Vedci hľadajú jazyk mimozemšťanov. Inšpiráciu našli u včiel, ktoré ukazujú, ako funguje univerzálna reč

Ľudstvo odjakživa fascinuje nekonečný vesmír a otázka, či sme v ňom úplne sami. Vedecké dôkazy síce podporujú možnosť existencie mimozemského života, no vzdialenosti medzi hviezdami sú priam nepredstaviteľné.

Zásadným problémom však ostáva, ako by takáto konverzácia prebiehala, keď nemáme spoločný jazyk. Odpoveď by sme mohli nájsť priamo tu na Zemi, ak sa pozrieme na tvory, ktorých myseľ je tej našej značne vzdialená – na včely.

O tejto fascinujúcej téme informoval web Sciencealert, ktorý pripomína, že naša najbližšia susedná hviezda je vzdialená 4,4 svetelného roka. Aj pri tom najoptimistickejšom scenári by akákoľvek výmena správ tam a späť trvala viac ako desať rokov, takže by šlo o komunikáciu na veľmi dlhé trate.

Matematika ako univerzálny vesmírny jazyk

Napriek tomu, že ľudský a včelí mozog sú diametrálne odlišné, obaja dokážu pracovať s matematikou. V novej štúdii publikovanej v časopise Leonardo autori tvrdia, že práve matematika by mohla slúžiť ako „univerzálny jazyk“, ktorý jedného dňa využijeme na dorozumievanie sa medzi hviezdami.

Myšlienka, že matematika je univerzálna, nie je v histórii žiadnou novinkou. Už v 17. storočí Galileo Galilei opísal vesmír ako veľkú knihu, ktorá je „napísaná v jazyku matematiky“. Túto koncepciu si s obľubou osvojuje aj sci-fi žáner. V románe a filme Kontakt mimozemšťania oslovia ľudí pomocou sekvencie prvočísel vysielanej rádiovým signálom.

V diele Problém troch telies zasa prebieha komunikácia pri riešení matematického problému prostredníctvom videohry. Matematika zohráva kľúčovú úlohu aj v poviedke Teda Chianga Príbeh tvojho života, sfilmovanej ako Prvý kontakt, kde majú mimozemšťania nelineárne vnímanie času a tomu zodpovedajúcu matematiku.

Reálne vedecké pokusy o nadviazanie spojenia tiež vždy zahŕňali čísla. Zlaté platne na sondách Voyager 1 a 2 obsahujú matematické a fyzikálne veličiny, ktoré majú mimozemšťanom „rozprávať príbeh nášho sveta“.

Podobne aj správa z Areciba z roku 1974 využívala nuly a jednotky na komunikáciu čísel či atómových čísiel prvkov DNA. V roku 2022 dokonca výskumníci vytvorili binárny jazyk určený na to, aby predstavil mimozemšťanom našu biológiu a chémiu.

Včely ako pozemský model mimozemšťanov

Ako však môžeme otestovať univerzálny jazyk, keď nemáme po ruke žiadneho mimozemšťana? Odpoveďou je včela. Hoci sa cesty našich predkov rozdelili pred viac ako 600 miliónmi rokov, stále zdieľame schopnosť komunikácie, socializácie a matematického myslenia.

Ľudia si vyvinuli komplexný jazyk, zatiaľ čo včely používajú natriasavý tanec, ktorým si oznamujú polohu potravy, jej kvalitu či uhol voči Slnku. Vzhľadom na obrovský evolučný rozdiel a inú štruktúru mozgu môžeme včely v rámci tohto myšlienkového experimentu považovať za hmyzí model mimozemšťana priamo na Zemi.

Reálne pokusy s hmyzom

V rokoch 2016 až 2024 prebehla séria experimentov, v ktorých vedci skúmali matematické schopnosti voľne lietajúcich včiel, ktoré za odmenu v podobe cukrovej vody riešili matematické úlohy. Výsledky boli prekvapivé: včely zvládli jednoduché sčítanie a odčítanie, vedeli rozlíšiť párne a nepárne počty a chápali poradie množstiev vrátane konceptu „nuly“. Dokonca dokázali spájať symboly s konkrétnymi číslami, čo pripomína spôsob, akým sa my učíme arabské číslice.

Napriek miniatúrnemu mozgu včely dokázali, že vedia riešiť problémy s veličinami. Schopnosť pripočítať alebo odpočítať jednotku im teoreticky umožňuje reprezentovať všetky prirodzené čísla. Ak teda dva druhy, ktoré sú si navzájom také cudzie ako ľudia a včely, dokážu využívať matematiku, je veľká šanca, že ide o univerzálny základ. Ak existujú mimozemské druhy s dostatočne vyvinutým mozgom, pravdepodobne budú tiež schopné matematického myslenia.

Najznámejší signál v histórii astronómie

Teória o matematike ako o spoločnom jazyku je fascinujúca, no história nám ukazuje, že sme možno už jeden takýto pokus o kontakt zachytili.

Ak sa bavíme o matematike ako o univerzálnom jazyku vesmíru, nemôžeme obísť moment, kedy sme si mysleli, že nám niekto naozaj „zavolal“. O legendárnom signáli z roku 1977, kedy astronóm Jerry Ehman pri prezeraní dát z rádioteleskopu napísal na papier jediné slovo: „Wow!“, sme už v minulosti informovali.

Tento 72-sekundový signál zachytený teleskopom „Veľké ucho“ počas projektu SETI bol taký silný a nezvyčajný, že sa okamžite stal najhorúcejším kandidátom na dôkaz mimozemskej technológie.

Signál mal totiž všetky parametre, ktoré by si pri komunikácii očakával. Vysielal na frekvencii 1 420 MHz, čo je frekvencia vodíka, a bol extrémne úzkopásmový, čo v prírode nebýva zvykom. Jeho intenzita a trvanie presne sedeli na to, ako by vyzeral umelý zdroj prechádzajúci zorným poľom teleskopu. Záhadu prehlboval fakt, že napriek mnohým snahám sa ho už nikdy nepodarilo zachytiť znova.

Prirodzené vysvetlenie vesmírnej záhady

Dnes, takmer po polstoročí, sa na staré dáta pozrel tím z Laboratória planetárnej obývateľnosti v Arecibe pod vedením Abela Méndeza. V rámci projektu „Arecibo Wow!“ robia niečo ako vesmírnu archeológiu a analyzujú archívne záznamy modernými metódami. Hoci bol signál dlho považovaný za správu od cudzincov, najnovšie zistenia vedcov skôr prikláňajú k prirodzenému vysvetleniu.

Výskumníci sa domnievajú, že nešlo o pozemské rušenie, ale o náhle zjasnenie vodíkovej čiary v medzihviezdnych oblakoch. Spúšťačom mohla byť silná kozmická udalosť, napríklad výbuch magnetaru (extrémne magnetickej neutrónovej hviezdy).

Tím plánuje do roku 2027 zverejniť všetky dáta, čo nám možno konečne dá definitívnu odpoveď na otázku, či sme v roku 1977 počuli mimozemšťanov, alebo len vzácny výkrik samotného vesmíru. 

Čítaj viac z kategórie: Veda a vesmír