Šokujúce majetkové rozdiely: Pár tisíc najbohatších vlastní viac než 3 miliardy ľudí

Svetová ekonomika rastie, ale zisky z tohto rastu sa rozdeľujú extrémne nerovnomerne. Najnovšia Správa o globálnej nerovnosti (World Inequality Report 2026), ktorú zostavilo vyše 200 výskumníkov, odhaľuje alarmujúce rozdiely v rozložení bohatstva a príjmov po celom svete.

Analýza údajov ukazuje, že nerovnosť dosiahla extrémnu úroveň. Podľa autorov správy už nemožno hovoriť len o dlhodobom trende, ale o krízovej situácii vyžadujúcej okamžitú reakciu. Ako informoval portál FT News na základe informácie agentúry Bloomberg, francúzsky ekonóm Thomas Piketty a jeho kolegovia zdôrazňujú, že takáto koncentrácia bohatstva podkopáva nielen ekonomickú stabilitu, ale aj demokratické základy spoločnosti.

Skutočné bohatstvo kontroluje len hŕstka ľudí

Len nepatrných 0,001 % svetovej populácie – teda približne 56-tisíc ľudí – vlastní majetok, ktorý trojnásobne prevyšuje bohatstvo najchudobnejšej polovice ľudstva. To znamená, že skupina ľudí, ktorá by sa zmestila na jeden futbalový štadión, kontroluje viac zdrojov ako 2,8 miliardy dospelých ľudí.

Podľa Správy o globálnej nerovnosti najbohatších 10 % svetovej populácie získava až 53 % všetkých príjmov, zatiaľ čo najchudobnejšia polovica ľudstva dostáva iba 8 %. Ešte výraznejšie sú rozdiely v celkovom bohatstve – najbohatšia desatina vlastní tri štvrtiny svetového majetku, pričom chudobnejšia polovica má k dispozícii len 2 %.

Tieto čísla nadobúdajú ešte hrozivejší rozmer, keď sa pozrieme na vrchol distribúcie. Najbohatšie 1 % svetovej populácie (približne 56 miliónov ľudí) vlastní 37 % globálneho bohatstva, čo je 18-krát viac než celá spodná polovica ľudstva dohromady.

zdroj: Global Economic Inequality World Report 2026

Priepastné rozdiely v príjmoch rastú ešte rýchlejšie

Tieto nerovnosti navyše rýchlo rastú. Majetok multimilionárov sa od 90. rokov minulého storočia zvyšuje približne o 8 % ročne, čo je takmer dvojnásobne rýchlejšie tempo ako rast bohatstva najchudobnejšej polovice svetovej populácie. Miliardári tak znásobujú svoje už aj tak obrovské majetky, zatiaľ čo zárobky chudobnejšej časti populácie zostávajú len minimálne.

V praxi to znamená, že priemerný človek v spodnej polovici populácie zarába približne 425 eur mesačne. Oproti tomu príslušník najbohatšej desatiny ľudstva má mesačný príjem okolo 13 275 eur a človek z najbohatšej jednej milióntiny populácie (približne 56 000 najbohatších ľudí) zarába viac než 20 miliónov eur mesačne.

Tento obrovský nepomer sa prejavuje aj v každodennom živote. Zatiaľ čo polovica svetovej populácie žije z menej ako 500 eur mesačne, najbohatšia desatina zarába 31-krát viac a tí najbohatší až 50 000-krát viac.

Dve storočia prehlbujúcej sa nerovnosti

Historické údaje ukazujú, že extrémna nerovnosť nie je novým javom. Za posledné dve storočia 10 % najbohatších ľudí konzistentne získavalo viac než polovicu všetkých príjmov, zatiaľ čo najchudobnejšia polovica nikdy nedosiahla viac než 15 %. Podiel najchudobnejšej polovice na celkových príjmoch dokonca klesol zo 14 % v roku 1820 na dnešných 8 %.

„Slovensko zostane len liahňou talentov a vidiekom Prahy,“ hovorí najmladšia profesorka na Karlovej univerzite

Nerovnosť sa prejavuje aj medzi regiónmi. Severná Amerika a Oceánia spolu s Európou výrazne prevyšujú svetový priemer v príjmoch aj bohatstve. Na druhej strane subsaharská Afrika, južná a juhovýchodná Ázia zostávajú hlboko pod globálnym priemerom. Priemerný dospelý človek v Severnej Amerike a Oceánii vlastní viac než šestnásťnásobok majetku priemerného dospelého v subsaharskej Afrike.

Nerovnosť panuje aj v rámci regiónov

Významné rozdiely existujú aj v rámci jednotlivých regiónov. Dokonca aj v Európe, regióne s najnižšou príjmovou nerovnosťou, je bohatstvo najbohatšej desatiny takmer 200-krát vyššie než bohatstvo najchudobnejšej polovice obyvateľov. Na Blízkom východe a v severnej Afrike je tento pomer až 520:1.

Správa tiež poukazuje na polarizáciu v raste príjmov. Zatiaľ čo najchudobnejšia polovica sveta a najbohatšie skupiny zaznamenali relatívne silný rast príjmov, globálna stredná trieda (stredných 40 % populácie) zažila stagnáciu. Niektoré skupiny v tejto kategórii zaznamenali rast menej než 1 % ročne. Najchudobnejší a najbohatší rastú, zatiaľ čo stred zaostáva.

Vedci zdôrazňujú, že musíme najprv pochopiť, prečo je bohatstvo rozdelené tak nerovnomerne, aby sme s tým mohli niečo urobiť. Ak neprijmeme konkrétne opatrenia, rozdiel medzi bohatými a chudobnými bude ďalej narastať. To môže ohroziť stabilitu svetovej ekonomiky aj celej spoločnosti.