Švédsko zvažuje vývin jadrových zbraní. Ďalšie dve európske krajiny zmýšľajú podobne

Návrat vojny a geopolitického nepokoja do Európy vyvolal otázky okolo vlastníctva atómových zbraní. Debata sa rozprúdila aj vo Švédsku, ktoré ako v minulosti teraz zvažuje získanie atómových bômb, píše The Times. A to buď samostatne alebo v spolupráci s európskymi spojencami v NATO.

Diskusia je zatiaľ iba špekulatívna a vláda doposiaľ neprejavila seriózny záujem o vývoj takejto zbrane, no v politickej sfére sa o tom debatuje. „[Švédsko] malo pred dlhým časom veľa odborných znalostí v oblasti jadrovej technológie,“ povedal v marci líder pravicovej strany Švédski demokrati Jimmie Akesson.

Švédi zatiaľ iba debatujú

Akesson je prvý prominentný politik, ktorý v krajine začal hovoriť o tejto idey. „Ale politická vôľa chcela niečo iné,“ pokračoval líder strany, na ktorej podpore visí vládna koalícia v severskej krajine. „Myslím si, že v tejto situácii by mali byť všetky možnosti na stole,“  dodal Švéd.

O niekoľko týždňov nato sa idea objavila aj vo vedeckej komunite. „Teraz musíme diskutovať o nezávislých jadrových zbraniach so švédskou zložkou,“ povedal Robert Dalsjo, výskumník z Švédskej agentúre pre obranný výskum (FOA).

„Požehnanie“ od Trumpa obrátilo karty. Zelenskyj varuje Moskvu: Ak neukončia vojnu, stanú sa cieľom

Názor zdieľa aj poslankyňa Európskeho parlamentu za stredopravú kresťansko-demokratickú stranu Alice Teodorescu Mawe. Navrhla, že Švédsko by malo byť súčasťou spoločnej európskej iniciatívy v oblasti jadrových zbraní.

Dokáže krajina vôbec zbraň vyvinúť?

Nie je však úplne jasné, či by vôbec Švédsko dokázalo takúto zbraň vyvinúť osamote. Z technologického a priemyselného hľadiska krajina zrejme na to nemá kapacitu bez pomoci od už existujúcej jadrovej veľmoci.

Problém pretrváva napriek tomu, že sa v krajine nachádza až šesť jadrových elektrárni, ktoré dodávajú Švédsku takmer tretinu jeho elektrickej energie. Poslednú z nich totižto postavili pred zhruba 40 rokmi.

Bielorusko stavia nové základne, ukazujú mapy. Na jednu z nich majú Rusi ukladať Orešniky

„Bolo by to veľmi veľký priemyselný projekt,“ tvrdí Martin Goliath, expert na jadrové zbrane z FOA. „Je potrebné vyvinúť veľa vecí, najmä celú infraštruktúru na výrobu materiálov potrebných na výrobu jadrových zbraní,“ pokračoval expert.

„To by si však vyžadovalo veľké investície. Myslím si, že by bolo takmer nemožné na to zabezpečiť potrebné zdroje,“ dodal Goliath. Švédske rozjímanie nad jadrovými zbraňami má však svoju históriu.

Súčasťou tejto histórie je napríklad dekády dlhé plánovanie jadrovej politiky počas studenej vojny. Vtedy bolo Švédsko oficiálne neutrálne, no tajne získalo jadrové bezpečnostné záruky od Spojených štátov.

Viac ako dve desaťročia po konci druhej svetovej vojny sa táto krajina, ktorá má reputáciu neutrality a pacifizmu, snažila nájsť spôsob, ako vyvinúť atómovú bombu. Začalo sa to v roku 1945, keď FOA dostala za úlohu zistiť, akú zbraň použili USA pri útokoch na Nagasaki a Hirošimu.

Tank s technológiou Formuly 1 sa stal realitou. 35-tonový kolos je o 40 % rýchlejší a strieľa presnejšie za jazdy

„Išlo o pochopenie novej zbrane, ktorá sa objavila,“ uviedol Goliath. „Ale neskôr potom sme chceli preskúmať aj možnosti: ako by sme to mohli urobiť vo Švédsku?“ doplnil odborník. Krajina, ktorá bola neutrálna, dopadla po druhej svetovej vojne dobre.

Vojna príliš tamojšiu ekonomiku nepoznačila a krajina tak nemala potrebu obnovovať infraštruktúru na svojom území. Švédsko mimochodom má aj vlastné ložiská uránu, hoci ide o urán nízkej kvality.

Európa to zvažuje

Švédsko tiež nie je jedinou európskou krajinou, ktorá uvažuje nad svojím jadrovým arzenálom alebo hovorí o spoločnom európskom projekte. Podobná rétorika sa uchytila aj v Poľsku či Nemecku.

Varšava dokonca požiadala o zdieľanie francúzskeho aj amerického jadrového dáždnika. Poľský premiér Donald Tusk naznačil, že Poľsko by mohlo zvážiť výstavbu vlastných jadrových zbraní, no odborníci považujú túto možnosť za technicky aj politicky nepravdepodobnú.

O jadrových zbraniach sa diskutovalo aj v Berlíne, išlo však o účasť na spoločnom európskom nukleárnom projekte. Nemecká verejnosť je totižto značne proti akémukoľvek národnému jadrovému programu.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie