnenie, no rozdiel oproti zamestnancom by sa zmenšil.

Ďalším návrhom je zvýšenie flexibility Zákonníka práce, aby sa legislatíva lepšie prispôsobila moderným formám práce. Diskutuje sa aj o zavedení nových foriem pracovných vzťahov, ktoré by predstavovali kategóriu medzi tradičným zamestnaním a podnikaním, podobne ako v niektorých zahraničných modeloch.

Dôležitým opatrením je aj posilnenie kapacít a kompetencií inštitúcií, ktoré majú na starosti odhaľovanie fiktívnych živnostníkov. Zároveň by sa mala preniesť ťarcha dokazovania na zamestnávateľa – práve on by musel preukázať, že nejde o závislú prácu.

Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy zdôrazňuje: „Podnikatelia, ktorí najímajú na riadnu prácu ,neštandardne‘ zazmluvnených živnostníkov namiesto zamestnancov, sú nielen vo výhode oproti tým, ktorí striktne dodržujú Zákonník práce, ale svojím konaním ohrozujú životnú úroveň dnešných fiktívnych živnostníkov v ich dôchodkovom veku, a taktiež znižujú ich práva z hľadiska pracovného aj sociálneho zabezpečenia.“

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika