Európska krajina chystá ľudí na možnú vojnu. V príručke radí, ako prežiť 10 dní bez pomoci

Nemecký spolkový úrad pre civilnú ochranu a pomoc pri katastrofách (BBK) varuje, že vojna už nie je taká nepravdepodobná, ako sa zdalo ešte pred pár rokmi. V najnovšej správe preto vyzval obyvateľov, aby sa pripravili na výnimočné situácie – od výpadku elektriny cez dezinformačné kampane až po vojnový konflikt.

Úrad vydal 36-stranovú príručku s názvom „Príprava na krízy a katastrofy“, ktorá je prvou svojho druhu od roku 1990, kde sa opäť spomínajú aj vojenské scenáre. Jej cieľom nie je šíriť paniku, ale naučiť občanov, ako zostať pokojní, keď sa svet na chvíľu zastaví.

„Vždy sa oplatí byť pripravený vopred,“ vyhlásil prezident BBK Ralph Tiesler, ktorý dlhodobo upozorňuje, že pripravenosť jednotlivcov je základom spoločenskej odolnosti.

Od vojny v Ukrajine k domácim nepokojom

Podnetom pre zmenu postoja úradu bola pokračujúca ruská vojna proti Ukrajine a jej dôsledky na bezpečnostnú situáciu v Európe. Spolu s rastúcim napätím v kyberpriestore, nárastom dezinformácií a sabotáží na kritickej infraštruktúre sa mení aj predstava o tom, čo znamená bezpečie. Informoval o tom aj portál Euronews.

„Už sme v hľadáčiku,“ varoval aj šéf Spolkovej spravodajskej služby Martin Jäger, bývalý nemecký veľvyslanec na Ukrajine. Jeho slová vystihujú atmosféru, v ktorej BBK vydáva svoju novú príručku – medzi varovaním a snahou o realistický pokoj.

Úrad zároveň zdôrazňuje, že Nemecko zostáva jednou z najbezpečnejších krajín sveta. No práve preto by si jeho obyvatelia mali uvedomiť, že bezpečie nie je samozrejmosťou, ale výsledkom pripravenosti, solidarity a dôvery v overené informácie.

Desať dní samostatnosti ako nový štandard

Kľúčovým odporúčaním príručky je schopnosť domácnosti prežiť bez vonkajšej pomoci tri až desať dní. To znamená mať zásoby vody, potravín, liekov, hygienických potrieb, ale aj spôsob, ako získať informácie, keď zlyhajú moderné technológie.

Podľa výpočtov úradu by napríklad štvorčlenná rodina mala mať doma približne 60 litrov vody, dvadsať konzerv so zeleninou, tucet s ovocím, niekoľko litrov mlieka a základné suroviny ako ryžu, olej či cestoviny. Okrem toho sa odporúča mať aj hotovosť, pretože výpadok elektriny znamená koniec platobných terminálov aj bankomatov.

Cena takéhoto desaťdňového zásobenia sa podľa BBK pohybuje medzi 200 až 300 eurami. Pre mnohé domácnosti to môže byť finančná záťaž, preto úrad odporúča tzv. „živú zásobu“ – teda systém, v ktorom sa potraviny priebežne spotrebúvajú a nahrádzajú novými, aby nič nevyšlo navnivoč.

„Každý malý krok v príprave je lepší ako žiadny,“ pripomína Tiesler. „Množstvo drobných krokov znamená, že v čase krízy nie ste bezmocní, ale schopní konať.“

Keď sa svet na chvíľu vypne

BBK sa v príručke venuje aj tomu, čo sa stane, keď sa naruší každodenný rytmus. Zlyhanie elektrickej siete, výpadok internetu alebo mobilného signálu môže v priebehu hodín ochromiť krajinu, v ktorej je väčšina služieb digitalizovaná.

Bez elektriny sa zastaví kúrenie, prestane fungovať chladnička aj bankové služby, v obchodoch nebude možné platiť kartou a nemocnice sa dostanú pod tlak. Aj preto úrad odporúča mať doma rádio na batérie alebo s ručným pohonom, sviečky, deky, nabité powerbanky a základné lieky.

Rovnako dôležité je uchovávať dôležité kontakty na papieri, aby sa dali použiť aj bez telefónu. V prípade evakuácie sa odporúča mať pripravenú tašku s dokladmi, liekmi, hygienou a nabitou powerbankou – tzv. „núdzový batoh“, ktorý možno chytiť a odísť bez straty času.

Boj s dezinformáciami a panikou

Jednou z najdôležitejších kapitol novej príručky je časť o rozpoznávaní falošných správ. Krízové situácie, keď ľudia hľadajú rýchle odpovede, sú totiž ideálnym terénom pre manipulátorov. BBK vysvetľuje, že dezinformácie sa šíria najmä vtedy, keď sú správy emotívne a dramatické, pretože vyvolávajú strach a hnev.

Občania by mali podľa úradu vždy overiť pôvod správy, zistiť, kto ju zverejnil ako prvý a či ide o dôveryhodné médium. Ak nie je možné zdroj potvrdiť, správa by sa nemala ďalej šíriť.

BBK zároveň upozorňuje, že dezinformácie môžu byť rovnako nebezpečné ako fyzický útok, pretože oslabujú dôveru v štát, vytvárajú chaos a znižujú schopnosť spoločnosti reagovať.

Ako zvládnuť strach a hovoriť o ňom

Sprievodca myslí aj na psychologickú stránku krízy. Pripomína, že pocity strachu a bezmocnosti sú v extrémnych situáciách normálne. Pomáha kontakt s inými ľuďmi, udržiavanie každodennej rutiny a obmedzenie sledovania správ len na nevyhnutné minimum.

Zvláštny dôraz sa kladie na deti, ktoré krízy prežívajú po svojom. Rodičia by mali podľa BBK hovoriť s deťmi otvorene a primerane ich veku, nezahlcovať ich informáciami, no ani ich nechať v neistote. Ak dieťa vidí, že dospelí majú plán a pokoj, preberá ich istotu.

„Pripravenosť znižuje strach,“ uvádza BBK. „Kto vie, čo má robiť, zostáva pokojný – a tým pomáha nielen sebe, ale aj druhým.“

TikTok kraľuje šíreniu dezinformácií. „Obsah vyvolávajúci hnev a strach má väčší potenciál zaujať,“ vysvetľuje expertka

Keď ide o život

Záver príručky sa venuje aj situáciám, ktoré ešte nedávno pôsobili ako scény z vojnového filmu. BBK vysvetľuje, ako sa zachovať pri výbuchu, chemickom úniku alebo bombardovaní. Najlepšou ochranou je podľa úradu vnútorná miestnosť bez okien a s pevnými stenami.

Základným pravidlom je mať medzi sebou a vonkajším prostredím aspoň dve steny – prvá môže byť poškodená, druhá chráni pred črepinami a tlakovou vlnou. V prípade úniku plynov sa treba presunúť do vyšších poschodí, pri rádioaktívnych látkach naopak do suterénu.

Tieto pokyny nemajú ľudí vydesiť, ale naučiť ich konať bez paniky. Ako sa v dokumente uvádza, „kto vie, kam sa má ukryť, nestráca čas – a čas môže byť to najcennejšie, čo v kríze máme.“

Prístup krajiny ku krízovej pripravenosti sa mení. Kým počas studenej vojny bol dôraz na bunkre a zásoby paliva, dnešná stratégia stavia na informovanej a samostatnej domácnosti. BBK nechce, aby ľudia žili v strachu, ale aby chápali, že pripravenosť je moderná forma zodpovednosti.

Nemecké úrady preto spúšťajú informačné kampane, ktoré vysvetľujú, že každá domácnosť je článkom reťaze, ktorá v kríze drží spoločnosť pohromade. „Za každou pripravenosťou stojí pokojnejší spánok,“ uzatvára Tiesler. A dodáva, že pripravení občania nie sú len tí, ktorí prežijú krízu, ale aj tí, ktorí pomáhajú iným.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie