Prelomové dáta menia pohľad na dlhovekosť. Severská strava predlžuje život o celé roky

Stravovanie sa stáva jednou z najdôležitejších premenných, ktoré ovplyvňujú dĺžku a kvalitu života. Kým trendy na sociálnych sieťach sa menia rýchlosťou blesku, odborníci sa čoraz častejšie obracajú k dlhodobo overeným modelom výživy, upozornil portál Scitech Daily.

Najnovší výskum z Aarhus University ukazuje, že práve systematické odporúčania, nie rýchle diéty, môžu priniesť prekvapivo výrazné výsledky. Vedci sa pozreli na to, ako dodržiavanie aktualizovaných škandinávskych odporúčaní ovplyvňuje zdravie státisícov ľudí. Výsledok je jednoznačný: severská strava môže predĺžiť život.

Výskumníci zverejnili nové zistenia, ktoré spájajú aktualizované škandinávske výživové odporúčania s dlhšou dĺžkou života. Ide o prvú veľkú analýzu, ktorá ukazuje, že „severský tanier“ nemusí byť len prospešný pre planétu, ale aj pre samotného človeka. Nové pravidlá sa pritom stali základom pre národné výživové odporúčania naprieč severnou Európou.

Strava s menším množstvom mäsa a cukru prináša viditeľný efekt

Aktualizované odporúčania vychádzajú z dvoch cieľov – podporovať zdravie ľudí a súčasne znižovať environmentálnu stopu. Stratégia je jednoduchá: menej červeného mäsa, menej pridaného cukru a viac celozrnných obilnín, rýb, strukovín a nízkotučných mliečnych výrobkov.

Tím výskumníkov pod vedením Christiny Dahm sledoval, ako dodržiavanie odporúčaní vplýva na zdravie. Zistili, že ľudia, ktorí sa k jednotlivým zásadám približujú, majú výrazne nižšiu úmrtnosť, píše Science Direct.

Výsledky sú jasné. Výskumníčka vysvetľuje: „Naša štúdia ukazuje, že medzi švédskymi mužmi a ženami stredného veku, ktorí sa odporúčaní držia najviac, je úmrtnosť o 23 % nižšia v porovnaní s tými, ktorí ich dodržiavajú najmenej.“ Platilo to aj po zohľadnení faktorov, ako sú vzdelanie, príjem či fyzická aktivita.

Takmer 76-tisíc ľudí sledovali viac ako dve desaťročia

Aby mali čo najpresnejší obraz, odborníci využili dáta z dvoch robustných populárnych štúdií: Swedish Mammography Cohort a Cohort of Swedish Men. Obe sledujú stravovacie návyky a životný štýl Švédov od roku 1997.

Štúdia tak disponovala dátami od viac než 76 000 ľudí, ktorí počas rokov podrobne vyplnili dotazníky o jedle a životnom štýle. Počas takmer 19 rokov sledovania zomrelo viac než 30 000 účastníkov.

Porovnaním toho, ako sa jednotlivci približovali k odporúčaným pravidlám, mohli vedci presne určiť, ako strava ovplyvňuje riziko predčasného úmrtia.

Čím presnejšie ľudia odporúčania dodržiavali, tým výraznejšie ich chránili pred chorobami. Platilo to najmä pri riziku úmrtia na rakovinu a srdcovo-cievne ochorenia.

Model, ktorý pomáha ľuďom aj planéte

Výsledky štúdie presahujú rámec individuálneho zdravia. Vedci upozorňujú, že strava má obrovský vplyv na životné prostredie. Približne 30 % všetkých emisií skleníkových plynov pochádza z výroby potravín. Severské odporúčania preto zohľadňujú aj to, ktoré potraviny zaťažujú klímu najmenej a zároveň zabezpečujú nutričné potreby populácie.

„Pretože odporúčania berú do úvahy aj klimatický vplyv, naše zistenia ukazujú, že udržateľná severská strava prospieva nielen zdraviu, ale aj životnému prostrediu. Môže slúžiť ako model pre iné regióny po celom svete,“ dodáva Christina Dahm.

Nové odporúčania tak poskytujú dôležitý dôkaz, že snaha o udržateľnú stravu nie je len environmentálny trend, ale aj účinný nástroj verejného zdravia.

Strava, ktorá môže predĺžiť život

Hoci výsledky hovoria jasne o zníženej úmrtnosti, mnohé otázky ešte čakajú na odpovede. Vedci chcú študovať, či dodržiavanie odporúčaní ovplyvňuje aj vznik konkrétnych ochorení, ako sú obezita, cukrovka 2. typu či ďalšie formy rakoviny.

Dahm naznačuje, že výskum už pokračuje: „Chceme zistiť, či sa podobné výsledky objavia aj pri ďalších zdravotných ukazovateľoch. Naše dáta sú teraz dostatočne rozsiahle na ďalší výskum.“

Aktualizované odporúčania NNR23 tak môžu v najbližších rokoch formovať podobu stravovacích pravidiel naprieč Európou – nielen kvôli zdraviu, ale aj klimatickej udržateľnosti. Štúdia zároveň ukazuje, že ani jeden účastník nedosiahol plné dodržanie pravidiel, čo naznačuje, že ide o systém, ku ktorému sa dá postupne približovať.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy