NASA varuje: Zem môže byť bez života skôr, než sa čakalo. Hrozí úbytok kyslíka a vody

Nová štúdia NASA v spolupráci s japonskou univerzitou Toho priniesla znepokojivé zistenia o budúcnosti života na Zemi. Vedci využili superpočítače a pokročilé klimatické modely, aby simulovali vývoj atmosféry a ekologických systémov našej planéty v priebehu nasledujúcich miliárd rokov.

Výsledky ukazujú, že Zem sa môže stať neobývateľnou oveľa skôr, než sa doteraz predpokladalo. Kľúčovými faktormi sú rastúce slnečné žiarenie, klimatické zmeny a postupná evolúcia Slnka, ktoré môžu destabilizovať citlivú rovnováhu prostredia.

Podľa štúdie publikovanej v Nature sa zvyšujúce teploty, zmeny v atmosfére a úbytok kyslíka môžu stať smrteľnou kombináciou pre komplexné formy života.

„Pre mnohé roky sa diskutovalo o životnosti biosféry Zeme v súvislosti s postupným zjasňovaním Slnka,“ vysvetľuje hlavný autor výskumu Kazumi Ozaki z NASA. „Aj malé zvýšenie slnečnej energie dokáže výrazne zmeniť klímu, narušiť vzorce počasia a premeniť veľké časti planéty na neobývateľné oblasti.“

Podľa simulácií by sa Zem mohla stať úplne nevhodnou pre život približne o miliardu rokov. Vtedy už budú teploty také extrémne, že oceány sa odparia, atmosféra sa zriedi a planéta sa premení na vyprahnutú pustatinu, píše ďalej portál Times of India.

zdroj: Freepik, AI

Klimatické zmeny ohrozujú ľudí skôr, než samotné Slnko

Hoci samotná planéta prežije ešte miliardy rokov, ľudská civilizácia môže čeliť existenčnej hrozbe oveľa skôr. NASA varuje, že rastúce teploty, úbytok kyslíka a vyčerpávanie prírodných zdrojov môžu vytvoriť kritický bod, po ktorom sa už obnova stane nemožnou.

Extrémne počasie, zvyšovanie hladiny morí, strata biodiverzity či nedostatok pitnej vody budú podľa vedcov pre ľudstvo čoraz vážnejšie výzvy. Tieto problémy sa ešte zhoršujú v dôsledku ľudskej činnosti – spaľovania fosílnych palív, odlesňovania a priemyselného znečistenia.

Ozaki upozorňuje, že kombinácia prirodzených a ľudských faktorov môže dramaticky urýchliť zánik biosféry. „Ak sa súčasné trendy potvrdia, možno očakávať, že atmosférický kyslík bude v budúcnosti výrazne klesať.“

Model NASA odhaduje, že už v priebehu niekoľkých storočí sa niektoré časti planéty môžu stať neobývateľnými pre ľudí. Pokles kyslíka v ovzduší, v kombinácii s extrémnymi teplotami, by mohol viesť k vymiznutiu väčšiny zložitých organizmov – s výnimkou mikrobiálneho života, ktorý dokáže prežiť v extrémnych podmienkach.

Zem bez oceánov a kyslíka

Jedným z najdesivejších scenárov je úplné odparenie oceánov, ktoré by zničilo všetky známe ekosystémy. Oceány totiž regulujú teplotu, produkujú kyslík a podporujú život na všetkých úrovniach potravinového reťazca.

NASA predpokladá, že k ich zániku dôjde dlho predtým, než sa Slnko zmení na červeného obra. Postupné zvyšovanie teploty spôsobí, že voda sa začne vyparovať a klimatický systém sa zrúti. Bez oceánov sa stratí aj prirodzená ochrana Zeme pred teplotnými výkyvmi a planéta sa zmení na suchú, nehostinnú pustinu.

Tento proces bude sprevádzaný náhlym poklesom kyslíka v atmosfére, ktorý vedci označujú ako „deoxygenáciu planéty“. Ide o nevyhnutný dôsledok rastúcej slnečnej energie. Keď sa atmosféra stane príliš tenkou a horúcou, oxid uhličitý, ktorý poháňa fotosyntézu, sa začne rozkladať, čím sa zastaví produkcia kyslíka.

„Naša planéta bude smerovať k terminálnemu štádiu, v ktorom biosféra už nebude schopná udržiavať cykly uhlíka a kyslíka,“ píše sa v abstrakte štúdie. Tento proces povedie k rýchlemu kolapsu atmosféry, aký bol typický pre skoré obdobia Zeme pred miliardami rokov.

Posledná šanca

Napriek temným prognózam NASA vedci vidia v kríze aj možnosť pre ľudskú kreativitu a technologický pokrok. Budúcnosť podľa nich závisí od toho, ako rýchlo ľudstvo dokáže prispôsobiť svoje správanie.

Udržateľné hospodárenie s energiou, obnova lesov, zníženie emisií a prechod na cirkulárnu ekonomiku sú kľúčové pre spomalenie otepľovania. Každé oneskorenie znamená menší čas na reakciu – nielen pre planétu, ale aj pre samotnú existenciu ľudskej civilizácie.

„Napriek obrovským výzvam má ľudstvo stále šancu,“ tvrdia autori štúdie. „Musíme využiť okno príležitosti skôr, než klimatické zmeny a slnečné žiarenie urobia zo Zeme planétu bez života.“

Budúcnosť Zeme tak nie je otázkou vzdialených miliárd rokov, ale stoviek až tisícov rokov, počas ktorých sa rozhodne, či sa naša civilizácia prispôsobí alebo zanikne. Ako zdôrazňujú vedci z NASA, planéta samotná prežije, otázne je, či na nej prežijeme my.

Čítaj viac z kategórie: Veda a vesmír