Slováci nerozumejú peniazom, každý piaty je bez úspor. Experti bijú na poplach

Index finančnej gramotnosti odhaľuje dlhodobý problém: väčšina Slovákov nerozumie základným finančným pojmom, nevie efektívne plánovať a len malá časť populácie investuje rozumne.

Klesajúca úroveň úspor a slabé znalosti pri investovaní pritom zvyšujú riziko osobných finančných kríz.

Ani krok vpred. Slováci stagnujú, mladí sa síce zlepšili, ale nestačí to

Index finančnej gramotnosti, ktorý zostavuje agentúra 2muse pre spoločnosť OVB Allfinanz Slovensko, zaznamenal v druhom kvartáli 2025 opäť skóre 50 bodov zo 100. Rovnako ako v predchádzajúcich dvoch kvartáloch. Znamená to, že len pätina populácie sa vo financiách skutočne vyzná, zatiaľ čo väčšina disponuje len základnými znalosťami.

„To znamená, že väčšina obyvateľov Slovenska má len základné znalosti v oblasti finančnej gramotnosti a len približne pätina obyvateľov sa vo financiách skutočne vyzná. Týmito výsledkami zaostávame za priemerom krajín EÚ,“ komentuje výsledky Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko.

Pozitívnou správou je aspoň mierne zlepšenie u mladých do 24 rokov, ktorí si medziročne polepšili o takmer 25 %. Aj tak však dosiahli len 47,6 bodu, a teda zaostávajú nielen za celoslovenským priemerom, ale aj za skupinou seniorov nad 65 rokov (48,8 bodu). Najlepšie si počínala veková skupina 55 – 64 rokov, ktorá dosiahla 56,1 bodu.

Ženy zaostávajú výrazne, najmä pri investovaní

Index dlhodobo ukazuje výrazné rozdiely medzi pohlaviami. Muži dosahujú výrazne vyššie skóre než ženy. V najnovšom meraní je rozdiel až 16,4 bodu, čo znamená, že ženy majú o vyše tretinu horšie finančné znalosti. Ešte dramatickejší je rozdiel pri investovaní, tam ženy zaostávajú až o 21 bodov.

„Znalosti mladých ľudí v oblasti financií nie sú dobré. To so sebou nesie väčšie riziko finančných strát, keďže mladí ľudia sa snažia pri investovaní dosiahnuť vysoké zhodnotenie za krátky čas, a teda majú tendenciu viac riskovať,“ upozorňuje Marián Búlik.

Bratislavský kraj vedie, zvyšok Slovenska stagnuje

Najlepšie výsledky vykazuje dlhodobo Bratislavský kraj so skóre 61 bodov, zatiaľ čo najnižšie čísla pravidelne vykazujú Nitriansky a Banskobystrický kraj. Všetky ostatné regióny sa držia v rozmedzí pár bodov okolo priemeru.

„Fakt, že sa výsledky vo všetkých krajoch s výnimkou Bratislavského držia veľmi tesne okolo priemeru, svedčí o celoplošne slabých vedomostiach v oblasti financií. Ani veľké krajské mestá s lepšou úrovňou obecnej vzdelanosti nedokázali výraznejšie pohnúť výsledkami krajov,“ uvádza Búlik.

Rezervy sa míňajú, bez úspor je už takmer každý piaty Slovák

Až 18 % ľudí nemá žiadnu finančnú rezervu, pričom ich počet sa za posledný rok zdvojnásobil. Najväčšia skupina (26 %) má rezervu aspoň na 6 mesiacov bežných výdavkov, no ešte koncom minulého roka ich bolo 34 %.

Tieto údaje potvrdzuje aj štatistika NBS – v roku 2024 klesla miera úspor slovenských domácností pod 4 %. A hoci 73 % respondentov tvrdí, že má vo zvyku sporiť, až 39 % si odkladá len veľmi málo a štvrtina nedokáže sporiť vôbec.

Nízka gramotnosť = vyššia nespokojnosť

Zo štúdie vyplýva aj jasná väzba medzi znalosťami a subjektívnym pocitom finančnej spokojnosti. Až 41 % Slovákov uviedlo, že sú so svojou finančnou situáciou nespokojní. Financie podľa nich výrazne ovplyvňujú ich schopnosť užívať si život.

Najspokojnejšou skupinou sú mladí do 34 rokov, ktorí veria vo finančne lepšiu budúcnosť. Naopak, najväčšiu skepsu pociťujú ľudia vo veku 45 – 54 rokov, ktorí majú najmenšiu dôveru vo vlastnú schopnosť zabezpečiť si dôstojný dôchodok.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy