Slovenské dlhopisy sľubujú istotu, no trhy ušli o míle ďalej. Porovnali sme, ako veľmi zaostávajú (TÝŽDENNÝ PREHĽAD)

Finančné trhy zažívali posledné mesiace turbulentné obdobie, zatiaľ čo ľudské príbehy zo sveta priniesli správy o odvahe, kultúrnych rozdieloch aj hľadaní domova v netradičných podmienkach. Tento týždeň sa v prémiových článkoch Startitup stretli tri odlišné svety: výkon slovenských dlhopisov, vzťah dvoch ľudí z opačných kultúr a umelec, ktorý žil v opustenej vile v Poľsku.

Svetová burza aj zlato výrazne porážajú naše štátne dlhopisy

Začiatkom apríla tento rok štát predstavil dva nové dlhopisy určené pre bežných sporiteľov – INVESTOR a PATRIOT. Komunikované boli ako bezpečný nástroj na ochranu úspor pred neistotou na trhoch, no takmer okamžite sa ozvala vlna kritiky. Ekonómovia upozorňovali, že pri inflácii nad 3,5 % nedokážu tieto produkty reálne udržať kúpnu silu peňazí.

Od emisie ubehlo 235 dní, čo už umožňuje porovnať ich výkonnosť s rizikovejšími aktívami na svetových trhoch. Kým štátne dlhopisy postupne nabiehajú na sľúbený úrok, globálne akciové indexy či zlato si za tento čas prešli dynamickým rastom. Rozdiel je viditeľný: trhy v Európe, USA aj vo svete od apríla vzrástli približne o 7 až 10 %, zatiaľ čo INVESTOR a PATRIOT ostávajú v pásme okolo troch percent ročne.

Dlhopis INVESTOR ponúka fixný ročný výnos 3 % so splatnosťou dva roky. PATRIOT ponúka 3,3 %, no s viazanosťou na štyri roky. Pre konzervatívnych sporiteľov môže ísť o férovú ponuku, štát však priznáva, že ide o bezpečný, nie výnosový produkt. Pri úrokoch nižších než inflácia reálna hodnota peňazí mierne klesá.

Analytik Marek Nemky vysvetľuje, koľko doteraz reálne zarobili: „Pri dlhopise INVESTOR ide približne o 1,9 % a pri PATRIOT-e o 2,1 %. Ak ste investovali 1 000 eur, váš ‘zarobený’ úrok momentálne predstavuje 19, respektíve 21 eur. Treba však pripomenúť, že tieto peniaze reálne uvidíte na účte až v čase výplaty kupónu, teda v apríli budúceho roka.“

Konzervatívna investícia tak opäť ukazuje svoje limity v prostredí zvýšenej inflácie a v porovnaní s dynamickým globálnym trhom. Na druhej strane poskytuje istotu, ktorú volatilné aktíva garantovať nedokážu.

Prečítaj si celý článok TU.

Slovák Viktor o svadbe v Thajsku, stereotypoch a očakávaniach

Viktor a Supisarapa sa spoznali na opačnom konci sveta – v austrálskom Lucky Bay. Jej partii zlyhala baterka v aute, jeho tím sa ocitol na mieste presne v správnej chvíli. Po krátkom rozhovore si začali písať a nasledujúce tri mesiace fungovali na diaľku medzi Perthom a Melbourne. O ich príbehu, kultúrnych rozdieloch aj stereotypoch hovoria v otvorenom rozhovore.

Najsilnejší moment ich vzťahu prišiel, keď si Viktor vážne zlomil zápästie. Poisťovňa odmietla preplatiť operáciu a náklady dosiahli približne 30-tisíc dolárov. Práve vtedy Supisarapa ukázala gesto, ktoré Viktor dodnes považuje za výnimočné. „Keď skončila posledný deň školy v Melbourne, kúpila si letenku a na druhý deň letela za mnou do Perthu, aby bola so mnou,“ opisuje. Pomáhala mu pri bežných veciach a zabezpečovala domácnosť, kým mal ruku v sadre päť mesiacov.

Neskôr spolu cestovali k Uluru, kde sa ich vzťah definitívne prehĺbil. Viktor priznáva, že hoci existujú stereotypy o „západniaroch“ v Thajsku, jeho manželka patrí medzi rodinne založené, pokorné ženy. Vysvetľuje, že Thajsko je kultúrne rozmanité a generalizácie sú často skresľujúce.

Viktor aj Supisarapa neskôr žili v Austrálii, v Thajsku a napokon sa usadili v Nórsku. V rozhovore hovoria aj o očakávaniach thajských rodín či rozdieloch medzi slovenskými a thajskými svadbami. Niektoré bohatšie rodiny podľa ich slov očakávajú vysoké sumy ako dar, čo môže byť pre Európanov prekvapivé. Napriek rozdielom partneri tvrdia, že ich vzťah funguje najmä vďaka rešpektu a trpezlivosti.

Prečítaj si celý článok TU.

Beatnik Peter býval v opustenej vile v Poľsku

Peter Hlad je umelec, slobodomyšlienkar a ako sám seba nazýva – beatnik súčasnosti. Svoj domov vidí všade tam, kde si ho vie vytvoriť. Počas pobytu v Poľsku sa rozhodol bývať v opustenej vile Marína, ktorú objavil na urbexových fórach. Predtým žil dobrovoľne niekoľko mesiacov na ulici, a preto mu myšlienka opustenej budovy neprišla zvláštna.

Vila bola špinavá, zanedbaná a nepripravená na život. Peter si však vyhliadol najčistejšiu izbu, vypratal ju a umyl podlahu. Tvrdí, že neporiadok mu neprekážal. „O mesiac som v miestnosti mal vonné sviečky,“ smeje sa.

Byrokracia spojená s intrákom ho nelákala, preto si zvolil vilu. V nej prežíval bežné dni, riešil vykurovanie aj hygienu v podmienkach, ktoré opisuje ako náročné, ale rešpektujúce jeho potrebu slobody. Zážitky z vily však neboli len príjemné. Peter priznáva, že v nej zažil nepríjemné sny a až neskôr zistil, že sa tam kedysi odohrala vražda. Téma paranormálnych javov je prirodzenou obavou pri bývaní v opustených priestoroch, no v jeho prípade išlo skôr o atmosféru a ticho, ktoré budova dlhé roky skrývala.

Peter hovorí, že napriek všetkým výzvam mu vila poskytla priestor na tvorbu, rozmýšľanie aj slobodu, ktorá je pre umelca kľúčová.

Prečítaj si celý článok TU.

Čítaj viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality