Slovensko zvažuje úpravu vyplácania 13. dôchodku. V Maďarsku majú aj 14., no seniori sú stále nespokojní
- Slovensko bojuje o 13. dôchodok, Maďarsko vypláca aj štrnásty
- Obe krajiny spája spoločný problém
- Prečo peniaze neriešia skutočné problémy spoločnosti?
- Slovensko bojuje o 13. dôchodok, Maďarsko vypláca aj štrnásty
- Obe krajiny spája spoločný problém
- Prečo peniaze neriešia skutočné problémy spoločnosti?
Starší ľudia na Slovensku a v Maďarsku patria medzi najmenej spokojných obyvateľov svojich krajín v rámci neformálneho zoskupenia Vyšehradskej štvorky (V4). Politici im síce pravidelne sľubujú viac peňazí, no spokojnosť to neprináša. A mladí? Tí čelia tichej kríze duševného zdravia, ktorá môže zmeniť ich budúcnosť.
V Národnej rade SR opäť rezonuje téma trinástych dôchodkov. Kým vládny Hlas-SD tvrdí, že ide o „červenú čiaru“, ktorú nie je možné prekročiť, opozícia hovorí o neudržateľnosti systému. A podpredseda parlamentu Tibor Gašpar zo Smeru-SD v diskusnej relácii STVR uviedol, že výška trinásteho dôchodku by sa mohla meniť podľa príjmu penzistu.
„Stopercentne, že mali by byť adresnejšie. Ale väčšia časť dôchodcov, dovolím si tvrdiť, že sa to týka možno 90 % dôchodcov, potrebuje 13. dôchodok, najlepšie by bolo, keby mali navýšený dôchodok,“ povedal Gašpar.
Zavedenie plnej výšky trinásteho dôchodku vo výške 667,30 eura stojí štát približne 900 miliónov eur ročne. Aj preto Alojz Hlina zo SaS naznačil, že by sa v čase fiškálnej konsolidácie mohol tento typ dôchodku dočasne zrušiť.
„Otázka nestojí, či zmrazovať platy. Otázka stojí, čo je lepšie: mať teraz ešte možno rok – dva trinásty dôchodok a potom už nič, alebo ho teraz chvíľu nemať, alebo ho mať minimálne mimoriadne adresný,“ povedal Hlina.
Minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD) trvá na tom, že trinásty dôchodok je nezrušiteľný, hoci uznáva, že môžu prísť drobné korektúry. „Nezasahujem do 13. dôchodku principiálne. Hovorím o tom, že je tam priestor možno na nejaké korektúry u dôchodcov, ktorí ho majú vysoko nadštandardný,“ doplnil Gašpar.
Maďarsko ide ešte ďalej, no spokojnosť to neprináša
Zatiaľ čo Slovensko diskutuje o udržaní trinásteho dôchodku, v Maďarsku už premiér Viktor Orbán pristúpil k vyplácaniu aj štrnásteho dôchodku. Ten bol zavedený ako súčasť predvolebného balíka v roku 2022. V oboch prípadoch ide o kroky, ktoré majú okamžitý politický efekt, no odborníci upozorňujú, že dlhodobo nevyriešia podstatu problému.
Obe krajiny totiž spája spoločný fenomén: napriek rôznym formám vianočných a mimoriadnych príspevkov patrí spokojnosť dôchodcov v Maďarsku aj na Slovensku k najnižším v rámci V4. Vyplýva to z dát Eurostatu aj zo štúdie Global Flourishing Study (2025), ktorú realizoval Gallupov inštitút v spolupráci s Harvardskou univerzitou a univerzitou Baylor.
Spomedzi všetkých vekových kategórií majú seniori na Slovensku a v Maďarsku najnižšiu subjektívnu spokojnosť so životom. A to napriek tomu, že mladí ľudia (vo veku od 16 do 19 rokov) vykazujú najvyššiu spokojnosť v regióne.
Dôchodcovia bez pocitu naplnenia, mladí čelia tichej kríze
Aj keď by sa mohlo zdať, že problémom sú len dôchodky, dáta hovoria o hlbšom systémovom probléme. Kvalita života starších ľudí nesúvisí len s výškou príspevku, ale aj s dostupnosťou zdravotnej starostlivosti, sociálnymi väzbami a celkovým pocitom užitočnosti. A práve ten mnohým seniorom chýba.
Na druhej strane sa do popredia dostáva čoraz zreteľnejší fenomén tzv. „duševnej únavy mladých“. Podľa dát z Global Flourishing Study, ktoré analyzovali viac než 207-tisíc respondentov z 23 krajín, sú mladí ľudia vo veku 18 – 29 rokov najnáchylnejší na úzkosť, vyhorenie a pocit beznádeje.
V USA hodnotia svoje duševné zdravie priemerne 5,68 bodu z 10, zatiaľ čo seniori vo veku 60 – 69 rokov dosahujú až 8,06 bodu. Autori výskumu upozorňujú, že ide o celosvetový trend, ktorý výrazne ovplyvňuje aj ekonomické správanie mladých ľudí – ich ochotu zakladať si rodiny, podnikať či inovovať.
Generačné napätie a slabá spoločenská odolnosť
Na Slovensku aj v Maďarsku vzniká generačné napätie: dôchodcovia sa dožadujú vyšších príspevkov, ktoré štát už nemá z čoho vyplácať, zatiaľ čo mladí ľudia cítia, že systém sa rozpadá a budúcnosť nie je stabilná. Dôsledkom je pokles spoločenskej dôvery a fragmentácia spoločnosti.
Ekonomické think-tanky ako OECD upozorňujú, že duševné zdravie mladých je dnes jedným z najvýraznejších indikátorov spoločenskej odolnosti. Tí, ktorí žijú dlhodobo v podnájmoch, u rodičov alebo v neistom pracovnom režime, vykazujú citeľne nižšiu životnú pohodu. Nadmerné používanie sociálnych sietí navyše zvyšuje výskyt porúch spánku a úzkostí až o 30 %.
Zároveň však platí, že spoločenské väzby môžu mať liečivý účinok. Ľudia, ktorí sa pravidelne zúčastňujú na komunitných či náboženských aktivitách, hodnotia svoj život v priemere o 1 až 1,3 bodu vyššie než tí, ktorí tak nerobia. Aj preto štúdie z Poľska, ktoré je v tomto ohľade stabilnejšie, vykazujú vyššiu spokojnosť vo všetkých vekových kategóriách.
Viac ako len peniaze: Potrebujeme novú zmluvu medzi generáciami
Ak chceme, aby starší ľudia žili dôstojne a mladí cítili, že ich budúcnosť má zmysel, samotné príspevky nestačia. Slovensko aj Maďarsko dnes ukazujú, čo sa stane, ak politika zredukuje spoločenské problémy na jednorazové platby.
„Najdrahšie veci sú zadarmo,“ pripomenul v diskusii predseda poslaneckého klubu strany Slovensko – Za ľudí, Michal Šipoš. Pripomenul, že ak budeme peniaze rozdávať bez toho, aby sme mali na ich krytie, nakoniec stratíme všetko – aj dôchodky, aj dôveru.
Téma trinásteho dôchodku je preto len vrcholom ľadovca. Za ním sa skrýva dlhodobá otázka: Aký život chceme seniorom skutočne ponúknuť? A akú perspektívu mladým, ktorí dnes už neveria, že budú mať lepší život než ich rodičia?
Odpoveď sa nezačína v parlamente. Začína sa v hodnotách, ktoré si ako spoločnosť zvolíme. A v ochote prestať kupovať si voličov – namiesto toho, aby sme si ich reálne vypočuli.
Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska
Zdroje: STVR, Global Flourishing Study