Šéf Netflixu má netradičný „manažérsky“ tip: Jednu knihu číta dookola už 20 rokov

Manažérstvo sa často zužuje na procesy, kľúčový ukazovateľ výkonnosti a správne nastavené porady. V praxi však lídri najčastejšie narážajú na úplne iný problém: rozhodujú v hmle, s neúplnymi informáciami, pod tlakom ľudí a času.

Vtedy nevyhráva ten, kto pozná najviac poučiek, ale ten, kto dokáže udržať smer, zachovať pokoj a niesť dôsledky aj v situáciách, ktoré sa vopred nedajú „odmodelovať“. Práve preto sa časť skúsených manažérov učí skôr z príbehov než z manuálov – lebo beletria ukazuje leadership v pohybe, so všetkými chybami, konfliktmi a nečakanými zvratmi.

Jedným z takýchto manažérov je aj Ted Sarandos. Ten nepôsobí ako typ šéfa, ktorý má v taške zásobu manažérskych príručiek. Spoluriaditeľ Netflixu v rozhovore pre reláciu CNBC priznal, že „management“ sa učí inak: cez beletriu. A k jednej knihe sa vraj vracia stále dookola – pretože v nej zakaždým nájde novú lekciu o tom, ako viesť ľudí, keď sa veci nevyvíjajú podľa plánu.

Namiesto manažérskych príručiek siaha po beletrii

Sarandos v rozhovore otvorene povedal, že manažérske knihy takmer nečíta. Zámerne si vyberá romány a novely, lebo podľa neho dokážu sprostredkovať leadership v „živých“ situáciách – cez konflikty, rozhodovanie pod tlakom a dôsledky, ktoré nemožno vopred úplne vypočítať.

Jeho najobľúbenejším titulom je Typhoon (Tajfún), novela Josepha Conrada z roku 1902. Dej sa odohráva na parníku, ktorého kapitán a posádka sa musia popasovať so silnou búrkou na mori. Sarandos tvrdí, že na prvý pohľad to neznie ako učebnica riadenia, no preňho ide o výnimočný príbeh o vedení.

„Na povrchu to neznie ako manažérsky príbeh, ale myslím si, že je to najsilnejší leadershipový príbeh, aký som kedy čítal,“ povedal. A doplnil, že sa k nemu vracia opakovane. „Čítam to znova a znova, pretože… zakaždým si z tej knihy odnesiem niečo iné.“

Prečo sa k „Tajfúnu“ vracia stále znova

Zaujímavé je, že Sarandosova interpretácia sa časom menila. Keď knihu čítal prvýkrát približne pred 20 rokmi, kapitán mu pripadal ako riskujúci „frajer“, ktorý ohrozuje seba aj posádku. Neskôr však začal v príbehu vidieť iný, praktickejší odkaz – zvládanie neistoty a následkov rozhodnutí, ktoré sa nemusia vyvinúť tak, ako si líder predstavoval.

„Teraz vidím, že keď prechádzate životom a biznisom, robíte veľa rozhodnutí, ktoré nedopadnú tak, ako ste si mysleli,“uviedol Sarandos. A dodal vetu, ktorou zhrnul hlavnú pointu: „Skutočný leadershipový test je: Ako to zvládnete?“

Tento typ „krízovej“ perspektívy nie je v jeho prípade len literárna fascinácia. Sarandos je v Netflixe od roku 2000, kde sa postupne stal kľúčovou postavou pre obsah a smerovanie firmy. V júli 2020 ho Netflix vymenoval za spoluriaditeľa (co-CEO). Zároveň sa spája s veľkým zlomom v histórii platformy – s prechodom k originálnej tvorbe, ktorý odštartoval okolo roku 2013.

Lekcia od Hastingsa a risk, ktorý zmenil Netflix

Ted Sarandos v rozhovore priznal, že veľa o práci s neistotou sa naučil aj od spoluzakladateľa Netflixu a bývalého CEO Reeda Hastingsa. Opísal to jednoduchým princípom: vybrať špičkových ľudí, dať im podmienky a nebrzdiť ich zbytočným mikromanažmentom.

„Lekcia, ktorú mi zanechal, je, že vyberiete najlepších ľudí, dáte im nástroje, aby urobili najlepšiu prácu svojho života, a potom im neprekážate,“ povedal Sarandos.

Ako konkrétny príklad spomenul rozhodnutie, ktoré urobil s vysokou mierou autonómie – a bez toho, aby si vyžiadal explicitné povolenie. Približne desať rokov po nástupe do Netflixu podľa vlastných slov „zobral veľký finančný risk“ a minul 100 miliónov dolárov na prvý veľký originálny seriál Netflixu House of Cards. Zároveň ho rovno schválil na dve série, hoci úspech nebol garantovaný.

Keď sa ho Hastings spýtal, prečo to urobil, Sarandos opisuje svoju logiku ako jednoduchý pomer rizika a odmeny: „Reed, je to pre mňa jednoduché riziko a odmena. Ak tento seriál zlyhá, dramaticky sme preplatili seriál. Robíme to stále, ale ak uspeje, môže úplne zmeniť biznis tak, ako ho poznáme,“ uviedol.

Netflix napokon v období rozbehu originálnej tvorby spája aj ďalšie tituly, ktoré sa v tom čase stali súčasťou stratégie – okrem House of Cards sa spomínajú aj Arrested Development či Orange Is the New Black.

Keď leadership hľadáte v príbehoch: nie je v tom sám

Sarandos nie je jediný známy líder, ktorý si z beletrie vyťahuje pracovné lekcie. V texte sa spomína, že zakladateľ Amazonu Jeff Bezos mal byť čiastočne ovplyvnený románom The Remains of the Day od Kazua Ishigura, ako uvádza biografia The Everything Store od Brada Stonea.

A spoluzakladateľ Microsoftu Bill Gates zas dlhodobo vyzdvihuje hodnotu čítania beletrie; v blogovom príspevku poznamenal, že niektoré romány dokážu „odhrnúť oponu“ a ukázať, ako v skutočnosti fungujú dôležité veci.

Ako z románov dostať „praktický“ leadershipový úžitok? Podľa profesorky leadershipu z Northwestern University Brooke Vuckovic je kľúčové pracovať s textom aktívne: sumarizovať dej, analyzovať motivácie postáv a hľadať paralely medzi konfliktom v knihe a problémami, ktoré človek rieši v práci.

Vuckovic to zhrnula priamo: „Naši najlepší lídri hľadajú spôsoby, ako sa rozvíjať, a beletria predstavuje často nevyužívaný, mimoriadne silný, lacný, priebežný a príjemný spôsob, ako sa rozvíjať – ak sa číta správne,“ povedala.

Sarandosov príbeh tak nie je len o jednej knihe, ku ktorej sa vracia. Je to aj o tom, ako sa mení čítanie – a s ním aj spôsob, akým líder vyhodnocuje riziko, zodpovednosť a rozhodovanie v čase, keď „správna odpoveď“ nemusí existovať.

Čítaj viac z kategórie: Podnikateľské príbehy