Slováci ju milujú v dezertoch a krémoch. Luxusná korenina zabíja nádorové bunky a znižuje stres, ukazujú výskumy

Patrí medzi najdrahšie koreniny na svete. Vedecké objavy odhaľujú jej liečivé účinky. Pomáha pri strese, zápaloch aj rakovine.

žena. koláče, vanilka

Vanilka patrí medzi najdrahšie koreniny sveta. Pochádza z tropických druhov orchideí, ktorých kvety sa musia opeľovať ručne a to len jediný deň v roku. Ak sa to nepodarí, vanilka jednoducho nevznikne.

Prihlás sa na odber notifikácií a najnovšie info dostaneš medzi prvými.

Dostaň Startitup do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Startitup, odkaz sa otvorí v novom okne

Ak to však vyjde, výsledkom býva vanilkový struk, v ktorom sa nachádza viac než dvesto aromatických látok. Vedci tento „parfum prírody“ rozložili na molekuly a zistili, že niektoré látky neovplyvňujú iba čuch a chuť, ale aj procesy spojené so zápalom, rakovinou či vnímaním bolesti.

Od rituálnej rastliny k svetovej pochúťke

Pestovanie vanilky historici spájajú s Totonakmi na území dnešného mexického Veracruz, uvádza National Geographic. V ich chápaní niesla vôňu plodnosti a vitality. Zároveň patrila k rastlinám, ktoré si vyžadovali rešpekt, pretože rástli pomaly a dávali úrodu iba tomu, kto bol trpezlivý.

Keď si Aztékovia v 15. storočí podmanili Totonakov, osvojili si aj vanilku. Miešali ju s kakaom v nápoji, ktorý svet pozná pod názvom xocolatl. National Geographic píše, že keď sa kakao po španielskej kolonizácii dostalo do Európy, putovala s ním aj vanilka. Spočiatku však zostávala v tieni čokolády.

Zlom nastal až začiatkom 17. storočia, keď Hugh Morgan, kráľovský lekárnik a botanik na dvore Alžbety I., experimentoval s vanilkou a následne ju použil pri výrobe sladkostí bez čokolády. Od toho momentu prestala slúžiť iba ako prísada a získala svoju vlastnú identitu.

Príbeh vanilky stojí na dvoch rovinách. Prvá rovina patrí gastronómii a zmyslom, druhá zase bioaktívnym látkam, najmä vanilínu a príbuzným fenolom, napríklad kyseline vanilovej. 

Najsilnejšie prepojenie sa ukazuje medzi vanilínom a zápalovou signalizáciou. V prehľade z roku 2024 autori opisujú, že vanilín v rôznych modeloch tlmí kľúčové dráhy spojené so zápalom. Účinok preukázal napríklad pri črevnom zápale vyvolanom multirezistentnou Escherichia coli.

Prehľadová štúdia v časopise Nutraceuticals mapuje vanilín a jeho deriváty aj v onkologickom výskume. Autori uvádzajú, že „vanilín znižuje expresiu CDK6 a vedie nádorové bunky k apoptóze.“ Nádorové bunky teda po kontakte s vanilínom strácajú schopnosť nekontrolovane rásť.

Zaujímavé zistenie priniesli štúdie s kyselinou vanilovou. Prehľad z roku 2025 zameraný na metabolický syndróm sumarizuje preklinické dáta o tom, ako kyselina vanilová ovplyvňuje oxidáciu, zápal, lipidy, citlivosť na inzulín a reguláciu glukózy. „Údaje naznačujú, že kyselina vanilová má potenciál zmierniť metabolický syndróm,“ uvádzajú autori.

Stav si na MS U20 bez rizika
Reklama
Pridaj sa
Reklama
Pridaj sa
A nezabudni sledovať zápasy naživo!

Vanilka ako nástroj proti stresu a bolesti

Vanilková vôňa sa po vdýchnutí dostáva priamo do limbického systému, teda do oblasti mozgu, ktorá riadi emócie, pamäť a stresové reakcie. Klinický výskum sa tejto téme začal venovať opatrne, no systematicky.

V roku 2025 vyšla randomizovaná dvojito zaslepená klinická štúdia u detí po stomatologickej anestézii. Ukázalo sa, že „dvojpercentná sladká vanilková vôňa môže fungovať ako úspešná metóda rozptýlenia na zníženie bolesti pri injekcii.“

Podobný mechanizmus potvrdzujú aj staršie práce z neonatológie. V randomizovaných klinických štúdiách, kde sa počas krátkych bolestivých zákrokov u novorodencov používali prírodné arómy vrátane vanilky, výskumníci sledovali zmeny v skóre bolesti, plači, srdcovej frekvencii a saturácii kyslíka. Výsledky ukázali, že vanilková aróma dokáže znížiť behaviorálne prejavy stresu porovnateľne s inými upokojujúcimi vôňami.

Systematické prehľady a metaanalýzy z posledných rokov ukazujú, že aromaterapia ako nefarmakologická intervencia dokáže znížiť úroveň úzkosti a subjektívneho stresu u pacientov podstupujúcich chemoterapiu alebo invazívne vyšetrenia. Hoci tieto práce často neizolujú vanilku ako jedinú vôňu, objavuje sa v nich ako jedna z aróm s najvyššou mierou akceptácie, čo je kľúčové pri dlhodobom používaní.

A čo bezpečnosť? Databáza JECFA pod WHO uvádza prijateľný denný príjem pre vanilín na úrovni 0 až 10 mg na kilogram telesnej hmotnosti. Zároveň konštatuje, že pri bežnom používaní v potravinách a arómach nevyvoláva vanilka bezpečnostné obavy.

Čítaj viac: Wellbeing
Zdroje: National Geographic, Pubmed, Nutraceuticals, WHO

Viac z: Wellbeing

Najnovšie videá

Viac z: Wellbeing

Trendové videá