Generácia Z mení vinárske zvyky: Čo pili ich rodičia, im už vôbec nevonia. Rodinné firmy hľadajú novú cestu (ROZHOVOR)

Zdá sa, že slovenské vinárstvo čelí novej kríze – nie technickej, ale kultúrnej. Kým predchádzajúce generácie si víno spájali s večerou pri stole, generácia Z čoraz častejšie odmieta konzumáciu alkoholu. Mladí spotrebitelia majú iné chute – zaujíma ich predovšetkým zdravý životný štýl, psychická pohoda a udržateľnosť. Dôsledkom je, že namiesto klasického vína siahajú po nealkoholických alternatívach. Vinári tak stoja pred zásadnou otázkou: Ako osloviť generáciu, ktorá už možno ani nechce piť víno – aspoň nie v takej forme, ako ho poznáme? Rozprávali sme sa s vinárom Matúšom Bertom z prestížneho Vinárstva Berta, ktorý túto zmenu sleduje z prvej ruky.

Ak sa bavíme o víne, v čom sa podľa teba líši konzumné správanie starších a mladších generácií?

Staršia generácia, tým myslím ľudí nad 35 rokov, stále vníma príležitostnú konzumáciu vína ako niečo prirodzené – držia sa názoru, ktorý sa kedysi často opakoval: že deci či dve vína denne neškodí, práve naopak, môže byť aj prospešné. Naopak, medzi mladými rastie záujem o nealkoholické nápoje – vrátane nealko vín. A ak sa však predsa medzi mladými nájdu tí, ktorí alkoholom nepohŕdajú, častejšie siahajú po lacnejšom tvrdom alkohole. Nie kvôli chuti, ale preto, že sa chcú rýchlo a efektívne opiť – kvalitné víno je predsa len drahšia záležitosť.

Čo si myslíš, prečo dnešní mladí akosi prestávajú piť to klasické víno, ktoré pili ich rodičia?

Mladí ľudia dnes oveľa viac dbajú o svoje zdravie – chodia do fitka, behajú, celkovo žijú aktívnejší životný štýl. A s tým ide ruka v ruke aj zmena v tom, čo pijú. Čoraz častejšie siahajú po nízkoalkoholických alebo úplne nealkoholických nápojoch. Zmenila sa aj spoločenská kultúra – menej sa vysedáva v krčmách, baroch či podnikoch, kde sa kedysi prirodzene pila klasika, teda víno alebo pivo. Dnešní mladí často preferujú domáce stretnutia, kaviarne, eventy, kde sa ponuka nápojov viac prispôsobuje ich životnému štýlu.

Môže byť nealko víno rovnako “poetické” ako to klasické?

Ťažko povedať. Ja osobne vnímam nealkoholické víno trochu ako vegánsky burger – môže mať podobu, vôňu aj chuť originálu, ale stále mu čosi chýba. Víno je pre mňa oveľa viac než len nápoj – je to kultúrny a spoločenský fenomén. Vždy sa hovorilo, že vo víne je pravda – ľudia pri ňom strácajú zábrany, stávajú sa otvorenejšími. Nie je to len fráza – už starí Gréci popíjali červené víno pri dlhých filozofických rozhovoroch. Víno im pomáhalo rozjímať, otvárať myseľ. Keď niekto pije nealkoholické víno, ten „duch“ akoby chýbal. Má farbu, arómu, možno aj chuť klasického vína – ale bez toho jemného účinku alkoholu to podľa mňa stráca svoju poetiku. Navyše, z pohľadu vinára je výroba nealkoholického vína veľmi náročná – nielen technicky, ale aj ekologicky a ekonomicky. Odstrániť alkohol tak, aby víno nestratilo svoj charakter, je komplikovaný proces, ktorý nie vždy prinesie želaný výsledok.

Vidíš nejaký konkrétny moment alebo trend, kedy sa spotrebiteľské správanie začalo meniť?

Ťažko si spomínam na nejaký konkrétny moment, ale štatistiky hovoria jasne. V rámci Európskej únie klesla za posledné dva roky spotreba alkoholu — nielen vína, ale alkoholu všeobecne — o 12 až 18 percent. To sú pre alko-nápojový priemysel obrovské straty. Aj preto dnes sledujeme vzostup popularity nealkoholických alternatív — či už ide o radlery, nealko pivá alebo nealkoholické vína. V tomto majú u nás výhodu pivovary, pretože na Slovensku je kultúra pitia piva silnejšia ako kultúra vína. Nealko pivo má u spotrebiteľov oveľa prirodzenejšiu pozíciu než nealkoholické víno, ktoré je stále vnímané ako čosi „navyše“, výstredné, alebo ako len módna vlna. Ďalším faktorom je doprava. V dnešnej dobe je skoro každý šofér – či už ide do práce, na návštevu alebo na výlet. Na Slovensku je nulová tolerancia alkoholu za volantom, a hoci je to pochopiteľné z hľadiska bezpečnosti, v praxi to výrazne ovplyvňuje spotrebu alkoholických nápojov. V mnohých okolitých krajinách – ako Rakúsko, Česko, Nemecko, Francúzsko a ďalšie – je tolerovaná určitá hladina alkoholu v krvi vodiča, čo dáva ľuďom väčší priestor na to, aby si k obedu alebo večeri dali napríklad pohár vína.

Čo si ty osobne myslíš o rastúcom trende nealkoholických alebo nízkoalkoholických alternatív v oblasti vína? Vidíš v tom ty ako vinár príležitosť alebo hrozbu?

Nealkoholická scéna predstavuje podľa mňa momentálne trend, podobne ako boli pred časom naturálne vína. Aj tie mali svoj „boom“, no dnes tvoria mizivé percento celkovej produkcie vína.

Z pohľadu trhu sa môže dopyt po nealko víne javiť ako veľká príležitosť – ale len pre veľké firmy, ktoré si dokážu dovoliť investovať do špičkových technológií. Pre nás, ako malú rodinnú vinársku firmu, je to skôr hrozba. Pravda je taká, že technologická úroveň výroby nealkoholických vín je stále len v plienkach. Tie technológie sú extrémne drahé – investície sa pohybujú v stovkách tisíc eur.

Ak by sme ich dnes kúpili a chceli vyrábať nealko víno v kvalite, ktorá by obstála na trhu, museli by sme jednu fľašu predávať možno za 100 eur, aby sa nám to vôbec oplatilo. A to je, samozrejme, nereálne. Takže áno – trend to je, ale zatiaľ ho vnímam ako výsadu veľkých hráčov, nie ako cestu pre malé rodinné vinárstva.

Ako teda na tieto zmeny reaguje vaše vinárstvo?

Myslím si, že sme trend nealko nápojov podchytili pomerne skoro – začali sme vyrábať mušty, čo je vlastne nealkoholická forma hroznového nápoja. Aj keď musím často ľuďom vysvetľovať, že mušt nie je len „hroznový džús“, ale poctivý produkt z kvalitného hrozna, bez chemických prísad. Viem, že mušty zatiaľ nie sú veľmi populárne, ale verím, že si časom nájdu svoje publikum – lebo sú naozaj výborné. Do výroby klasických nealkoholických vín sa však zatiaľ nepúšťame. A ani do nízkoalkoholických – podľa mňa ako vinára tieto vína často nedosahujú potrebnú kvalitu a charakter, ktorý by sme chceli naším menom garantovať. Radšej sa držíme poctivých produktov, za ktorými si vieme stáť.

Zmenili sa nejako požiadavky na prezentáciu a marketing vína u mladých ľudí? Akú rolu hrá dizajn, príbeh značky či etika výroby?

Áno, jednoznačne. Ľudí – najmä mladšiu generáciu – dnes zaujíma viac než len to, čo je vo fľaši. Zaujíma ich lokalita, pôvod hrozna, príbeh vinára, filozofia výroby. Ku každému produktu musí byť vymyslený príbeh – pretože ten predáva. Emócie predávajú.

Preto sa snažíme vytvárať zážitky – najlepšie je, keď môžeme ľudí dostať priamo do vinohradov, ideálne pri západe slnka. Robíme zážitkové pikniky medzi radmi viniča, kde hosťom rozprávame o tom, ako víno vzniká, prečo pracujeme tradične, aké používame odrody, čo nás motivuje.

Mladí ľudia dnes navyše kladú veľký dôraz na udržateľnosť – sledujú, či je výroba šetrná k prírode, či sa víno robí lokálne, či je obal recyklovateľný. Je to úplne iný typ zákazníka ako pred desiatimi rokmi.

Keby si mal popísať dnešného mladého spotrebiteľa v troch slovách, aké by to boli?

Zvedavý, finančne pripravený a hľadajúci príbeh.

Vidíš budúcnosť vína skôr v klasických odrodách a postupoch, alebo v nových, experimentálnejších formách?

Na Slovensku je to veľmi špecifické. My sa snažíme držať skôr tradičných, klasických odrôd, ktoré majú dlhodobo overenú kvalitu a charakter.

Zároveň je však pravda, že Slovensko je jednou z mála krajín na svete, ktoré majú tak veľké množstvo novošľachtených odrôd. Mnohé z nich vznikli už v 70. rokoch, pretože proces šľachtenia trvá niekedy aj 40 rokov.

Z týchto novošľachtencov sú u nás najpopulárnejšie najmä červené odrody pomenované po riekach – ako napríklad Dunaj – či biele odrody, ktoré nesú názvy slovenských hradov, napríklad Devín. Sú to zaujímavé vína, ktoré majú potenciál, ale ich cesta k spotrebiteľovi je často dlhšia, pretože ľudia si k nim hľadajú vzťah dlhšie než ku klasike.

Ako sa dá podľa teba pritiahnuť mladšia generácia k tradičnému vínu bez toho, aby sme stratili jeho autenticitu?

Úprimne, na túto otázku ešte nemáme jednoznačnú odpoveď. Pritiahnuť mladú generáciu ku klasickému vínu nie je vôbec jednoduché. Skúšali sme napríklad víno v plechovkách, čo je niečo nové a iné, no stále to nie je masový fenomén. Zaujímavé je, že mladí ľudia vo veľkom pijú energetické nápoje, pritom víno je určite zdravšia alternatíva. Na druhej strane, ľudí nad tridsať rokov už vieme pritiahnuť cez zážitky – napríklad organizovaním piknikov alebo svadieb priamo vo vinohradoch. Tam majú možnosť zažiť víno v autentickom prostredí, v kontakte s prírodou a príbehom, ktorý stojí za každou fľašou.

Ktoré druhy vína dnes najviac „letia“ u mladých – čo im chutí?

U mladých ľudí sú momentálne veľmi populárne bublinky – či už ide o sekt, sparkling alebo frizzante. Slovensko však zasiahla aj taká nepríjemná „pliaga“ ako prosecco. Dobré prosecco, ktoré stojí viac, je, samozrejme, výborné, ale bohužiaľ väčšina ľudí na Slovensku pije lacné a často nekvalitné náhrady, ktoré nemajú s pravým proseccom veľa spoločného. Najhoršie sú podľa mňa čapované proseccá, ktoré strácajú na kvalite a chuti.

Máš nejaký najzvláštnejší alebo najvtipnejší zážitok s mladým zákazníkom, ktorý ti dal jasne najavo, že klasika už nie je in?

Raz prišiel mladý zákazník, ktorý odmietol klasické víno s tým, že je „príliš staromódne“ a „plné chémie“. Chcel len naturálne, zakalené víno, ktoré je podľa neho „pravé a čisté“. Hoci som mu vysvetľoval, že tieto vína môžu mať veľa histamínu a nie sú pre každého, nepočúval ma. Mimochodom, dnes má veľa ľudí problém s intoleranciou histamínu, čo je najmä problém pri oranžových naturálnych vínach, ktoré ho obsahujú v nadmernom množstve. Pre ľudí s touto intoleranciou je to teda niekedy výzva nájsť si správne víno.

Aký je podľa teba „ideálny“ zákazník pre vinára dnes – a aký bude o 10 rokov?

Myslím, že teraz môžem hovoriť za všetkých vinárov, nielen za seba. Ideálny zákazník je predovšetkým ten, ktorý je spokojný s kvalitou a službami, a ktorý sa k nám vracia – či už niekoľkokrát do roka alebo dokonca do mesiaca. Na Slovensku je totiž často najlepší zákazník ten, ktorý jednoducho platí a podporuje našu prácu. V budúcnosti, o desať rokov, očakávam, že ideálny zákazník bude viac vedomý, bude hľadať kvalitu, príbeh a udržateľnosť, no stále bude tým, kto ocení našu snahu a vráti sa za nami.

Čo by si ty ako vinár chcel, aby ľudia vedeli alebo pochopili o víne, keď sa trendy vo svete vína tak rýchlo menia?

Myslím si, že mnohí ľudia si neuvedomujú, akou sezónnou záležitosťou víno v skutočnosti je. Hrozno musí najprv dozrieť, potom ho treba obrať a následne spracovať – a celý tento proces závisí od počasia a ročného obdobia. Je preto náročné predpovedať, aké víno bude v nadchádzajúcej sezóne populárne. Ak nás čaká dlhé a teplé leto, ľudia môžu uprednostniť ružové víno. Naopak, počas chladnej a dlhej zimy je vyšší dopyt po červenom víne.

Zákazníci často nerozlišujú medzi suchým, polosuchým a polosladkým vínom, no práve tieto informácie im môžu výrazne pomôcť pri výbere vína, ktoré najviac vyhovuje ich chuti.

Pokiaľ ide o nealkoholické vína, často sa stretávame s otázkami, či ich ponúkame. Ako som už spomínal, sme malá firma a nemáme kapacity investovať do technológií, ktoré na ich výrobu potrebujeme – a ktoré stoja aj viac než 200-tisíc eur. Takéto investície si môžu dovoliť len veľké vinárstva, ktoré náklady rozložia na státisíce fliaš.

Verím však, že životný štýl dnešnej generácie mladých ľudí nemusí automaticky znamenať askézu. Môže byť o rovnováhe a vedomých rozhodnutiach. Dá sa skĺbiť ranný beh s pohárom vína pri večeri. Dôležité je vedieť si dopriať – užiť si chuť a daný moment – bez toho, aby sme si tým škodili.

Čítaj viac z kategórie: Food biznis