Putin chváli novú jadrovú zbraň, kvôli ktorej zomreli vedci. Nesmierne hlúpy systém, tvrdí expert
- Trump reagoval na test ruskej rakety bez obáv
- Putin by sa mal podľa neho venovať ukončeniu vojny na Ukrajine
- Burevestnik môže mať až nekonečný dolet
- Trump reagoval na test ruskej rakety bez obáv
- Putin by sa mal podľa neho venovať ukončeniu vojny na Ukrajine
- Burevestnik môže mať až nekonečný dolet
Na nedávny test ruskej rakety Burevestnik, ktorá je schopná niesť jadrovú hlavicu, reagoval americký prezident Donald Trump.
Prekvapením však je, že šéf Bieleho domu nad ruskou zbraňou iba mykol plecami. Podľa neho by sa ruský prezident Vladimir Putin mal namiesto zbraní venovať ukončeniu vojny na Ukrajine.
Putin po tom, čo ruská armáda otestovala túto zbraň, pochválil „jedinečnú“ raketu Burevestnik. „Chcel by som požiadať náčelníka generálneho štábu (Valerija Gerasimova), aby podal správu o testovaní jadrovej riadenej strely Burevestnik s neobmedzeným doletom,“ povedal Putin. „Ide predsa len o jedinečný produkt, ktorý nemá vo svete obdoby,“ dodal. Informuje o tom web Newsweek.
Nespoľahlivé informácie alebo dolet 14-tisíc kilometrov
Raketa Burevestnik je v NATO známa ako pod menom SSC-X-9 Skyfall. Informovali sme o tom v tomto článku. Podľa Moskvy má ísť o riadenú, nízko letiacu a nukleárne poháňanú raketu, ktorá je určená na odpálenie zo zeme. Rusko tiež napríklad tvrdí, že Burevestnik je schopná zasiahnuť Spojené štáty a dokáže obísť západnú protivzdušnú obranu.
Podľa Williama Alberquea, bývalého šéfa centra NATO pre nešírenie jadrových zbraní, je zbraň subsonická, čiže pomalšia ako zvuk, o čom píše na svojom blogu tu. Myslí si to práve kvôli tomu, že ide o riadenú raketu a nie balistickú, ktoré sú práve tie rýchlejšie. Vedec tvrdí, že zbraň je plne manévrovateľná, teda aspoň tak manévrovateľná ako lietadlo.
Alberque tvrdí, že Burevestnik je veľmi špecifickou výzvou, pokiaľ ide o schopnosť lietať tesne nad zemou, a tým sa vyhnúť niektorým radarom. Vďaka spomínanému pohonu na jadrovú energiu môže raketa zaútočiť napríklad na USA z akéhokoľvek uhla, a to vrátane aj tých, v ktorých má Washington momentálne diery.
„Test sa uskutočnil 21. októbra,“ povedal spomínaný náčelník ruského generálneho štábu a jeden z najvyššie postavených ruských generálov Gerasimov na stretnutí s Putinom. Informuje o tom agentúra TASS.
„Urobili sme niekoľkohodinový let rakety s jadrovým pohonom, ktorá preletela vzdialenosť 14-tisíc kilometrov, čo nie je jej limit,“ pokračoval Gerasimov. „Raketa bola vo vzduchu približne 15 hodín, čo tiež nie je jej limit,“ dodal ruský generál.
Program na vývoj Burevestniku zasiahla aj tragédia
Putin predstavil Burevestnik spolu s ďalšími zbraňami novej generácie v roku 2018. Súčasťou bola vtedy aj zbraň s menom Poseidon, čo je torpédo, ktoré, podobne ako Burevestnik, používa jadrový pohon a môže niesť jadrovú hlavicu.
No samotný vývin rakety mal viacero problémov. V roku 2019 program postihla katastrofa. Päť vedcov zahynulo pri výbuchu, ktorý sa podľa Rosatomu stal počas testovania „po raketových testoch vykonaných na pobrežnej plošine, keď sa zapálilo raketové palivo, čo skončilo výbuchom.“ Informoval o tom vtedy The Guardian. Rosatom je ruská štátna agentúra zameraná na jadrovú energetiku.
Rosatom uviedol, že pri výbuchu zahynulo päť ich zamestnancov, „ktorí pracovali na rádioizotopovom zdroji energie obsiahnutom v rakete“. Rosatom doplnil, že projekt zahŕňal „vytvorenie malých zdrojov energie s využitím rádioaktívnych štiepnych materiálov… Ide o jadrovú batériu, aby bolo jasné“.
Moskva oznámila, že Putin ešte minulý týždeň dohliadal na viacero strategických testov jadrových zbraní, ktoré mali schopnosť byť odpálené zo zeme, mora a vzduchu. Šéf Kremľa vtedy však Burevestnik nespomenul.
Podľa správy ruskej vlády mala armáda testovať medzikontinentálnu balistickú raketu Yars, balistickú raketu odpálenú z ponorky Sineva a neznámu riadenú strelu odpálenú zo strategického bombardéra.
Skeptický Západ
Západní experti sú však skeptickí. Spochybňujú napríklad miesto Burevestniku v arzenáli ruskej armády. „Je to nesmierne hlúpy systém,“ povedal Alberque. Odborník pokračoval s tým, že Spojené štáty podobný systém testovali na začiatku studenej vojny. Následne však s testami aj prestali. Reakcia americký predstaviteľov však bola ostrejšia.
„Vedia, že máme jadrovú ponorku, najväčšiu na svete, priamo pri ich pobreží,“ povedal Trump v reakcii na Putinovo oznámenie testov tejto zbrane. „Takže, myslím, že nemusí vedieť ísť 8-tisíc míľ,“ uviedol Trump. „Oni s nami nehrajú hry. My s nimi tiež nehráme hry,“ pokračoval Trump. „Nemyslím si, že je vhodné, aby Putin hovoril takéto veci,“ doplnil.
„Mimochodom, mal by ukončiť vojnu,“ povedal americký prezident. „Vojna, ktorá mala trvať týždeň, sa teraz blíži k štvrtému roku. To by mal robiť namiesto testovania rakiet,“ dodal Trump.
Dlhoročná vojna a nové sankcie
Viacerí analytici a predstavitelia v minulosti opakovali, že Kremeľ veril, že ruské vojsko rýchlo preberie kontrolu nad Ukrajinou, keď Putin v roku 2022 začal nevyprovokovanú inváziu suverénnej krajiny. Viac ako tri roky neskôr kontroluje Rusko približne pätinu územia Ukrajiny.
Trumpova administratíva sa dlhodobo zdráhala prinútiť Moskvu k rokovaciemu stolu. Zlom prišiel v stredu, keď Biely dom uvalil na Kremeľ sankcie, ktorých cieľom je obmedziť schopnosť Ruska pokračovať vo vojne na Ukrajine.
Americké sankcie sprevádzalo aj prijatie 19. balíčka sankcií EÚ namierených na zisky Ruska z energetiky. Moskva oznámila, že jej postoj voči mierovej dohode pre Ukrajincov sa nezmenil.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sankcie privítal, no vyzval na ďalšie kroky. Zelenskyj chce pokračovať vo vyvíjaní tlaku na Moskvu, keďže Rusko cez víkend zasa raz zaútočilo na krajinu dronmi a raketami.
Čítaj viac z kategórie: Zahraničie
Zdroje: Newsweek, TASS, William Alberque, The Guardian