Zážitky áno, chaos nie: Gen Z chce slobodu, kontrolu a zmysel. Firmy však robia chybu, keď mladých podceňujú

Vyrástli v ére hyperrýchlych technológií, spoločenských otrasov a nepretržitého online sveta. Generácia Z – ľudia narodení približne od konca 90. rokov po začiatok 2010-tych – dnes dospieva do obdobia, keď už nie je len „publikom“, ale aj aktérom.

Podľa dát a zhrnutí portálu GWI udáva tempo v práci, v trendoch, v kultúre aj v tom, ako sa značky a inštitúcie učia komunikovať s ľuďmi. Zvlášť zaujímavé je, že v roku 2026 sa o nej hovorí nielen ako o digitálnej generácii, ale aj ako o generácii paradoxov: pragmatická, no úzkostná; ambiciózna, no alergická na stagnáciu; technologicky doma, no citlivá na to, ako „tajomne“ fungujú algoritmy.

Dospelosť prichádza rýchlejšie

Stereotyp o „večných deťoch“ sa začína rozpadávať na číslach. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi je podľa uvedených dát o 45 % viac ľudí z Gen Z zosobášených a o 23 % viac z nich už má deti, píše portál Brainee.

Zároveň rastie ich vplyv v zamestnaní: 19 % Gen Z už rozhoduje o dôležitých veciach v práci (vlani to malo byť 15 %). Výsledkom je, že časť tejto generácie rieši hypotéky, kariérny posun či rodičovstvo – a popritom stále formuje trendy na sociálnych sieťach.

To je aj dôvod, prečo ich vplyv pôsobí „rýchlejší“ než pri starších generáciách. Gen Z sa totiž nepresúva do dospelosti postupne a potichu, ale zároveň zostáva prítomná v digitálnej kultúre, ktorá je verejná, viditeľná a okamžite šíriteľná.

Práca áno, ale s podmienkami

Diskusia o „quiet quitting“ ich často zjednodušila na generáciu, ktorá „nechce pracovať“. Dáta však naznačujú niečo iné: Gen Z je pragmatická a citlivá na to, či má práca zmysel, ponúka rast a rešpektuje život mimo kancelárie.

Až 39 % profesionálov z Gen Z uvádza, že môže hľadať novú prácu v nasledujúcich šiestich mesiacoch (v porovnaní s 28 % starších generácií). Nie je to automaticky o nelojalite, ale o neochote uviaznuť v stagnácii.

K tomu sa pridáva trend vedľajších projektov – freelancing, „side gigs“ a krátkodobé spolupráce, ktoré im dávajú pocit kontroly a nezávislosti. Zamestnávatelia, ktorí investujú do rozvoja a podporujú flexibilitu, zvyšujú šancu, že si Gen Z udržia.

Súčasne sa ukazuje, že v Európe sa mení aj motivácia pri strave a životnom štýle: medzi rokmi 2022 a 2024 mala podľa dát „zlepšená kondícia“ predbehnúť „chudnutie“ ako hlavný dôvod dietárnych rozhodnutí. Aj to je obraz pragmatizmu – menej extrémov, viac udržateľnosti.

Psychedeliká môžu pomôcť proti infarktu. Českí vedci hľadajú dobrovoľníkov do novej štúdie

Úzkosť, stres zo sociálnych sietí a tlak na well-being

Gen Z je často opísaná ako najúzkostlivejšia generácia – a zároveň ako generácia, ktorá o tom hovorí otvorene. Podľa uvedených čísel 28 % priznáva sklony k úzkosti a 18 % tvrdí, že ich stresujú sociálne siete. Od roku 2020 navyše pribudlo 25 % Gen Z, ktorí reportujú mentálny zdravotný problém.

Toto sa prenáša aj do pracovného prostredia. Keď zamestnávateľ poskytuje podporu duševného zdravia, spokojnosť Gen Z v práci podľa portálu GWI rastie o 19 %. V praxi to znamená, že benefity typu psychologická podpora, rozumné nastavenie výkonu, jasná spätná väzba a realistické očakávania prestávajú byť „nice to have“ a stávajú sa jedným z faktorov, ktoré rozhodujú o tom, či mladý človek zostane.

Zároveň platí, že Gen Z používa sociálne siete inak než generácie pred nimi. Nejde len o sledovanie obsahu. Medzi rokmi 2020 a 2024 malo používanie TikToku na posielanie správ narásť o 82 % a Instagramu o 28 %.

Sociálne platformy sú pre nich komunikačný kanál a komunitný priestor – a práve preto môžu byť zároveň zdrojom podpory aj stresu.

Generácia zážitkov, ale aj kontroly

Gen Z má čoraz viac pod kontrolou aj financie. Až 59 % si dalo do ďalšieho roka predsavzatie viac šetriť. Záujem o investovanie rastie: v USA a UK sa od roku 2017 zvýšil o 46 % podiel 18–27-ročných, ktorí držia akcie alebo podiely, pričom súčasne klesol počet tých, ktorí nemajú žiadne úspory či investície (o 29 %). Obraz „nezodpovedných“ mladých tu nesedí: skôr ide o generáciu, ktorá kombinuje opatrnosť s ambíciou.

Zážitky však ostávajú jadrom ich životného štýlu. Cestovanie patrí medzi priority: 34 % Gen Z, ktorí si dávali predsavzatia na koniec roka 2024, plánovalo cestovať viac.

Medzi rokmi 2020 a 2024 sa mal počet Gen Z, ktorí plánujú zahraničné cesty, zvýšiť o 17 %. Vyhľadávajú fotogenické miesta, prírodu, dobrodružstvo a „autenticitu“ – a vedia sa pohybovať v ekosystéme aplikácií, leteniek a ubytovania.

Podobne sa mení aj jedlo: podľa portálu GWI v USA pribudlo od roku 2020 o 18 % Gen Z, ktorí hovoria, že normálne jedia mäso a neplánujú meniť stravu, pričom najdôležitejším kritériom pri výbere potravín je proteín. Trendom je skôr vyváženosť než módne diéty.

Ďalšou výraznou oblasťou je gaming. Pre Gen Z už nie je len oddych: sú o 33 % náchylnejší hrať kvôli sociálnym väzbám a o 27 % kvôli budovaniu zručností. 

A napokon AI: Gen Z ju berie ako bežnú súčasť života. Viac než tretina mala v poslednom mesiaci použiť ChatGPT a lákajú ich aj kreatívne AI nástroje. Používajú ju prakticky – na riešenie problémov, rýchly prieskum a rozbeh nápadov. Súčasne však chcú transparentnosť a nemajú radi „tajomné algoritmy“ bez vysvetlenia.

Popri tom všetkom sa ukazuje aj ďalší paradox: ekologické postoje. Gen Z síce často tvrdí, že životné prostredie je dôležité, no podľa dát recykluje menej než staršie generácie a zodpovednosť presúva viac na značky, veľké firmy a lokálne vlády. Inými slovami – nie sú menej „eko“, len viac systémovo orientovaní a skeptickí voči tomu, že problém vyriešia iba individuálne návyky.

Gen Z teda nie je jednorozmerná. Je to generácia, ktorá zrýchľuje dospelosť, mení pracovné očakávania, otvorene hovorí o psychike, premýšľa o peniazoch a zároveň tlačí dopredu technológie, kultúru aj spôsob, akým sa ľudia spájajú online. Pre firmy aj inštitúcie z toho vyplýva jednoduchý záver: nestačí robiť si o nich domnienky. Treba ich reálne čítať a hlavne počúvať.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti