Vakcíny proti Covid-19 prekvapili vedcov. Môžu chrániť pred smrteľným jedom
- Vedci zistili, že mRNA môže pomôcť po uštipnutí jedovatým hadom
- Ide o výnimočný objav
- Môže byť prvým krokom k novej liečbe
- Vedci zistili, že mRNA môže pomôcť po uštipnutí jedovatým hadom
- Ide o výnimočný objav
- Môže byť prvým krokom k novej liečbe
Technológia, ktorá počas pandémie zachraňovala životy, má ďalší nečakaný potenciál. Podľa najnovšej štúdie dokáže chrániť svalové tkanivo pred jedom smrteľných hadov a môže výrazne znížiť počet trvalých postihnutí po uštipnutí.
Ochrana pred hadím jedom
Vedci z University of Reading a Technickej univerzity v Dánsku ukázali, že rovnaký princíp, aký stál za vakcínami proti ochoreniu covid-19, môže chrániť aj pred jedovatými hadmi. Výsledky publikovali koncom novembra v časopise Trends in Biotechnology.
Tím skúmal, či je možné využiť mRNA technológiu na ochranu pred poškodením spôsobeným jedom hada Bothrops asper, známeho z oblastí Strednej a Južnej Ameriky. Jeho toxín spôsobuje masívne poškodenie svalov, ktoré ani po okamžitej liečbe často nezvratne naruší schopnosť pacienta hýbať rukou či nohou.
Vedci vytvorili špeciálne mRNA molekuly zabalené v malých tukových nanočasticiach. Po aplikácii do svalu tieto častice učia bunky vytvárať protilátky – presne tie, ktoré dokážu neutralizovať toxín ešte predtým, než poškodí tkanivá, upozornil denník Pravda.
Ako vysvetlil hlavný autor štúdie, profesor Sakthi Vaiyapuri: „Po prvý raz sme ukázali, že technológia mRNA môže chrániť svalové tkanivo pred poškodením spôsobeným hadím jedom. To otvára úplne nové možnosti liečby uštipnutí hadom, najmä pri lokálnych poraneniach, ktoré súčasné antiséra nedokážu dobre riešiť.“
Ako to funguje
Tradičné antisérum funguje najmä v krvnom obehu a neutralizuje toxíny, ktoré sa dostanú do tela. Problémom však sú lokálne svalové zranenia, kde sa jed hromadí ešte predtým, než sa rozšíri do krvi. Práve tu mRNA technológia ukazuje svoju silu.
V laboratórnych testoch na ľudských svalových bunkách sa po injekcii mRNA začali vytvárať ochranné protilátky v priebehu 12 až 24 hodín. Tieto bunky následne vykazovali výrazne menšie poškodenie po kontakte s toxínom.
Podobné výsledky priniesli aj testy na myšiach. Jediná dávka mRNA ich chránila pred zraneniami, keď bola podaná 48 hodín pred vystavením jedu. Zvýšené hladiny enzýmov, ktoré signalizujú poškodenie svalov, sa u nich nevyskytli a štruktúra svalov zostala neporušená.
Podľa profesora Andreasa Laustsena z Technickej univerzity v Dánsku ide o oveľa širší potenciál než len v prípade uštipnutia hadom. „Túto liečbu sme testovali na hadom jede, ale táto technológia môže byť ešte užitočnejšia pri iných ochoreniach, pri ktorých toxíny spôsobujú poškodenie postupne. Napríklad by mohla blokovať škodlivé toxíny produkované baktériami počas infekcií,“ vysvetlil.
Celosvetový problém, ktorý si vyžaduje moderné riešenia
Uštipnutia hadom patria medzi najpodceňovanejšie globálne zdravotné hrozby. Každoročne nimi utrpí približne 5,4 milióna ľudí, pričom až 140 000 z nich zomrie a ďalších 400 000 má trvalé následky – amputácie, ochrnutia či pretrvávajúce bolesti.
Mnohé postihnuté regióny sa nachádzajú v odľahlých oblastiach, kde je prístup k zdravotníckemu zariadeniu obmedzený. Aj keď pacient antisérum dostane, liečba má svoje limity – antiséra sú drahé, nie vždy dostupné v správnom čase a len čiastočne dokážu zabrániť lokálnej deštrukcii tkaniva, píše University of Reading.
Výskumný tím preto navrhuje kombinovanú stratégiu – spojiť tradičné antiséra s mRNA liečbou. Antiséra by rýchlo neutralizovali toxíny v krvnom obehu, zatiaľ čo mRNA by aktivovala bunky v miestach zranenia, aby chránili svalovú hmotu.
Výsledky zatiaľ predstavujú „dôkaz princípu“, no podľa vedcov ide o výrazný krok k modernejšej, dostupnejšej a efektívnejšej liečbe.
Čo ešte treba vyriešiť
Aj keď sú výsledky sľubné, vedci upozorňujú, že pred použitím u pacientov je potrebné prekonať niekoľko prekážok. Ochranné protilátky sa vytvárajú až po hodinách a súčasný prototyp cieli len na jeden konkrétny toxín.
Budúce verzie mRNA liečby budú musieť:
- reagovať rýchlejšie,
- pôsobiť proti viacerým toxínom v jedinom hadom uštipnutí,
- byť stabilné aj v odľahlých oblastiach bez chladiacich zariadení,
- byť cenovo dostupné pre rozvojové krajiny.
Ako uzatvára profesor Vaiyapuri: „Teraz musíme tento prístup rozšíriť tak, aby cielil na viaceré toxíny hadieho jedu, vyriešiť problémy so skladovaním v vidieckych oblastiach a zabezpečiť rýchlejšiu tvorbu protilátok v tkanivách. Potenciál znížiť počet postihnutí medzi obeťami uštipnutia hadom je značný.“
Výskumníci už pracujú na nových verziách liečby, ktoré budú testovať aj v situáciách, v ktorých sa podá po samotnom uštipnutí, teda v reálnych podmienkach, s ktorými sa zdravotníci stretávajú najčastejšie.
Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy
Zdroje: Trends on Biotechnology, Pravda, University of Reading