Slováci už o pár hodín uvidia „ohnivý dážď“. Priprav sa na noc plnú trblietavých padajúcich hviezd

Priprav si teplý čaj a vyraz večer von – už 21. októbra sa na nočnej oblohe rozžiari meteorický roj Orionidy, jeden z najkrajších vesmírnych úkazov jesene. Ide o prachové stopy slávnej Halleyho kométy, ktoré Zem križujú každý rok práve v októbri, informuje portál iMeteo.sk. Pri ideálnych podmienkach môžeš vidieť až dve desiatky meteorov za hodinu, a to aj voľným okom.

Čaká nás ohnivá nebeská show

Meteorický roj Orionidy bude aktívny od 2. októbra do 7. novembra, pričom svoje maximum dosiahne v noci z 21. na 22. októbra. Najlepšie ich uvidíš po polnoci až do skorého rána, keď sa súhvezdie Orion zdvihne vysoko nad obzor.

Ak sa vyberieš mimo mesta, kde neruší svetelný smog, môžeš pri ideálnych podmienkach zazrieť až 20 meteorov za hodinu. Tento rok praje pozorovaniu aj Mesiac – po splne 17. októbra bude obloha tmavšia, takže najkrajší pohľad na Orionidy sa očakáva medzi 22. a 24. októbrom.

Medzi typické znaky Orionidov patrí ich jasná biela farba a výrazné svetelné stopy, ktoré po sebe meteory zanechávajú na nočnej oblohe. Tieto stopy často pretrvávajú ešte niekoľko sekúnd po prelete, čo celému úkazu dodáva osobitné čaro a nádych mystiky.

Astronómovia upozorňujú, že niektoré roky bývajú na Orionidy mimoriadne bohaté. Podľa ich pozorovaní sa obdobia zvýšenej aktivity opakujú približne každých 12 rokov. Znamená to, že intenzita meteorického roja ani presný moment jeho maxima nie sú každý rok rovnaké – a práve to robí z Orionidov jeden z najzaujímavejších vesmírnych javov jesene.

„Vesmírny dážď“ a trblietavé čiary

Ako sme informovali v tomto článku, Orionidy vznikajú z pozostatkov kométy 1P/Halley, jednej z najznámejších komét v dejinách astronómie. Táto legendárna kométa prelieta slnečnou sústavou približne každých 76 rokov a na svojej dráhe zanecháva drobné čiastočky ľadu a kameňa. Keď sa priblížia k Zemi, čiastočky následne vnikajú do našej atmosféry a menia sa na žiarivé meteorické roje, ktoré môžeme pozorovať na oblohe ako nádherný vesmírny dážď.

Ako uviedli astronómovia pre portál Space.com, „Orionidy sú odkazom Halleyho kométy“. Hoci sa samotná kométa k Zemi znovu priblíži až v roku 2061, jej drobné úlomky nám každoročne ponúkajú fascinujúce vesmírne divadlo, ktoré pripomína jej prelety spred desaťročí.

Meteory z roja Orioníd sú známe svojou výnimočnou rýchlosťou a jasom. Do zemskej atmosféry vstupujú rýchlosťou až 66 kilometrov za sekundu, čo vytvára dlhé svetelné stopy tiahnuce sa nočnou oblohou.

Podľa vedcov sú tieto meteory jedinečné tým, že ich žiara pretrváva dlhšie než pri iných meteoroch rovnakej intenzity. Po ich prelete tak možno na oblohe ešte niekoľko minút pozorovať jemné, trblietavé čiary.

Meteorické roje, ako sú Orionidy, patria k najfascinujúcejším prírodným javom. Keď drobné častice z vesmíru vniknú do atmosféry, trenie ich rozžeraví, čo vytvára efekt známy ako „padajúce hviezdy“. Väčšina týchto úlomkov zhorí ešte vo vrchných vrstvách atmosféry, no niektoré väčšie fragmenty môžu dopadnúť až na Zem a premeniť sa na meteority.

Najznámejšia kométa sveta

Halleyho kométa, známa aj ako 1P/Halley, patrí medzi najslávnejšie kométy v dejinách astronómie. Do blízkosti Slnka sa vracia približne každých 76 rokov – naposledy ju bolo možné pozorovať v roku 1986 a na oblohe sa opäť objaví v roku 2061.

Kométa nesie meno Edmonda Halleyho, ktorý ako prvý dokázal, že ide o pravidelne sa vracajúce teleso. Jej jadro tvorí zmes ľadu, prachu a kameňa, ktorá sa pri priblížení k Slnku rozžeraví a vytvára typický svetelný chvost.

Počas svojich preletov Halleyho kométa zanecháva v priestore mraky drobných častíc. Keď Zem každý október prejde týmito prachovými stopami, častice vniknú do atmosféry a menia sa na meteory roja Orionidy – žiarivé pripomienky legendárnej kométy, ktorá sa k nám opäť vráti až o niekoľko desaťročí.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska