Putinova nová karta: Balkán ako odvrátenie pozornosti Európy a test jednoty Západu. Lavrov chce prehodnotiť Daytonské dohody

Rusko od prvého októbra preberá predsedníctvo Bezpečnostnej rady OSN. Ruská Fderácia by chcela využiť predsedníctvo na „prehodnotenie“ Daytonských dohôd, ktoré v roku 1995 ukončili krvavé balkánske vojny po rozpade Juhoslávie, keď medzi sebou bojovali Srbi, Chorváti a Bosniaci. Uviedol to v sobotu (27.9. 2025) počas Valného zhromaždenia OSN ruský minister zahraničia Sergej Lavrov. Informujú Novinky.cz.

Podľa neho sa dohody zrútili a nechránia Srbov.

Lavrov hovoril aj o Kosove

Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov počas sobotňajšieho  zasadnutia Valného zhromaždenia OSN, keď odpovedal na otázky novinárov, vyhlásil, že ruské predsedníctvo sa bude predovšetkým sústreďovať na uplatňovanie Daytonských dohôd o Bosne a Hercegovine.“ 

Túto tému označil za mimoriadne aktuálnu, pretože „je tam kritická situácia“. Tvrdí, že dochádza k pokusom rozvrátiť dohodnutý mierový rámec a k „porušovaniu práv srbského ľudu“.

Rusko vojnu s „frigidnou Európou“ nepotrebuje, tvrdí Medvedev. Varuje však pred zbraňami hromadného ničenia

„Dochádza k jasnému porušovaniu Daytonských dohôd, ktoré stanovili rovnaké práva pre tri národy štátu – Srbov, Chorvátov a Bosňanov. Bude to teda zaujímavá udalosť,“ dodal ruský minister zahraničných vecí.

Lavrov sa pri téme predsedníctva dotkol aj otázky Kosova, o ktorom hovoril už vo svojom prejave: „Do očí bijúcim príkladom podkopávania suverenity a flagrantného zasahovania do vnútorných záležitostí sú aktivity Západu na Balkáne. Jednostranné uznanie tzv. Hercegoviny sabotovaním Daytonskej mierovej dohody.“ Zároveň zdôraznil, že všetky členské štáty OSN sú povinné rešpektovať rezolúcie Bezpečnostnej rady.

Napätie v Bosne a Hercegovine

Vyhlásenie samostatného Kosova bolo od začiatku sporné, píšu Novinky.cz. Súčasné napätie v Bosne a Hercegovine vyvolávajú najmä srbskí nacionalisti, ktorí hovoria o rozpade krajiny.

Bývalý prezident Republiky srbskej Milorad Dodik opakovane tvrdil, že táto entita by sa mala pripojiť k Srbsku. V auguste bosniansky súd potvrdil jeho odvolanie z prezidentskej funkcie, keď zamietol jeho sťažnosť proti rozhodnutiu ústrednej volebnej komisie. Dodik následne vyhlásil, že verdikt nebude rešpektovať.

Západ sa naopak snaží v duchu Daytonských dohôd udržať Bosnu a Hercegovinu jednotnú.

Kosovo Lavrov spomenul aj v kontexte Minských dohôd, ktoré podľa neho zostali nenaplnené. V tejto súvislosti spomenul aj Irán, ktorý čelí novým sankciám a vyzýva na ich obchádzanie. Rusko pritom kritizuje iba Západ za porušovanie dohodnutých princípov.

Samotná Moskva však viackrát porušila medzinárodné záväzky, najmä Budapeštianske memorandum, ktoré garantovalo suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny.

ISW: Destabilizácia Balkánu a odvrátenie pozornosti Európy

Podľa správy analytikov amerického think-thanku ISW: „Kremeľ pokračuje v úsilí o destabilizáciu Balkánu a zrušenie Daytonských dohôd z roku 1995, ktoré ukončili bosniansku vojnu v rokoch 1992 – 1995, pravdepodobne ako súčasť širšej kampane na rozdelenie a odvrátenie pozornosti Európy.“

ISW upozorňuje na stretnutie Lavrova 9. septembra s bývalým prezidentom Republiky srbskej Miloradom Dodikom v Moskve, kde obaja diskutovali o Daytonských dohodách z roku 1995. Lavrov obvinil Západ z ich porušovania s cieľom ovládnuť Bosnu a Hercegovinu a obmedziť práva Srbov. Kritizoval „vonkajšie zasahovanie“ a podporil Dodika, ktorý čelí odsúdeniu za ignorovanie medzinárodných a ústavných rozhodnutí. Lavrov pochválil Dodikovo plánované referendum v Republike srbskej a prirovnal ho k referendu na Kryme, čím naznačil ruskú podporu destabilizačných aktivít.

Lavrov a Dodik sa stretli v ten istý deň, keď Rusko spustilo rozsiahly vpád dronov do poľského vzdušného priestoru, ktorý sa pravdepodobne snažil otestovať aj jednotu NATO a EÚ

Republika srbská je jedna z dvoch entít, ktoré tvoria Bosnu a Hercegovinu. Zaberá približne 49 percent územia krajiny a má vlastnú vládu, parlament, prezidenta či políciu, no podľa Daytonskej mierovej dohody z roku 1995 zostáva súčasťou spoločného štátu. Jej správnym centrom je Banja Luka.

Najvýraznejšou politickou postavou Republiky srbskej je Milorad Dodik, dlhoročný líder bosnianskych Srbov. Dodik bol viackrát predsedom vlády a prezidentom tejto entity. Dlhodobo presadzuje jej odtrhnutie a pripojenie k Srbsku, otvorene sa stavia proti centralizácii Bosny a Hercegoviny a udržiava blízke vzťahy s Moskvou.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie