V roku 2026 sa Slovákom znížia príjmy. Jedna konkrétna skupina príde až o 858 eur, varujú analytici

Vláda SR predstavila konsolidačný balíček, ktorý má zlepšiť stav verejných financií a znížiť rast štátneho dlhu. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) však realita výrazne zaostáva za pôvodnými ambíciami.

Kým kabinet pôvodne komunikoval prínos vo výške 2,7 miliardy eur, aktuálne odhady hovoria len o 1,6 miliardy eur v roku 2026, čo predstavuje 1,1 % hrubého domáceho produktu (HDP). Balíček tak naplní len 60 % očakávaného efektu.

Zlepšenie deficitu nebude trvalé

Dlhodobý vplyv samotného balíčka – teda bez započítania iných opatrení v rozpočte – by mohol prispieť k ozdraveniu verejných financií o 0,9 % HDP, čo je približne 1,2 miliardy eur. Spolu s ďalšími výdavkovými opatreniami, ktoré parlament schválil mimo konsolidačného rámca, sa však pozitívny efekt znižuje len na 0,3 % HDP, teda asi 400 miliónov eur.

RRZ upozorňuje, že „rast verejného dlhu sa síce vďaka balíčku spomalí, ale jeho trajektória zostáva neudržateľná”. Do roku 2029 by mal verejný dlh narásť na 73,4 % HDP, čo predstavuje len o 2,6 % HDP nižšiu úroveň v porovnaní so scenárom bez akýchkoľvek úsporných opatrení.

Vysoké daňovo-odvodové zaťaženie brzdí efekt balíka

Najväčšou slabinou balíka je jeho štruktúra. Viac ako 42 % opatrení tvorí zvýšenie daňovo-odvodového zaťaženia fyzických osôb.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje, že príliš veľká časť balíčka je postavená na zvyšovaní daní a odvodov pre pracujúcich, čo brzdí ekonomiku a oslabuje jej rast. Kvôli tomu prinesie balíček do štátnej kasy o 1,2 miliardy eur menej, ako by mohol, keby bol zostavený efektívnejšie – napríklad so zameraním na šetrenie vo verejných výdavkoch alebo na menej škodlivé formy zdanenia.

To v praxi znamená dlhšie obdobie konsolidácie a pomalší pokles deficitov. Zároveň ide proti odporúčaniam renomovaných inštitúcií ako OECD či Európskej rady, ktoré Slovensku dlhodobo odporúčajú znížiť daňové zaťaženie práce a presunúť ho na environmentálne a majetkové dane.

Domácnosti prídu o stovky eur ročne

Vplyvy konsolidácie nepocíti len štátny rozpočet, ale aj bežné domácnosti. Už v roku 2026 sa podľa odhadov znížia disponibilné príjmy rodín v priemere o 2,1 %. To predstavuje ročne:

• 247 eur pre jednotlivca bez detí,
• 742 eur pre rodinu dvoch rodičov s jedným dieťaťom,
• 858 eur pre rodinu dvoch rodičov s dvoma deťmi.

Najsilnejší zásah pocítia ekonomicky aktívne domácnosti. RRZ upozorňuje, že „najviac budú zasiahnuté rodiny v produktívnom veku s pracovným príjmom, najmä rodiny so samostatne zárobkovo činnou osobou“. Naopak, najmenší vplyv budú pociťovať domácnosti seniorov a rodiny bez pracovného príjmu, ktorým sa príjem zníži v priemere len o 0,6 % (približne 65 eur ročne).

 

zdroj: RRZ

Najväčší pokles príjmov pocítia SZČO

Osobitnou kapitolou sú domácnosti, kde jeden z členov podniká ako pôsobí ako SZČO. Podľa oficiálnych údajov sa mnohé z nich zaraďujú medzi nízkopríjmové skupiny, hoci ich skutočné príjmy môžu byť vyššie. Balíček ich zasiahne najviac. V rodinách s deťmi, kde je aspoň jeden člen SZČO, sa odhaduje ročný pokles príjmov v priemere až o 1 056 eur, zatiaľ čo v rodinách bez SZČO bude reálny vplyv len polovičný.

Fiškálne náklady ponesú najmä mladšie generácie

Konsolidačné opatrenia majú nerovnomerný dosah aj z generačného hľadiska. Dnešné generácie v produktívnom veku budú každoročne prispievať v priemere 152 eur na osobu. Najviac zasiahne tých, ktorí sú na začiatku pracovnej kariéry, kde sa ročné náklady vyšplhajú na 200 eur. Seniori budú ovplyvnení najmä dočasným zmrazením 13. dôchodku, pričom ich strata bude v priemere 62 eur ročne po zvyšok ich života.

Balíček bude mať negatívny dosah aj na rast slovenskej ekonomiky. V roku 2026 sa očakáva spomalenie ekonomického rastu o 0,36 percentuálneho bodu oproti scenáru bez konsolidácie. Tento prepad bude spôsobený najmä zvýšením nákladov práce a zdanením, ktoré tlmia spotrebu aj investície.

V neskorších rokoch by sa však mohol prejaviť pozitívny efekt nižšej rizikovej prirážky na dlh – teda nižších úrokových sadzieb na financovanie štátu. Vďaka tomu by mal byť rast ekonomiky do konca dekády porovnateľný s vývojom bez balíčka. Ako konštatuje RRZ, „v dôsledku nižšej rizikovej prirážky bude implementácia hodnoteného balíčka viesť v priebehu budúcej dekády k približne o 0,09 percentuálneho bodu rýchlejšiemu rastu ekonomiky.“

Pôvodný návrh vlády obsahoval vyšší podiel opatrení s nižším negatívnym vplyvom na ekonomiku – napríklad zdanenie spotreby, úspory na prevádzke štátu či dane z majetku. Ich podiel však v aktuálnom návrhu klesol z 65 na 55 %, najmä kvôli zníženým odhadom úspor vo verejných výdavkoch. RRZ upozorňuje, že ideálny podiel priaznivejších opatrení by sa mal blížiť k 100 %.

zdroj: RRZ

Konsolidácia je potrebná, ale zatiaľ nedostatočne efektívna 

RRZ vo svojej analýze opakovane zdôrazňuje, že Slovensko konsolidáciu verejných financií nutne potrebuje. Bez nej by verejný dlh pokračoval v prudkom raste. Aktuálny balíček však trpí zásadnými nedostatkami. Jeho objem je nízky, štruktúra neefektívna a vplyvy sú  nespravodlivo rozdelené medzi jednotlivé skupiny obyvateľstva.

„Ozdravovanie verejných financií je nevyhnutné pre zachovanie dlhodobého potenciálu slovenskej ekonomiky,“ píše RRZ. Zároveň však varuje, že „dominantné opatrenia balíčka – výrazný nárast nákladov práce a ďalšie zvyšovanie firemných daní, sú pre rast ekonomiky dlhodobo najškodlivejšie.“

Balíček tak síce na papieri zlepšuje čísla verejných financií, no robí tak spôsobom, ktorý môže oslabiť konkurencieschopnosť krajiny a zaťažuje najmä pracujúcich. Na dosiahnutie skutočne udržateľných verejných financií bude potrebné pristúpiť k hlbším a lepšie vyváženým reformám.

zdroj: RRZ

Vyššie dane, nižšie príjmy a opäť rastúce ceny

Kým v dôsledku konsolidačného balíčka sa už v roku 2026 znížia disponibilné príjmy rodín v priemere o 2,1 %, ďalší tlak na peňaženky prinesie vývoj inflácie. Po tom, čo sa medziročná inflácia v októbri 2025 dostala prvýkrát po piatich mesiacoch pod hranicu 4 %, analytici očakávajú len jej dočasné spomalenie.

„Inflácia by sa mala ešte jemne spomaliť aj v novembri 2025, najmä vďaka stále priaznivému bázickému efektu u potravín. V decembri by sa inflácia mohla, naopak, prechodne opäť mierne zrýchliť,“ uviedol analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Odhaduje, že koncom roka zotrvá pod hranicou 4 %, pričom priemerná inflácia za celý rok dosiahne práve túto úroveň.

Tento vývoj potvrdzuje aj analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. „Priemerná miera inflácie by tak v tomto roku mohla dosiahnuť 4 %, v budúcom roku predpokladáme jej priemer na úrovni 3,5 %, najmä pre vyššie ceny tepla,“ vysvetľuje. Vysvetľuje, že v decembri môže dôjsť k miernemu zrýchleniu rastu cien v dôsledku efektu nižšej porovnávacej bázy z vlaňajška.

Analytik 365.bank Tomáš Boháček pripomína, že hoci je inflácia na Slovensku stále vyššia než v eurozóne, rozdiel sa zmenšuje. Zároveň upozorňuje na pretrvávajúce riziká.

„Hlavným rizikom do zimy zostáva sektor služieb, kde sa stále prejavujú stúpajúce náklady práce a tlak na marže,“ upozorňuje. Zmena formy štátnej pomoci s nákladmi na teplo — zo znížených cien na priame šeky — síce zníži vplyv na štatistickú infláciu, no reálne výdavky domácností sa zvýšia.

Celkovo tak domácnosti pocítia kombinovaný vplyv vyšších daní, nižších reálnych príjmov a opätovného rastu cien. Táto kombinácia výrazne znižuje ich kúpnu silu a vytvára priestor pre ďalší pokles spotreby, ktorý môže brzdiť už aj tak slabý hospodársky rast.

Spomaľovanie ekonomiky ešte prehĺbi dôsledky konsolidácie

Kombinácia vyšších daní, nižších disponibilných príjmov a rastúcich cien sa nebude diať vo vákuu. Podľa aktuálnych prognóz Európskej komisie totiž slovenská ekonomika čaká obdobie pomalého rastu. Zatiaľ čo v roku 2025 sa reálny hrubý domáci produkt zvýši len o 0,8 %, v roku 2026 zostane rast na nízkej úrovni 1 %. Až v roku 2027 sa očakáva mierne oživenie na 1,4 %, najmä vďaka exportu a štartu novej automobilky.

Tento slabý výkon ekonomiky je podľa Komisie dôsledkom viacerých faktorov. Patrí sem obchodná neistota, vplyvy amerických ciel na slovenský vývoz, slabší výkon priemyslu a pomalší rast súkromnej spotreby. Práve spotreba domácností, ktorá je najdôležitejším motorom ekonomiky, bude v nasledujúcich rokoch utlmená aj v dôsledku fiškálnej konsolidácie.

„Rast súkromnej spotreby sa bude v dôsledku fiškálnej konsolidácie naďalej spomaľovať,“ konštatuje Komisia. Zvýšenie DPH, vyššie ceny energií a nárast odvodového zaťaženia obyvateľstva znižujú ich schopnosť míňať, čo sa spätne premieta do slabšej domácej ekonomickej aktivity.

Zároveň sa očakáva, že reálne mzdy budú v roku 2026 klesať. Hoci inflácia by sa mala v tom roku udržať na úrovni okolo 4,1 %, rast odmien zamestnancov bude podľa Komisie negatívny. To znamená, že kúpna sila obyvateľstva sa znovu zníži. Trh práce pritom začne strácať na dynamike: nezamestnanosť vzrastie z aktuálnych 5,4 % na 5,6 % a plánované úspory vo verejnom sektore ešte viac utlmia rast zamestnanosti.

Slabý hospodársky výkon a vysoké výdavky na obranu a spolufinancovanie eurofondových projektov sa podpíšu aj pod vývoj verejného dlhu. Kým v roku 2025 sa očakáva dlh na úrovni 61,9 % HDP, v roku 2026 vzrastie na 64 % a v roku 2027 až na 66,9 %.

Aj keď konsolidačný balík vlády čiastočne tlmí rast deficitu, Komisia predpokladá, že v roku 2027 sa opäť zvýši verejný deficit na 5,3 % HDP, najmä pre rast verejných investícií. To ukazuje, že aj po prijatí balíka verejné financie zostávajú pod tlakom.

V kontexte spomaľujúceho rastu a slabnúcej kúpnej sily domácností sa preto konsolidačné opatrenia javia ako obzvlášť zaťažujúce. Zvyšovanie daní a odvodov v čase ekonomickej stagnácie znásobuje ich negatívne vplyvy na zamestnanosť, spotrebu aj investície.

To znamená, že fiškálne ozdravenie Slovenska sa síce začalo, ale za cenu ekonomického spomalenia a výrazného vplyvu na bežné domácnosti, ktoré budú v nasledujúcich rokoch niesť jeho najväčšiu záťaž.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy