Vedci skúmajú silu obyčajného ovocia zo slovenských záhrad: Môže pomáhať pokožke aj mozgu

Hrozno väčšina ľudí pozná najmä ako sladké letné ovocie, ktoré končí v koláčoch, ovocných šalátoch alebo vo víne. Vedci však teraz upozorňujú, že jeho účinky môžu siahať oveľa ďalej ako len k bežnej súčasti jedálnička. Nový výskum naznačuje, že pravidelná konzumácia hrozna dokáže ovplyvňovať génovú expresiu a podporovať zdravie pokožky.

Na zistenia upozornili výskumníci z Western New England University. Výsledky ich práce publikoval odborný časopis ACS Nutrition Science. Vedci tvrdia, že hrozno môže fungovať ako takzvaná „superpotravina“, ktorá pomáha pokožke lepšie reagovať na UV žiarenie a zároveň vplýva aj na ďalšie orgány vrátane mozgu.

Vedci sledovali zmeny priamo v pokožke

Výskumníci pracovali s dobrovoľníkmi, ktorí počas dvoch týždňov denne konzumovali množstvo hrozna zodpovedajúce trom porciám ovocia. Pred začiatkom aj po skončení výskumu analyzovali génovú expresiu v pokožke.

Vedci zároveň sledovali, ako pokožka reaguje na nízke dávky UV žiarenia. Časť meraní preto prebiehala po vystavení kože slnku a časť bez neho.

Výsledky ukázali, že génová expresia sa medzi jednotlivými ľuďmi prirodzene líši. Po konzumácii hrozna však zaznamenali zmeny u každého účastníka výskumu.

Špecifické zmeny sa objavili aj pri kombinácii UV žiarenia a pravidelnej konzumácie hrozna. Výskumníci preto hovoria o širšom biologickom účinku tohto ovocia na ľudský organizmus.

zdroj: unsplash/leander-neumann

Hrozno môže zvyšovať odolnosť pokožky voči UV žiareniu

Predchádzajúce klinické štúdie už podľa vedcov naznačili, že hrozno dokáže zvýšiť odolnosť pokožky voči UV žiareniu približne u 30 až 50 percent skúmanej populácie. Najnovší výskum však ukazuje, že účinky môžu byť ešte širšie a pravdepodobne sa týkajú väčšiny ľudí.

Vedci vysvetľujú, že nejde len o povrchové zmeny kože. Konzumácia hrozna podľa nich ovplyvňuje procesy priamo na genetickej úrovni.

„Teraz sme si istí, že hrozno funguje ako superpotravina a sprostredkúva nutrigenomickú odpoveď u ľudí,“ uviedol John Pezzuto z Western New England University.

Pojem nutrigenomika označuje oblasť výskumu, ktorá skúma vzťah medzi potravinami a génovou expresiou. Vedci sa snažia pochopiť, ako konkrétne potraviny menia biologické procesy v tele.

Zmeny sa podľa vedcov nemusia týkať len pokožky

Výskumníci upozorňujú, že pokožka predstavuje len jednu časť organizmu, na ktorej dokázali sledovať zmeny pomerne jednoducho. Podľa nich však existuje vysoká pravdepodobnosť, že podobné procesy prebiehajú aj v ďalších orgánoch.

„Pozorovali sme to na najväčšom orgáne tela – pokožke. Zmeny v génovej expresii naznačovali zlepšenie zdravia pokožky. No okrem pokožky je takmer isté, že konzumácia hrozna ovplyvňuje génovú expresiu aj v ďalších telesných tkanivách, ako sú pečeň, svaly, obličky či dokonca mozog,“ dodal John Pezzuto.

„Pomáha nám to pochopiť, ako konzumácia celej potraviny, v tomto prípade hrozna, ovplyvňuje naše celkové zdravie. Je veľmi vzrušujúce pracovať v postgenomickej ére, keď môžeme konečne využívať funkčnú genomiku a reálne vizualizovať komplexné matrice naznačujúce nutrigenomické odpovede,“ uzavrel odborník.

Práve možný vplyv na mozog patrí medzi najzaujímavejšie časti výskumu. Vedci zatiaľ nehovoria o konkrétnych účinkoch na pamäť či psychiku, no naznačujú, že biologické zmeny sa pravdepodobne neobmedzujú len na pokožku.

Z Bratislavy poletíš do 4 nových destinácií už od 29 eur: Aerolinka spúšťa trojdňový výpredaj leteniek

Odborníci skúmajú potraviny čoraz detailnejšie

Výskum hrozna patrí do širšieho trendu modernej medicíny a výživy. Vedci sa dnes nesústredia iba na vitamíny alebo kalórie, ale čoraz viac skúmajú, ako jednotlivé potraviny ovplyvňujú organizmus na genetickej úrovni.

Práve preto sa v posledných rokoch často objavujú výrazy ako „funkčné potraviny“ alebo „superpotraviny“. Odborníci však zároveň upozorňujú, že žiadna potravina sama osebe nedokáže zaručiť zdravie alebo zastaviť starnutie.

Aj v prípade hrozna ide zatiaľ o konkrétny výskum s obmedzeným počtom účastníkov. Vedci preto budú potrebovať ďalšie štúdie, ktoré výsledky potvrdia vo väčšom rozsahu.

Zistenia však naznačujú, že bežné ovocie zo záhrad môže mať na organizmus výrazne komplexnejší vplyv, než sa doteraz predpokladalo.

Hrozno patrí medzi najobľúbenejšie ovocie

Hrozno patrí medzi tradičné ovocie aj na Slovensku. Mnohí ho pestujú priamo v záhradách alebo na vinohradoch. Okrem sladkej chuti obsahuje antioxidanty, polyfenoly a ďalšie látky, ktorým vedci dlhodobo venujú pozornosť.

Práve antioxidanty často spájajú s ochranou buniek pred poškodením a so zdravším starnutím organizmu. Nový výskum však ide ešte ďalej a skúma priamo zmeny v génovej expresii.

Vedci preto naznačujú, že obyčajné ovocie môže v budúcnosti zohrávať významnejšiu úlohu aj v prevencii zdravotných problémov či pri ochrane pokožky pred vonkajšími vplyvmi.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti